Používajme len zdravé jahodové sadivo

 

Význam používania zdravého jahodového sadiva je všeobecne známy, dokázali to výsledky pri pestovaní jahôd vo veľkovýrobe a môžu ho potvrdiť i mnohí drobnopestovatelia - záhradkári.

Najspoľahlivejším spôsobom získania zdravých, biologicky vysoko výkonných jahodových sadencov, so zaručenou kultivarovou pravosťou je ich kúpa, v špecializovaných, šľachtiteľských staniciach. Na týchto pracoviskách v rámci udržovacieho šľachtenia sa rozmnožujú jahody nášho povoleného sortimentu so zameraním na tie, ktoré sú najvhodnejšie pre naše ekologické podmienky. Jahodové sadence tu dopestujú v stupni "Elita" a sú určené prevažne pre ďalšie rozmnožovanie, ale časť i pre potreby záhradkárov.

Najmä tí, pre ktorých sa pestovanie jahôd stalo koníčkom, sa však neuspokoja s našim povoleným sortimentom a snažia sa rôznymi cestami získať ďalšie kultivary zahraničných sortimentov. V tomto príspevku sa preto zameriavame na dodržiavanie základných zásad pri získavaní sadencov v záhradkách.

Veľmi dôležitou činnosťou pri pestovaní jahôd hlavne vtedy, keď z porastu zároveň odoberáme mladé sadence a používame ich na novú výsadbu, je sledovanie úrodnosti, zdravotného stavu a ďalších dôležitých vlastností pri jednotlivých rastlinách. Táto činnosť sa označuje ako pozitívny, alebo negatívny výber. Z porastu by sme mali odstraňovať rastliny, ktoré sú málo úrodné, alebo sú napadnuté nebezpečnými chorobami a škodcami. Z chorôb sú to hlavne vírusové a mykoplazmové choroby. Pozorujeme pri nich tieto príznaky: kučeravosť listov a okrajové žltnutie listov (sú spôsobované komplexom vírusov), zelenokvetosť a metlovitosť jahody, ktoré spôsobujú mykoplazmy. Jediným preventívnym opatrením pri záhradkárskom pestovaní je používanie zdravého sadiva.

 

Negatívny výber sadencov

Zo škodcov je nebezpečné háďatko jahodové, ktoré brzdí vývoj celých rastlín, dochádza k deformáciám listov. Na napadnutých rastlinách sa nadmerne vyvíjajú kališné lístky a naopak, korunné lupienky sú zakrpatené. Plody bývajú silne deformované a úrody sa veľmi znižujú. Ďalším škodcom, ktorý spôsobuje veľké škody je roztočík jahodový, ktorý sa rozširuje preliezaním po poplazoch na mladé, zdravé sadence, pri premnožení spôsobuje veľké škody a straty na úrode. Napadnuté rastliny zaostávajú vo vzraste, listy sú zvráskavené, žltnú a pri silnom napadnutí i odumierajú. Zoslabené rastliny prinášajú drobné plody s nízkym obsahom cukru a ďalších cenných látok. Najúčinnejšou ochranou proti obom škodcom je používanie zdravých sadencov. Pri napadnutí rastlín sú účinné postreky systémovými insekticídmi na báze organického fosforu. Vzhľadom k tomu, že ide o jedovaté látky, v záhradkách sa ich aplikácia neodporúča. Z uvedeného dôvodov pri zistení týchto príznakov napadnuté rastliny z porastu odstránime a spálime.

 

Pozitívny výber sadencov

Uvádzané opatrenia sa týkajú negatívneho výberu. Naopak, pri pozitívnom výbere označujeme rastliny, ktoré sa vyznačujú dobrým zdravotným stavom, charakteristickým vzhľadom pre daný kultivar a prinášajú bohaté úrody kvalitných plodov. Na týchto rastlinách ponechávame poplazy a získavame z nich sadence pre ďalšie pestovanie.

Dôležitou zásadou je aj odoberanie sadencov len z mladých jednoročných, najviac dvojročných rastlín. V starších porastoch je väčší predpoklad rozšírenia chorôb a škodcov a pri získavaní sadencov z takýchto porastov je i sadivo zamorené a menej hodnotné. I napriek tomu, že táto skutočnosť je známa, veľmi často sa môžeme stretnúť s prípadmi, že sadence sa získavajú pri likvidácii starého porastu a používajú sa pre novú výsadbu.

Jahodové sadence musia byť nielen zdravé, ale i dobre vyvinuté. Všeobecne možno povedať, že dobre vyvinutý sadenec, určený na výsadbu má mať 3 až 4 zdravé listy, dobre vyvinutý koreňový systém, silný koreňový kŕčok a srdiečko. Aj keď tieto vlastnosti sú charakteristické pre jednotlivé kultivary, v značnej miere závisia od ošetrovania, výživy, závlahy, ochrany ap. Pre výsadbu sú nevhodné sadence drobné a slabé, ale tiež i sadence vytiahnuté a nadmerne bujné.

Medzi záhradkármi sa často diskutuje o tom, ktoré sadence vyrastajúce na poplazoch sú vzhľadom k poradiu od materskej rastliny hodnotnejšie a výkonnejšie. V skutočnosti majú všetky mladé rastliny rovnaké genetické základy. Rozdiel je len v tom, že nie všetky sú rovnako vyvinuté, spravidla tie, ktoré sú bližšie k materskej rastline sú vyvinutejšie. Priamo pre novú výsadbu používame len najlepšie vyvinuté sadence. Slabšie najprv vysadíme na zvlášť pripravený záhon v hustejšom spone (200 až 250 mm x 100 až 150 mm). Takýto záhon si pripravíme zmiešaním zeminy, kompostu, rašeliny a piesku. Pri dobrej zásobe živín a pri dôkladnej závlahe slabšie sadence dobre zakorenia, takže v priebehu 3 až 4 týždňov sú dobre vyvinuté a schopné pre použitie na novú výsadbu. Pred vlastnou výsadbou predpestovaných sadencov sa odporúča zavlažiť a sadence vyberať i s koreňovým balom. Prípravné záhony okrem predpestovania sadencov môžeme využiť napríklad vtedy, ak získame sadence a nemáme pre výsadbu pripravený pozemok. V takomto prípade ich vysadíme na prípravný záhon, pripravíme pozemok pre výsadbu a po prirodzenom uľahnutí pôdy použijeme na výsadbu sadence zo záhonu. Takýto záhon je veľmi vhodný i na prezimovanie sadencov, ktoré sme z nejakej príčiny nemohli vysadiť na jeseň. Pri jarnej výsadbe s koreňovým balom sa neprejaví časová strata oproti sadencom vysadených na jeseň.

Úspech pestovania jahôd závisí od množstva činiteľov, medzi ktoré patria: výber pozemku a predvýsadbová príprava pôdy, kultivarová skladba, spôsob výsadby, ošetrovanie počas vegetácie, výživa, závlaha, ochrana proti škodlivým činiteľom ap. Základným predpokladom je však zdravý sadbový materiál.