Hubové choroby ríbezlí

 

V rokoch s väčším množstvom zrážok spôsobujú hubové choroby ríbezlí, ako sú hrdza čiernej ríbezle, antraknóza ríbezlí, septóriová škvrnitosť ríbezlí, plazmopara (peronospóra) ríbezľová veľmi vážne škody, ktoré súvisia s podstatným znížením úrod v budúcich rokoch a v oslabení krov s ich následným zamŕzaním. V suchších rokoch sa viac šíria na ríbezliach múčnatky a to americká múčnatka egrešová a menej škodlivá európska múčnatka.

 

Hrdza čiernej ríbezle

Hrdza čiernej ríbezle (Cronartium ribicola) škodí hlavne na čiernych ríbezliach. Na spodnej strane listov sa od júna objavujú drobné hrdzavohnedé kôpky letných výtrusov (urediospór). Koncom leta sa vytvárajú na listoch zimné výtrusy (teliospóry) žltej až hnedej farby. Pri silnom napadnutí býva celá spodná časť čepele listu pokrytá žltohnedým huňatým povlakom a listy predčasne usychajú a opadávajú. V dôsledku predčasného opadnutia sa znižujú úrody a konáriky namŕzajú. Vlhké a daždivé počasie a striedanie vyšších denných teplôt s nižšími nočnými teplotami je priaznivé pre šírenie choroby.

Choroba je dvojhostiteľská. Jej éciové štádium sa vytvára na borovici hladkej – vejmutovke, alebo na limce, odkiaľ nastáva začiatkom leta infekcia listov ríbezlí.

Pri silnej infekcii, pokiaľ je možné dodržať ochranné lehoty po aplikácii chemických prípravkov, je vhodné urobiť jedno chemické ošetrenie do zberu plodov a ďalšie ošetrenie po zbere. Druhé ošetrenie je dôležitejšie pre udržanie dobrého zdravotného stavu ríbezlí. Z povolených prípravkov proti hrdzi sa používajú Bayleton 25 WP v 0,03 % koncentrácii a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii, s ochrannou lehotou 21 dní. Bayleton je povolené používať len po zbere plodov.

Z preventívnych opatrení sa odporúča nepestovať čierne ríbezle v blízkosti vejmutovky a limby. V rámci rôznych kultivarov ríbezlí sú značné rozdiely v náchylnosti na chorobu, preto by sme mali pestovať len kultivary odolné proti hrdzi.

 

Antraknóza ríbezle

Na červených a menej na bielych ríbezliach je závažnou chorobou antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis). Už v období kvitnutia sa začínajú objavovať prvé príznaky choroby. Na listoch, stopkách, plodoch a jednoročných konárikoch sa vytvárajú okrúhle, hnedé až čierne škvrny, ktoré neskôr splývajú. Najprv sú napádané staré listy od spodnej časti krov. Infikované listy usýchajú a predčasne opadávajú. Choroba sa šíri hlavne vo vlhkých a teplých rokoch. Prezimuje v opadanom lístí.

Z ochranných opatrení je veľmi vhodné odstrániť najlepšie na jeseň infikované listy, ktoré sú zdrojom infekcie choroby v budúcom roku. Z chemických prípravkov používame na ošetrenie Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácii. Ochranná lehota pri oboch je 21 dni.

 

Septóriová škvrnitosť ríbezlí

Septóriová škvrnitosť ríbezlí (MycosphaereIla grossulariae) napáda viac biele ríbezle, ako červené. Príznaky choroby sú veľmi podobné antraknóze a preto sa často prehliada. Prejavuje sa hnedočervenými škvrnami na listoch, stopkách a môže prechádzať aj na plody. Škvrny bývajú väčšie ako pri antraknóze a neskôr dostávajú sivé zafarbenie. Choroba prezimuje v opadnutých listoch. V dôsledku napadnutia listy predčasne opadávajú s následnými škodami uvedenými pri predchádzajúcich chorobách.

Ochranné opatrenia sú ako pri antraknóze ríbezlí.

Pri obidvoch chorobách sú rozdiely v náchylnosti jednotlivých kultivarov na stupeň infekcie.

