Stále rodiace jahody

 

Remontantné kultivary jahôd, najčastejšie označované ako stále rodiace jahody, si získavajú čoraz väčšiu obľubu u záhradkárov. Je to pochopiteľné, pretože okrem hlavnej úrody v júni po kratšej prestávke kvitnú a prinášajú plody v druhej polovici leta a na jeseň. Príčinou opakovania (remontantnosti) plodnosti tohto typu jahôd je odlišná požiadavka na dĺžku dňa v čase zakladania - diferenciácie kvetných púčikov. Je dokázané, že väčšina kultivarov jahôd sú krátkodenné rastliny, čo znamená, že generatívne orgány (kvetné púčiky) sa zakladajú len raz do roka na jeseň, keď sa deň skracuje. Takýmto rastlinám hovoríme krátkodenné. Niektoré rastliny však tvoria kvetné púčiky v podmienkach dlhého i krátkeho dňa. K týmto patria i remontantné kultivary veľkoplodných jahôd a tzv. mesačné jahody. Neutrálnosť voči dĺžke dňa pri týchto jahodách je geneticky - dedične založená ich pôvodom. Kultúrne veľkoplodé jahody vznikli krížením botanických druhov a to predovšetkým jahody virgínskej a jahody čílskej. Niektoré typy jahody čílskej sú neutrálne k dĺžke dňa a dali základ pre vyšľachtenie väčšiny starších kultivarov v Európe. Naproti tomu väčšina remontantných kultivarov amerického pôvodu, ako je napríklad u nás pestovaný kultivar Red Rich, pochádza z mutácie raz rodiaceho kultivaru Bismarck. Takýto pôvod má i kultivar Rena vyšľachtený v šľachtiteľskej stanici v Bojniciach.

Veľkoplodé remontantné kultivary jahôd sa vo väčšom rozsahu u nás rozšírili až v posledných 20 rokoch. Predtým sa v záhradkách pestovali prevažne len tzv. mesačné jahody, ktoré pochádzajú z náhodne nájdeného typu jahody obyčajnej (Fragaria -vesca var. septerflorens) v Alpách. Kvitnú prakticky počas celého vegetačného obdobia a netvoria poplazy.

Pestovanie stále rodiacich jahôd má v záhradkách svoje opodstatnenie, keďže plody dozrievajú v druhej polovici leta a na jeseň až do príchodu silnejších mrazov. Čerstvé jahody v tomto čase spestrujú jedálny lístok a sú vyhľadávané predovšetkým deťmi. Plody druhej úrody však dozrievajú postupne a keďže na jeseň býva chladnejšie počasie, aj čas potrebný na docielenie zberovej zrelosti je dlhší. Preto sa plody väčšinou konzumujú v čerstvom stave. Na domáce spracovanie sú vhodnejšie raz rodiace kultivary a prípadne prvá úroda remontantných jahôd. Preto ani v záhradkách nie je účelné sadiť len remontantné kultivary, nakoľko celkový ročný zber plodov neprevyšuje dosiahnuté úrody raz rodiacich kultivarov. Odporúča sa vysádzať najviac jednu štvrtinu celkovej plochy remontantnými kultivarmi. Ďalším dôvodom je i skutočnosť, že veľkosť plodov, ich kvalita a celková úroda býva často znížená nepriaznivým priebehom počasia. Veľké letné horúčavy a suchá predovšetkým tam, kde nie je možné porasty zavlažovať, majú za následok tvorbu drobných a nepravidelných plodov a daždivé jesenné počasie zasa spôsobuje hnitie. Celkove možno povedať, že úspešnejšie je pestovanie týchto kultivarov v nižších a stredných polohách. Vo vyšších polohách často plody na jeseň nedozrievajú. Predĺženie obdobia zberu je možné docieliť zakrytím porastu fóliovým krytom pred príchodom mrazov.

Nároky na pôdy a ošetrovanie je preto možné len v kvalitných pôdach dobre zásobených živinami a humusom. Pôdu je potrebné udržiavať bez burín počas celej vegetácie. Osvedčilo sa aj nastielanie pôdy rezanou slamou, alebo tmavou fóliou.

Výsadba a ošetrovanie je obdobné ako pri razrodiacich jahodách. Môžeme však sadiť trocha hustejšie, pretože väčšina kultivarov je slabšieho rastu. Poplazy treba pravidelne odstraňovať. Najväčšie a najkvalitnejšie plody sa dosahujú pri jarnej výsadbe. Prvé kvety po vysadení treba však odstrániť, aby rastliny dobre zakorenili. Takto ošetrené rastliny veľmi skoro začínajú kvitnúť druhýkrát.