Náhle hynutie ríbezlí

 

Pestovatelia ríbezlí aj egrešov iste poznajú dosť nápadný jav, ktorý sa vyskytuje na týchto bobuľovinách takmer každý rok a do značnej miery pripomína mŕtvicu, čiže apoplexiu marhúľ. Najčastejšie v prvej polovici vegetačného obdobia zastavuje náhle svoj vývoj niektorý silnejší konár, vädne a postupne celkom uschne. Len zriedkavo bývajú takto postihnuté celé kry, alebo stromčeky. Niekedy prichádza toto akútne vädnutie tiež v čase dozrievania úrody, vtedy ostávajú nedozreté bobule visieť na konárikoch.

Nakoľko nebývajú na prvý pohľad nijaké vonkajšie príznaky na kôre postihnutých bobuľovín, sú pestovatelia v rozpakoch, čo mohlo byť príčinou takého náhleho zvädnutia. Nebývajú zriedkavé prípady, kedy sa záhradkári domnievajú, že ide o úmyselné poškodenie.

Skutočnou príčinou takéhoto hynutia ríbezlí aj egrešov býva namrznutie kôry a dreva v období vegetačného pokoja, ku ktorému sa zákonite pridáva infekcia postihnutých tkanív bežne sa v yskytujúcou hubou - plesňou sivou (Botrytis cinerea). Najmä pri ríbezliach a egrešoch dochádza pri akomkoľvek oslabení tkanív (okrem namrznutia aj po mechanickom poškodení, po napadnutí škodcami, pri nevhodnej manipulácii ai.) k rýchlej infekcii plesne, ktorá potom čoskoro prerastá do hĺbky a prispieva k rýchlemu odumretiu postihnutého orgánu.

Veľkú škodlivosť plesne dobre poznajú aj škôlkári, najmä pri niektorých typoch podpníka - ríbezle zlatej (Ribes aureum). Objavuje sa rozsiahle odumieranie kôry nielen v mieste štepenia, ale aj hocikde po celej dĺžke kmienika. Ak bližšie sledujeme príčiny niekedy rozsiahlych epidémií odumierania škôlkárskeho materiálu bobuľovín, vidíme, že impulzom bývajú chyby v procese získavania podpníka, jeho skladovania (vo veľkom vlhku, alebo opačne, v príliš suchej pivnici), v získavaní očiek, ako aj v ďalšom priebehu rozmnožovateľského procesu.

Pri bližšej prehliadke postihnutého kra alebo stromčeka zisťujeme, že kôra, ako aj drevo pri báze napadnutého konára je zhnednuté. Pri dlhšie trvajúcom mokrom počasí sa objavujú na postihnutom mieste sivé až krémové kopčeky plesne s množstvom výtrusov, ktoré sa ľahko rozprašujú do okolia. Neskôr sa môžu pod kôrou vytvárať okrúhle, niekedy aj nepravidelné, približne ako hrášok veľké čierne telieska (skleróciá), je to trváce podhubie plesne, ktoré slúži hube na prezimovanie.

Pri starších, alebo už prestarnutých červených alebo bielych ríbezliach sa často podieľa na náhlom odumieraní silnejších konárov aj motýlik - podobník ríbezľový, ktorého húsenice žijú vo vnútri konára a vyžierajú v ňom dlhé, pozdĺžne prebiehajúce chodby. Aj tento škodca využíva disponované kry v súvislosti s oslabnutím krov v dôsledku prehustenia a prestarnutia, často sa objavuje spolu s plesňou. V dobre udržiavanej a hnojenej záhradke nemáva tento škodca šancu na premnoženie.

Aké by boli možnosti boja proti náhlemu odumieraniu ríbezlí? V prvom rade treba zdôrazniť, že optimálnou prevenciou je voľba vhodného pozemku pri výsadbe (kyslejšia, ale priepustná pôda, dostatok vlahy), ďalej starostlivé vedenie stromčekov alebo krov najmä jarným rezom, nie hustý spon, presvetľovanie kultúry, vyrovnané hnojenie (najmä dusíkom), dostatok draslíka, zimný postrek (najlepšie 1 % Nitrosanom), podľa potreby aj chemické ošetrenie cez vegetáciu, starostlivý zber ovocia, aby nedošlo k mechanickému poškodeniu letorastov, alebo konárov.

Ak sa napriek tomu náhle hynutie bobuľovín objaví, treba čo najskôr konár pri báze ostrým nožom odrezať až do zdravého (nezhnednutého) dreva a ranu natrieť napr. stromovým balzamom. Odrezané choré časti treba spáliť, aby sa nemohli vytvoriť spomínané skleróciá a umožniť hube prežitie do ďalšej sezóny. Nemožno povedať, že sa tým celkom odstráni nebezpečenstvo novej infekcie, no v každom prípade sa zníži.