 

Plazmopara ríbezľová

Plazmopara ríbezľová (Plasmopara ribicoIa) sa vyskytuje hlavne na červených ríbezliach. Prvými príznakmi sú olejové škvrny, ktoré za sucha zasychajú a pri silnejšom napadnutí listy predčasne opadávajú. K infekcii listov dochádza koncom jari v závislosti od množstva zrážok. V normálnych rokoch sú napádané iba prízemné listy, vo vlhkých rokoch všetky listy.

Opadané infikované listy musíme spáliť a nie kompostovať. Z chemických ošetrení je dôležité urobiť postrek pri infekcii v máji až júni prípravkami Dithane M 45 v 0,3 % koncentrácii, alebo Novozir MN 80 v 0,3 % koncentrácií.

 

Americká múčnatka egreša

Na koncoch mladých konárikov čiernych a pri niektorých kultivaroch i bielych ríbezlí sa objavujú už v máji belavé múčnaté povlaky zapríčinené hubovou chorobou americkou múčnatkou egreša (Sphaerotheca mors-uvae). Múčnatý povlak môže prechádzať aj na plody. Belavý povlak neskôr hnedne a stáva sa kožovitý. Na listoch sa väčšinou nevyskytuje. Napadnuté konáre majú menšie listy, ktoré zasychajú a predčasne opadávajú. Plody napadnuté hneď po odkvitnutí sa nevyvíjajú a zasychajú. Neskôr napadnuté plody dozrievajú, ale často sú znehodnotené.

Choroba prezimuje hlavne na mladých konárikoch. Americkou múčnatkou sú spravidla napádané ríbezle v uzavretých polohách, v tieni a v hustých porastoch, kde sa držia hmly. Husté, nepresvetlené kry sú na múčnatku viac náchylné.

Z preventívnych opatrení je proti múčnatke veľmi dôležitá správna výživa - dostatočné hnojenie hlavne draselnými, fosforečnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom. Napadnuté konáriky je potrebné zrezať, odstrániť spod infikovaných krov lístie (možnosť prezimovania peritécií).

Chemické ošetrenie robíme pri objavení sa prvých príznakov. Pred zberom i po zbere plodov môžeme používať z prípravkov Karathane FN 57 v 0,1 % koncentrácii s ochrannou lehotou 28 dni, Morestan v 0,03 % koncentrácii s ochrannou lehotou 21 dní a Fundazol 50 WP v 0,06 % koncentrácii s ochrannou lehotou 21 dní. Po zbere plodov môžeme proti múčnatke ošetrovať Rubiganom 12 EC v 0,03 %, Bayletonom 25 WP v 0,3 % a Nimrodom EC v 0,1 % koncentrácii.

 

Európska múčnatka egreša

Európska múčnatka egreša (Microsphaera grossuIariae) vytvára biele múčnaté povlaky na líci listov čiernych a bielych ríbezlí a na rozdiel od americkej múčnatky, neprechádza na stopky a konáriky. Jej škodlivosť je v porovnaní s americkou múčnatkou malá.

 

Botrytída ríbezle

Botrytída ríbezle (Botryotinia fuckeliana) - pleseň sivá spôsobuje odumieranie krov ríbezlí. Na špičke a okrajoch listov sa objavujú hnedé škvrny, ktoré sa rozširujú na celý list. Listy predčasne opadávajú. Nákaza sa šíri aj na plody, ktoré nedozrievajú a predčasne opadávajú. Na kôre konárikov vznikajú dlhé, nekrotické pásiky, ktoré sa sfarbujú do sivohneda a drevo odumiera.

Mimoriadne nebezpečná je botrytída na stromčekových tvaroch ríbezlí, ktoré sú štepené na zlatej meruzalke. Listy začínajú vädnúť a visia odumreté na konci konárika. Kôra na konárikoch je odlúpená, tvoria sa na nej vyduté miesta so sivým povlakom huby.

Choroba sa šíri hlavne v tmavých, vlhkých podmienkach. Nákaza vniká cez rôzne poranenia. Ako pri múčnatke, aj tu je dôležitá správna výživa draselnými a vápenatými hnojivami a neprehnojovanie dusíkom.

Chemické ošetrenia robíme prípravkom Euparen v 0,25 %, Rohilan 50 WP v 0,1 %, alebo Rovral 50 WP v 0,15 % koncentrácii.