Problematika pestovania čučoriedok

 

Čučoriedka záhradná svojimi pestovateľskými nárokmi je do určitej miery zvláštnosťou medzi našimi ovocnými druhmi. Už pri prvých pokusoch z jej prenosom z voľnej prírody do kultúrnych výsadieb, ktoré boli v Severnej Amerike, si pestovatelia všimli, že je to druh, ktorý je náročný na pôdnu reakciu. Optimum pH, pri ktorom je možné čučoriedku záhradnú s úspechom pestovať je od 3,5 až po 4,5. Pri nižších hodnotách pH je rast nevýrazný a znižuje sa úrodnosť. Pri vyšších hodnotách pH sa výrazne znižuje úrodnosť, kry chradnú, až nakoniec úplne odumierajú. Preto si musíme uvedomiť, že prvým momentom úspešného pestovania čučoriedky v záhrade je udržovanie pôdnej reakcie na potrebnej úrovni.

V našich podmienkach je málo záhrad, ktoré sú umiestnené v lokalitách, v ktorých má pôda hodnoty pH 3,5 až 4,5. Preto si musíme pri pestovaní čučoriedky pripraviť vhodný substrát a izolovať ho od ostatnej pôdy, v ktorej sa nachádza vápnik v akejkoľvek forme. Preto je vhodné zabudovať do pôdy betónové skruže, v ktorých bude pripravený substrát z neupravenej kyslej rašeliny, maštaľného hnoja a lesnej hrabanky spod ihličnatých stromov. V prípade, že pôda je prirodzene kyslá, môžeme vysádzať čučoriedky i do voľnej pôdy.

Pri výbere miesta pre výsadbu čučoriedok musíme brať do úvahy vplyv okolitého prostredia tak, aby podporoval jej rast a vodivosť. Je dobré vyhýbať sa mrazovým polohám, miestam so slabým prúdením vzduchu. Čučoriedku záhradnú pravidelne prihnojujeme, najlepšie dobre vyzretým maštaľným hnojom, ktorý zapravujeme do pôdy. Pritom pamätáme na to, že čučoriedka je druh s plytkým koreňovým systémom. Vysádzame do skruže minimálne dva kry spolu, kvôli možnosti opeľovania. Je to faktor, od ktorého tiež závisí množstvo úrody.

V suchších klimatických oblastiach a pri nedostatku prirodzenej vlahy musíme čučoriedky pravidelne zalievať. Najvhodnejšia je zrážková voda, voda z nádrží ap. Voda upravená z vodovodu je menej vhodná.

Dôležitým pestovateľským zásahom je rez. Robíme ho tak, aby podporoval tvorbu kvetných púčikov. V predjarí odstraňujeme staršie, slabé, poškodené konáre.

Úrodnosť čučoriedky záhradnej je od 2 do 13 kg na ker podľa kultivaru a pri zachovaní optimálnych podmienok pestovania. Plody čučoriedok záhradných sú modré, oinovatené bobule v bohatých strapcoch. Dozrievajú postupne od začiatku júla až po koniec septembra, podľa kultivarov.

V posledných rokoch je zvýšený záujem o pestovanie čučoriedok a je viacero kultivarov, ktoré je možné s úspechom pestovať v našich klimatických podmienkach:

  • Atlantic - vyšľachtený v r. 1 941 v USA, plody sú v riedkych strapcoch, oválne, modré, dužina je pevná, mierne aromatická. Ker je silného vzrastu a pomerne dobre rodí.
  • Berkeley - kultivar vyšľachtený v USA v r. 1949, plody sú v riedkych strapcoch, bobule sú veľké, oválne, svetlomodré, nepraskajúce, neskôr dozrievajú. Ker je vzrastný, strednej rodivosti.
  • Bluecrop - vyšľachtený taktiež v USA v r. 1952, plody sú vo veľkých strapcoch, guľovité, oválne, svetlomodré, dužina má dobrú chuť, je mierne aromatická, odolná voči praskaniu. Ker je vzpriameného vzrastu, stredne vysoký. Tento kultivar je odolnejší voči suchu.
  • Burlington - kultivar vyšľachtený v USA v r. 1941. Bobule sú malé, v menších strapcoch, veľmi dobrej chuti, aromatické, dozrievajú neskôr. Ker je nižšieho vzrastu.
  • Concord - kultivar vyšľachtený v r. 1928 v USA, plody sú malé, v riedkych strapcoch, guľovité. Dozrievajú pomerne zavčasu. Ker je bujného rastu.
  • Coville - kultivar vyšľachtený v r. 1949 v USA, plody sú v riedkom strapci, veľké, dužina je pevná, aromatická, dobrej chuti. Dozrievajú neskôr. Ker je vysokého vzrastu a veľmi produktívny.
  • Dixi - tiež vyšľachtený v USA v r. 1936, plody sú v hustých strapcoch, guľovitooválne, modré, aromatické, dobrých chuťových vlastností. Sú náchylné k praskaniu. Dozrievajú neskôr. Ker je vzrastný, ale rastie aj do šírky.
  • Earliblue - vyšľachtený v USA v r.1952, plody su v stredne veľkých strapcoch, oválne, svetlomodré, veľmi pevné, dobrej chuti, aromatické. Nepraskajú. Dozrieva veľmi zavčasu, ker je vzpriameného vzrastu, vysoko produktívny.
  • Pioneer – jeden z najstarších kultivarov čučoriedky, vyšľachtený v roku 1920 v USA, plody sú v riedkych strapcoch, malé, chuťovo veľmi výrazné, dozrievajú v strede sezóny. Ker je nižšieho rozložitého vzrastu.
  • Rancocas – vyšľachtený v roku 1926 v USA, plody sú v strapcoch, malé, oválne, mierne aromatické, dobrej chuti. Dozrievajú v strede sezóny. V daždivom počasí plody silne praskajú. Ker je vzpriameného vzrastu s nižšou rodivosťou.
  • Weymouth – kultivar vyšľachtený v roku 1936 v USA, plody sú v rozložitých strapcoch, bobule sú v rozložitých strapcoch, bobule sú veľké, oválne, tmavomodré, bez arómy, nevýraznej chuti. Dozrievajú začiatkom sezóny, pomerne veľa ich opadáva. Ker je vzpiameného, vysokého vzrastu.