Pestovanie bielych ríbezlí

 

S prihliadnutím na vyšľachtenie nových výkonných kultivarov Primus, Blanka, Viktória, BO-71 a niektorých ďalších, začínajú sa biele ríbezle pestovať aj v záhradkách v nebývalom rozsahu. Naši. záhradkári správne pochopili ich pestovateľský význam.

Môžeme ich pestovať v záhradkách, ktoré sú v nížinách a teplých lokalitách ako aj v podhorských a horských oblastiach. Vyznačujú sa dobrou prispôsobiteľnosťou pôdnym a klimatickým podmienkam, majú vysoký stupeň rezistentnosti proti škodlivým činiteľom vrátane nízkych teplôt v zimnom období ako aj v období ich kvitnutia. Rodovosť je pravidelná a vysoká. Plody majú vysoký obsah cenných nutričných látok v porovnaní s doteraz pestovanými kultivarmi Versaillská biela, Holandská biela a Čerešňová biela. Okrem konzumovania v čerstvom stave môžeme plody bielych ríbezlí v domácnosti spracovať na mnohé konzervárenské výrobky. Obzvlášť kvalitné a osviežujúce sú nealkoholické nápoje, odskúšané a uznávané aj v zahraničí.

Aby sme pri pestovaní bielych ríbezlí dosiahli uspokojivé výsledky, je potrebné v záhradkách nahradiť doteraz pestované kultivary novými, ktoré majú v dôležitých pestovateľských znakoch svetové prvenstvo.

  • Primus - vytvára stredne vzrastné až bujné, vzpriamené kríky. Jednotlivé výhonky sa ani pri bohatej úrode nerozkladajú. Bobule sú v dlhých strapcoch. Priemerná dĺžka strapca je 79,3 mm, maximálna dĺžka 136.4 mm. Priemerná veľkosť bobúľ 8,87 mm. Počet bobúľ v strapci je 17, maximálny 30. Chuť je lahodná, sladkokyslá. Primus patrí do skupiny skoro dozrievajúcich kultivarov.
  • Blanka - vytvára mohutný, guľatý, polovzpriamený a nezahustený krík. Priemerná dĺžka strapca je 97,2 mm, maximálna 159,6 mm. Počet bobúľ v strapci je väčšinou 24, maximálny 43. Bobule sú veľké, ich priemerná veľkosť je 10,2 mm. Rodovosť je veľmi bohatá a každoročná. Chuť je kyslejšia pri predčasnom oberaní. Pri úplnom dozretí bobúľ je osviežujúca, sladkokyslá. Blanka patrí do skupiny stredne dozrievajúcich kultivarov.
  • Viktória - vytvára stredne vzrastný až vzrastný nepoliehavý krík. Priemerná dĺžka strapca je 120 mm, maximálna 150 mm. Priemerný počet bobúľ v strapci 25, maximálny 34. Veľkosť bobúľ je 9,1 mm, ich chuť je dobrá, sladkokyslá. Viktória patrí do skupiny stredne dozrievajúcich kultivarov.
  • BO-71 - vytvára kríky mohutného, nepoliehavého a guľatého tvaru. Priemerná dĺžka strapca je 72,2 mm, maximálna 139,6. mm. Priemerná veľkosť bobúľ 9,03 mm. Bobule sú v strapci husto osadené. Priemerný počet bobúľ v strapci 20, maximálny 34. Chuť je sladkokyslá. BO-71 patrí do skupiny neskoro dozrievajúcich kultivarov. V rodivosti vzhľadom na mohutný vzrast kríka v porovnaní s predchádzajúcimi je najvýkonnejší.

Všetky uvedené kultivary majú strapce s dlhou stonkou, preto sa pri zbere bobule nestláčajú, zber je rýchly a kvalitný. Vyznačujú sa tiež včasným nástupom do rodivosti, a to pri jesennej výsadbe a nezrezaní stromčeka alebo kríka už v prvom, maximálne v druhom roku po výsadbe.

Rozmnožujú sa dobre škôIkovaním zdrevnatených odrezkov v jesennom období. Pri tomto spôsobe rozmnožovania ujateľnosť je nad 80 %. Odrezky škôlkujeme v septembri a októbri na dobre pripravený záhon. Pred rýľovaním rozhodíme maštaľný hnoj, povrch urovnáme a výdatne zavlažíme, aby sa pôda uľahla. Na takto pripravený záhon škôlkujeme odrezky v spone 100 x 300 mm, a to tak hlboko, aby jeden púčik bol nad povrchom pôdy. Zaškôlkované odrezky prikryjeme ľahkou zeminou, najlepšie rašelinou. Do budúcej jesene zakorenia a môžeme ich presadiť na trvalé miesto v záhradke.

Keď chceme získať stromčeky, štepíme v auguste pod kôru na podpník meruzalky zlatej v požadovanej výške. Na štepenie môžeme v záhradke využiť výhonky, ktoré nám vyháňajú pri ríbezľových a egrešových stromčekoch. Po zaštepení pri tomto spôsobe v najspodnejšej časti štepovanca urobíme zárez v tvare V a nakopčíme. V jesennom období budúceho roka presadíme na trvalé stanovište. Ujateľnosť resp. výťažnosť pri tomto spôsobe pestovania stromčekov je nad 90 %.

Pri výsadbe (najlepšie v jesennom období) sadíme kríky o 150 mm hlbšie ako boli pôvodne. Je to základný predpoklad pre správne zapestovanie tvaru kríka s prihliadnutím na mohutný vzrast a bohatú rodivosť. Vysádzame do sponu ako pri pestovaní vo veľkovýrobe pri kríkoch 1 - 1,5 x 3 3,5 m a pri stromčekoch 3 x 1 m. Vzhľadom na bohatú rodivosť k stromčekom hneď po výsadbe dávame opory, ktoré majú byt o 300-400 mm vyššie od stredu korunky stromčeka.

Aby sme každý rok mali na kríkoch a stromčekoch dlhé strapce, veľké kvalitné bobule a predĺžili ich produktívnu životnosť, robíme v predjarí rez. V dobrých podmienkach vzhľadom na rýchly nástup do rodivosti režeme ich až po 3. roku (udržovací rez). Pri ňom ponechávame 3 jednoročné, 3 dvojročné a 3 jednoročné výhonky, rovnomerne rozdelené.

V drsnejších pod mienkach, kde nám kríky tak mohutne nerastú, robíme aj výchovný rez. V predjarí po výsadbe zrežeme všetky výhonky tesne nad zemou a do tretieho roka sa snažíme, aby krik mal 9 hlavných výhonkov. Stromčeky v predjarí po výsadbe režeme veľmi málo, aby nám hneď zarodili. Do 3. roka doplníme výhonky na celkový počet 6, pričom súčasne zakracujeme výhonky dlhé, odstraňujeme tie, ktoré zahusťujú postranný obrast.

Potom robíme rez udržovací, ktorý spočíva v ponechaní 2 jednoročných, 2 dvojročných a 2 trojročných hlavných výhonkov. Ostatné, výhonky, ako nadpočetné, poškodené, choré a nevhodne umiestnené odstránime na konárový krúžok.