Ošetrenie bobuľovín v zimnom období

 

Zimný postrek ovocných drevín proti chorobám a najmä škodcom patrí k ochranárskym opatreniam, ktoré už dnes realizujú mnohí záhradkári. No je ešte veľa takých, ktorí vidia potrebu takto postrekovať len ovocné stromy, bobuľoviny si nevšímajú, lebo si myslia, že nemajú nijakých škodlivých činiteľov, proti ktorým by bolo treba v zimnom období zasiahnuť.

Prečo odporúčame uskutočniť počas vegetačného pokoja aj zimný postrek bobuľovín? Užitočnosť tohto opatrenia si ukážeme na niekoľkých príkladoch. Predovšetkým červené a biele ríbezle v našich pomeroch často postihuje voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis), ktorej vajíčka prezimujú v pazuchách púčikov, alebo aj na dreve konárikov. Na jar vyliahnuté vošky, tzv. zakladateľky, sa hneď sťahujú na spodnú stranu ríbezľových lístočkov, na ktorých cicajú. Zakladateľka o niekoľko týždňov dospieva a začne rodiť larvy, ktoré okolo nej vytvárajú čoskoro celú kolóniu. Špeciálne chemické látky, ktoré vošky vylučujú do listov, spôsobujú vytváranie charakteristických červených, alebo žltých pľuzgierov na listových čepeliach. Pri silnejšom napadnutí zakrpatievajú aj ríbezľové letorasty, ovocie sa nevytvára, alebo predčasne opadáva. Cicajúce vošky vylučujú množstvo sladkého trusu (medovicu) ktorý neskôr znečisťuje všetky napadnuté časti ríbezľových krov, alebo stromčekov.

Voška ríbezľová má bledozelenú, až žltkastú farbu, preto sa ľahko stráca na pozadí zelených listov. Už začiatkom leta sa sťahuje z ríbezlí na rôzne divorastúce rastliny. Ktorý záhradkár si neskoro všimne spomínané pľuzgiere a pozerá ich potom aj zo spodnej strany, nezistí už nijaké vošky, pretože sa odsťahovali. Vracajú sa ako okrídlené jedince na ríbezle až na jeseň, aby potom nakládli vajíčka.

Čierne ríbezle niekedy silno napáda voška šalátová (Hyperomyzus lactucae). Táto nevytvára na listoch pľuzgiere, ale ich nepravidelne skrúca, pričom sa na čepeliach objavujú žltkasté škvrny rozličného tvaru aj veľkosti. Spodná strana listov býva potom pokrytá množstvom sivozelených, ako múkou poprášených vošiek. Aj tento druh vošiek vylučuje množstvo lepkavej medovice, ktorou znečisťuje celé kry. Úroda postihnutých krov býva slabá, ovocie zle vyzrieva.

Okrem vošiek ríbezle veľmi vyhľadáva aj iná skupina cicavého hmyzu a to červce a štítničky. Z nich treba spomenúť na prvom mieste štítničku nebezpečnú (Quadraspidiotus perniciosus). Tento škodca bol k nám zavlečený začiatkom tridsiatych rokov ovocnými stromčekmi z Maďarska a odvtedy zamoril takmer všetky ovocné výsadby v teplejších oblastiach celého štátu. Koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov vrcholilo u nás kalamitné premnoženie tohoto škodcu, ktorý postihoval spomedzi ovocných drevín najčastejšie ríbezle a jablone, no škodil aj na hruškách, slivkách a ďalších. V súčasnosti sa udržiava najviac na ríbezliach predovšetkým v južných okresoch SR. Škodca vyciciava kôru konárikov, alebo kmienikov a môže pri značnom premnožení spôsobiť presychanie, alebo vôbec uschnutie zamorených výsadieb.

Od roku 1983 sme svedkami nového rozmachu kedysi populárneho, potom zabudnutého a teraz opäť aktuálneho škodcu niektorých ovocných drevín, predovšetkým sliviek a bobuľovín a tým je puklica slivková (Eulecanium corni). Aj ona vie vyciciavať kôru a byť príčinou postupného odumierania napadnutých drevín. Prezimuje ako larva druhého vývojového stupňa sčasti priamo na kôre, sčasti aj ako jedince ukryté v mačine, alebo v pôde pri päte krov alebo kmienikov. Na jar si larvy vyhľadávajú vhodné miesta na kôre, na ktorých sa potom pevne prichytia a začnú rásť. Samičie larvy dospievajú v júni v pologuľovité, hnedé samičky, ktoré pod seba nakladú niekoľko sto drobných vajíčok a potom odumierajú. Onedlho sa z vajíčok liahnu larvy, ktoré sa spod odumretej matky rozliezajú do okolia. Po prezimovaní pokračujú larvy vo vývoji. Časť lariev sa vyvíja na jar pod drobnými, bielymi, charakteristickými podlhovastými "štítkami", spod ktorých sa liahnu drobulinké, okrídlené samčeky.

Je zaujímavé, že na ríbezliach nachádzame bežne oveľa viac samičiek ako samčekov, zatiaľ čo na egrešoch mávajú prevahu samčeky. Je známe, že zloženie potravy môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť na jar vzájomný pomer samčekov a samičiek. Čo teda povedať k zimnému ošetreniu bobuľovín? Z toho, čo tu bolo spomenuté, treba vyvodiť záver, že pri bobuľovinách sa oplatí zimné chemické ošetrenie. Ak by sme použili 2 % Arborol M, máme tým zabezpečené spoľahlivé zničenie všetkých škodcov, ktorí tu boli spomínaní. Ak by sme na ríbezliach nezistili puklice, môžeme použiť namiesto Arborol bežný Nitrosan; v oblastiach ohrozených štítničkou zhubnou by to mal byť 2 až 3 % roztok, vo vyšších, chladnejších polohách stačí 1 %.

Pri zimnom ošetrení bobuľovín platí viac-menej to, čo poznáme aj pri ovocných stromoch: jediným zásahom počas zimného obdobia máme možnosť zničiť odrazu viacerých škodcov, s ktorými by sme ináč vo vegetačnom období museli bojovať opakovanými a preto aj drahšími zásahmi.