Pestovanie malín

 

Na Slovensku máme priaznivé ekologické podmienky na pestovanie a rozširovanie plôch malín. Napriek tejto skutočnosti nedopestujeme požadované množstvo plodov malín pre spracovateľský priemysel, ani pre priamy konzum. Prebiehajúce zmeny v lesnom hospodárení do istej miery zapríčiňujú, že množstvo divo rastúcich porastov malín každoročne klesá. Je preto samozrejmé, že kultúrne pestovanie malín nadobúda stále väčší význam. Okrem toho, že plody malín sú významnou surovinou pre spracovateľský priemysel obsahujú i priaznivé zastúpenie vitamínu A, C i celého radu minerálnych látok, z čoho je významný vyšší obsah vápnika, draslíka a kyseliny fosforečnej.

Maliny môžeme u nás pestovať prakticky všade. Darí sa im v nižších i vyšších polohách. Väčšie nároky však majú na pôdu a stanovište. Vyžadujú pôdy s dostatočným obsahom živín, humusu a pôdnej vlahy. V suchých pôdach výhonky slabo rastú a prinášajú drobné plody. Naproti tomu v zamokrených pôdach často dochádza k odumieraniu výhonkov.

Maliny tvoria vzpriamený, alebo mierne ovisnutý poloker. Naše povolené kultivary vytvárajú 1,5 až 2,5 m vysoké výhonky, zväčša ostnaté, ktoré na jeseň drevnatejú. Na druhý rok kvitnú a rodia na bočných konárikoch. Po odrodení odumierajú. Niektoré kultivary kvitnú i v druhej polovici leta na jednoročných výhonkoch a prinesú plody ešte na jeseň.

Koreňový systém malín je sústredený vo vrchnej časti pôdy. Najviac koreňov sa nachádza v hĺbke do 0,2 m, preto pred výsadbou nemusíme pôdu hlbšie spracovať. Pri príprave pôdy musíme vychádzať zo stavu pozemku, na ktorom budeme vysádzať. V bežne obrábaných pôdach stačí pred výsadbou hlboká orba. Podľa možností organické hnojivo (maštaľný hnoj, kompost, alebo rašelinu) doplníme fosforečným. Zapracujeme ich do celého profilu ornice, pretože sú v pôde málo pohyblivé. Dusíkaté hnojivá aplikujeme na povrch, pretože sa vyplavujú.

Maliny vysádzame na dlhšie obdobie. Priemerná životnosť porastu je 8 až 10 rokov. Spon výsadby závisí od spôsobu pestovania. V záhradkách najčastejšie vysádzame maliny pri ohradách, alebo nimi ako živým plotom môžeme oddeliť okrasnú časť záhrady od úžitkovej. Vysádzame len zdravé jednoročné rastliny z koreňových odnoží, najčastejšie na vzdialenosť 0,4 až 0,6 m. Pri výsadbe viacerých radov zachováme minimálnu vzdialenosť 2,5 až 3 m.

Korene sadencov sú citlivé na zaschnutie, preto ich vysádzame čo najskôr po získaní sadbového materiálu. Vysadené sadence prihrnieme zeminou a nadzemnú časť skrátime asi na 0,3 m.

V prvom roku po výsadbe udržiavame pôdu okolie rastlín v bez burín opatrným kyprením, aby nedošlo k poškodeniu vyrastajúcich výhonkov. Postupným odnožovaním sa v ďalších rokoch vytvorí súvislý pás v radoch medzi pôvodne vysadenými rastlinami.

Väčšina kultivarov malín má mierne rozložitý rast, preto je vhodné pri výsadbe malín vybudovať jednoduchú drôtenku. Vzdialenosť medzi stĺpikmi volíme 4 až 6 m a drôt napíname vo výške 1 až 1,2 m. Výhodou tohto spôsobu pestovania je rovnomerné rozmiestnenie rodiacich výhonkov, lepšie dozrievanie a rýchlejší zber.

Ošetrovanie v ďalších rokoch po výsadbe je pomerne jednoduché. Po zbere odstránime odrodené výhonky, v predjarnom období, prebytočné odnože, ktoré odrežeme tesne pri zemi. Na jeden ker pôvodnej rastliny ponecháme približne 6 najhrubších výhonkov, ktoré skrátime na dĺžku 2 až 2,5 m. Počas vegetácie udržujeme porast v bezburinovom stave plytkou okopávkou a podľa spôsobu pestovania vyrastajúce výhonky upevňujeme na oporné konštrukcie.

Maliny patria medzi najproduktívnejšie ovocné plodiny a každoročne odčerpávajú značné množstvo živín z pôdy. Preto ich každoročne musíme prihnojovať na jar pred pučaním priemyselnými hnojivami (Cererit, NPK). Ideálne je prihnojiť porast každý tretí rok organickými hnojivami, predovšetkým na pôdach s nízkym obsahom humusu. Hnojivá zapracujeme plytko do pôdy tak, aby nedošlo k poškodeniu koreňov.

Účinnou ochranou proti škodcom na malinách je zimný postrek. V priebehu vegetácie pri výskyte vošiek porast ošetríme prípravkom Metation alebo BI-58 EC. Pretože cicavý hmyz prenáša vírusové choroby, ktoré spôsobujú značné škody na malinách a často spôsobujú i kratšiu životnosť rastlín, vysádzame len zdravé rastliny pochádzajúce z udržovacieho šľachtenia.