Ošetrovanie jahôd

 

Jahody nevyžadujú na rozdiel od ostatných ovocných druhov, špeciálne zásahy pri ošetrovaní a preto ich môže úspešne pestovať každý záhradkár.

Vysádzajú sa počas vegetačného obdobia väčšinou olistené. Po výsadbe ich dôkladne zalievame a to okolo rastlín tak, aby sa nevyplavili (bez ružice). Mokrú zem v okolí rastlín zahrnieme suchou zeminou. Tým sa zníži vyparovanie, čo je dôležité najmä v ťažších pôdach s nižším obsahom humusu.

V krátkom čase po výsadbe je účelné plytké skyprenie pôdy. Pred okopávkou sa odporúča asi 3 týždne po výsadbe prihnojiť rastliny menšou dávkou dusíkatého hnojiva. Používame rýchlo rozpustné liadky. Prihnojujeme opatrne v okolí rastlín, aby sa hnojivo nedostalo na listy a najmä do srdiečok.

Prvou prácou po skončení zimného obdobia je očistenie porastu od starého odumretého lístia. V záhradkách sa suché odumreté listy odstraňujú väčšinou nožom, záhradnými nožnicami alebo kosákom. Suché lístie sa z porastu vyhrabe a môže sa kompostovať s vápnom, aby sa zničili zárodky budúcich chorôb, alebo ho spálime. Za suchého a slnečného počasia možno odumreté lístie odstrániť i ostrou brezovou metlou.

Po očistení pred intenzívnym rastom listov porast prvýkrát okopeme. Býva to najčastejšie začiatkom apríla a pri tejto okopávke sa súčasne do pôdy zapracúvajú hnojivá NPK, Cererit a odstraňujú prebytočné sadence v pásoch, ktoré by ho zahusťovali.

Druhýkrát okopávame pred začiatkom kvitnutia, to znamená vo väčšine oblastí koncom apríla. Po ukončení kultivácie je najvhodnejšie nastlať do porastu rezanú slamu, alebo iný vhodný materiál (fólie). Týmto opatrením sa ušetrí najmenej jedna okopávka, lebo nastlaná vrstva (pokiaľ je dostatočne hrubá) čiastočne obmedzí rast burín. Počas kvitnutia a dozrievania plodov sa kultivačné práce spravidla nerobia, lebo by sa poškodili a znetvorili plody, ktoré by sa tak isto vplyvom nakyprenej pôdy ešte viac znečisťovali. Aby jahody mohli zostať skoro 2 mesiace bez okopávky, je potrebné dôkladne odburiniť porast, kým nezačne kvitnúť. Vyššie kvitnúce buriny ručne vytrhneme i v čase zberu, aby sa nevysemenili. Nižšie nekvitnúce buriny, pokiaľ v tomto období medzi jahodami vyrastú, nie sú také škodlivé a zabraňujú znečisťovaniu plodov.

Po zbere býva pôda veľmi vyschnutá, ušliapaná a preto je následná okopávka sťažená. Na uľahčenie týchto prác pôdu dobre zavlažíme, necháme oschnúť a porast prihnojíme ďalšou dávkou minerálneho dusíkatého hnojiva. V tomto období môžeme použiť zriedenú močovku. Ručnou okopávkou hnojivo zapracujeme do pôdy. Pri okopávaní súčasne odstraňujeme prebytočné poplazy.

Spravidla okopávame najmenej 4-krát do roka, pričom 2 okopávky bývajú do zberu a 2 po zbere. Niekedy však je potrebné okopávať 5 až 6- krát i viac. Pri nastielaní a použití herbicídov sa počet potrebných okopávok znižuje na 2 až 3 v roku.

Primeraná vlhkosť pôdy počas celej vegetácie má vplyv na výšku a akosť úrody. Na druhej strane však neznáša trvale zamokrené pôdy. V porovnaní s inými pestovanými rastlinami jahoda veľmi reaguje na doplnkovú závlahu zvýšením úrody a veľkosťou plodov. Zálievka je najúčinnejšia v čase tvorby a vývoja plodov. Doplnková závlaha po oberačke má vplyv na úrodu v budúcom roku, lebo podporuje vývoj koreňov a listovej plochy. Najmä pri skosení listov po oberačke je závlaha nevyhnutná na vytvorenie novej listovej plochy.

Výsledky praktických skúšok a porovnania vplyvu kosenia lístia po zbere plodov na budúcu úrodu však dokázali, že v niektorých prípadoch je tento zásah užitočný a má vplyv na zvýšenie úrody v budúcom roku. Tieto poznatky sa získali u nás i v zahraničí, najmä pokiaľ išlo o porasty poškodené roztočíkom alebo škvrnitosťou.

Keď má pokosenie lístia kladne vplývať na budúcu úrodu, musí sa vykonať veľmi skoro po obratí úrody. Aby do jesene narástla nová listová plocha, porast musíme súčasne prihnojiť rýchle pôsobiacimi hnojivami, najmä liadkom. Ak sa vyskytne prísušok, skosené trsy výdatne polejeme. Pri zanedbaní týchto opatrení sa do príchodu zimy nevytvorí dostatok nových listov, čo záporne vplýva na budúcu úrodu.

Stálerodiace jahody po prvej úrode v júni neskosíme, lebo by nepriniesli plody v druhej polovici leta a na jeseň.

Podľa spôsobu pestovania jahôd odstraňujeme aj poplazy. Pri ponechávaní súvislých pásov rastlín je odstraňovanie menej prácne, lebo poplazy sa odstraňujú len v medziradoch.

Pri ošetrovaní jednotlivých rastlín odrezávame pri okopávke ručne všetky tvoriace sa poplazy a ponechávame len pôvodné trsy. Pri tomto spôsobe treba oveľa viac ručnej práce. V pásovej výsadbe prebytočné sadence, zahusťujúce porast, odstraňujeme až pri jarnej okopávke.

Rodiace stonky sú pri väčšine kultivarov pod ťarchou jahôd sklonené k pôde a preto sa najmä za daždivého počasia znečistia zemou. Spôsobov, ako zabrániť znečisťovaniu jahôd, je niekoľko. Na menších plochách sa plody najčastejšie podkladajú ostružlinami. V porovnaní so slamou majú výhodu v tom, že sa v nich zdržuje menej škodcov a sú ľahšie prístupné pre záhradkárov. V poslednom čase sa najčastejšie používajú fólie z plastických hmôt (PVC, polyetylén).