Čučoriedky v záhrade

 

Čučoriedka (Vaccinium L.) svojím areálom zaberá územia na európskom, severoamerickom kontinente a severovýchodných častiach Ázie. Zástupcov tohoto rodu môžeme charakterizovať ako kry s drevnatejúcimi, vzpriamenými, vystúpavými, alebo poliehavými stonkami so striedavými, celistvými listami. Kvety sú obojpohlavné, štvorpočetné, viac alebo menej cudzoopelivé. Plodom je bobuľa. U nás sú známi dvaja zástupcovia tohoto rodu a to brusnica, ktorá má plod guľatú, lesklú, červenú bobuľu a čučoriedka, ktorej bobuľa je guľovitá, modročierna, vzácne zelenkavobieIa, oinovatená.

Európske čučoriedky sa vyznačujú poliehavým rastom, majú mohutnejší vzrast a väčšie plody, nie sú však také aromatické, dužina má bledozelenú až bledú farbu. Podľa habitusu sa severoamerické druhy rozlišujú na nízkorastúce (do 1 m) a vysokorastúce formy (až do 3 m).

Čučoriedky rastú na čerstvých, vlhkých, humóznych až rašelinových kyslých pôdach so strednou zásobou živín a vysokou hladinou spodnej vody, prípadne so stálym vplyvom vody. Ako úžitková drevina mala a má svoje uplatnenie v domácnosti i v ľudovom lekárstve. Zbierajú sa plody, listy a dnes túto cennú drogu využíva i farmaceutický priemysel. Prvé pokusy s pestovaním čučoriedky sa začali v Severnej Amerike už koncom minulého storočia. Najskôr to bolo iba jednoduché presádzanie divorastúcich druhov do záhrad, pričom sa pestovatelia pri výbere zameriavali hlavne na typy s veľkými, chutnými plodmi. Takto boli položené základy k následnému, cieľavedomému výberu a šľachteniu. V súčasnosti sa okrem Severnej Ameriky zaoberajú šľachtením a pestovaním čučoriedok hlavne v Holandsku, Nemecko a Poľsko.

Čučoriedka, ktorá má rôzne prívlastky, napríklad kanadská, americká, veľkoplodá, záhradná (my sa však prikláňame k názvu čučoriedka záhradná) výrazne kontrastuje s ostatnými ovocnými druhmi v nárokoch na agroekologické podmienky pestovania. Je to druh, ktorý je náročný na pôdnu reakciu. Optimálne pH je 3,8 až 4,5. Pri nižších a vyšších hodnotách pH čučoriedka chradne, rast je nevýrazný, klesá úrodnosť, ker postupne odumrie. Dôležité je samotné miesto pre pestovanie. I keď sú čučoriedky záhradné pomerne vysoko mrazuvzdorné, neznášajú polohy s charakterom mrazových kotlín, no nevhodné sú i polohy s príliš silným prúdením vzduchu. Pre pestovanie čučoriedky v záhradke by sme si mali pripraviť špeciálny substrát, ktorý sa skladá z dvoch dielov kyslej, neupravenej rašeliny, jedného dielu vyzretého maštaľného hnoja, pridáme tiež kremitý piesok a lesnú hrabanku spod ihličnatých stromov. Dôležitá je hladina spodnej vody. Čučoriedka je náročná na pravidelné zalievanie. Nevhodná je upravovaná voda z vodovodov, ktorá obsahuje chlór a vápno. Najvhodnejšia je dažďová voda a voda z potokov, nádrží ap. Čučoriedky záhradné sú náročné na výživu. Prihnojujeme maštaľným hnojom, ktorý zapravujeme do pôdy pod ker, musíme však dávať pozor na koreňovú sústavu čučoriedky, ktorá je pomerne plytko pod povrchom pôdy. Pri nedostatku fosforu, draslíku a mikroelementov, čučoriedky znižujú úrodnosť. Americkí pestovatelia uvádzajú optimálny pomer dusíka, fosforu a draslíka 1:1:1 pri pôdach s menším obsahom organických látok a 1:2:3 pri pôdach s vyšším obsahom organických látok. Dôležitá je vzhľadom na plytkú koreňovú sústavu i nástielka maštaľným hnojom pred zimným obdobím ako ochrana proti vymŕzaniu. Samotné sadenie čučoriedok v záhradke je pre ich úspešné pestovanie veľmi dôležité. Sadíme do veľkých jám, betónových skruží o priemere 0,8 m s hĺbkou 700 až 800 mm do pripraveného substrátu. Pri výbere kultivarov musíme brať do úvahy cudzoopelivosť a tejto vlastnosti prispôsobiť kultivarovú skladbu a spon výsadby. Dôležitým agrotechnickým zásahom je rez. V prvých dvoch, troch rokoch kry nerežeme. Čučoriedka rodí na letorastoch z predchádzajúceho roku, preto pri reze musíme podporovať ich rast. Úrodnosť sa pohybuje od 2 do 12 kg na ker, podľa kultivaru a veku.

Čučoriedka záhradná má vysoký obsah cukru, obsah vitamínu C je nižší. Dôležitý je obsah vitamínov B1 a B2, minerálnych látok, železa, fosforu. Sú vítaným ovocím v čerstvom stave i v kompótoch, vzhľadom na rôzne možnosti úpravy a tiež pre svoje liečivé účinky na ľudský organizmus.