Venujeme pozornosť škodcom ríbezlí a egrešov

 

Najrozšírenejšími škodcami ríbezlí a egrešov sú vošky (mšice). Na červených ríbezliach sa najčastejšie vyskytuje voška ríbezľová (Cryptomyzuc ribis), na čiernych ríbezliach voška šalátová (Hyperomyzus lactucae) a na egrešoch voška egrešová (Aphidula grossulariae) - mšica srstková.

Všetky tri druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok uložených v úžľabí pukov ríbezlí, alebo egrešov. V spôsobe života sú však, medzi nimi určité rozdiely. Prvé dva druhy sú dvojhostiteľské. To znamená, že prezimujú na ríbezliach, na ktorých sa vyvinú 3 pokolenia. V treťom pokolení (spravidla koncom mája) sa objavia krídlaté jedince, ktoré preletujú v prípade vošky ríbezľovej na rôzne byliny z čeľade hluchavkovitých, v prípade vošky šalátovej na mlieč. Na jeseň sa oplodnené samičky vracajú z týchto bylinných hostiteľov späť na ríbezle a nakladú prezimujúce vajíčka.

Kolónie vošky egrešovej sa udržujú celý rok na tých rastlinách, kde vajíčka prezimovali, alebo preletujú na ďalšie kry egreša. S obľubou napádajú aj vrcholy výhonkov meruzalky, používanej ako podpník pre stromčekové ríbezle a egreše.

Škodlivosť vošiek sa neprejavuje iba v priamom cicaní rastlinných štiav a v znečisťovaní listov medovicou, ktorá je živnou pôdou pre rôzne černe, ale i v prenose vírusových ochorení ríbezlí a egrešov. Preto proti nim musíme zasiahnuť neúprosne a včas.

Najdôležitejším zásahom proti voškám je zimný postrek rastlín osídlených vajíčkami vošiek. V prípade vošky ríbezľovej a šalátovej dôkladne vykonaný zimný postrek úplne vylúči možnosť napadnutia týmito druhmi vošiek v nasledujúcom vegetačnom období. Voška egrešová nám však môže naletieť kedykoľvek počas vegetácie zo susedných záhrad, kde zimný postrek neurobili. V takom prípade musíme zasiahnuť čo najskôr po zistení príznakov napadnutia, ktoré sú dosť nápadné a jednoznačné. Listy napadnuté voškou egrešovou sa deformujú a vytvárajú zhluky na vrcholových výhonkoch ktoré sa tiež deformujú. Najväčšie škody môže spôsobiť na výhonkoch meruzalky, ktoré sa v mnohých prípadoch nemôžu použiť na štepenie. Počas vegetácie proti voškám aplikujeme Pirimor DP 50 (OL 7 dní), Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC (OL 14 dní).

Zákerným a nebezpečným škodcom ríbezlí je roztoč vlnovník ríbezľový (Eriophyes ribis), ktorý spôsobuje zdurenie pukov hlavne čiernych, ale i červených kultivarov ríbezlí, pripadne i egrešov. Napadnuté puky sú v porovnaní so zdravými zväčšené a majú nápadný guľovitý tvar. Roztoč v nich prezimuje a opúšťa ich až po vypučaní za teplých a slnečných dní. Z napadnutých pukov spravidla nevyrastú výhonky či súkvetia, pretože krátko po vypučaní zasýchajú. Škodlivosť roztoča ríbezľového zvyšuje skutočnosť, že je prenášačom nebezpečného vírusového zvratu čiernych ríbezlí.

Proti roztočovi ríbezľovému tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí ríbezlí môžeme použiť Diazinon 60 EC, alebo Basudin 60 EC. Prípadné ďalšie postreky vykonáme v 10-dňových intervaloch, pričom pri neskorších postrekoch dbáme na dodržanie 14-dňovej hygienickej ochrannej lehoty uvedených prípravkov. Podľa možností vždy striekame za teplého a slnečného počasia.

Nenápadným, ale nie bezvýznamným škodcom ríbezlí je aj podobník tipuľovitý (Aegeria tipuliformis) - nesytka rybízová, ktorého húsenica vyžiera, dreň dvoj až trojročných konárikov ríbezlí a môže spôsobiť ich postupné, alebo náhle odumieranie.

Do roka má jedno pokolenia a prezimuje v štádiu staršej, ale ešte nie dospelej húsenice vo vyžratých chodbičkách. Na jar sa kuklí. Motýle sa liahnu približne od polovice júna, ale lietať môžu až do konca augusta. Vzhľadom na dlhé obdobie rojenia motýľov je chemická ochrana, ktorá by mala byť zameraná práve proti motýľom dosť problematická, lebo spadá do obdobia dozrievania ríbezlí. Z hygienických dôvodov preto chemické ošetrovanie výsadieb v čase dozrievania ovocia musíme vynechať. Striekať by sme mohli až po zbere úrody, no v tom čase je už dosť vajíčok nakladených a z nich sa už v mnohých prípadoch vyliahli aj húseničky, ktoré sa vžierajú do výhonkov. Preto ťažiskom boja bude odstraňovanie napadnutých výhonkov počas jarného rezu ríbezlí. Ak nájdeme konárik s vyžratým stredom, skracujeme ho dovtedy, kým nenarazíme na zdravú časť. Odrezané kúsky spálime, pretože v nich sa nachádzajú zimujúce húsenice.

Menej častým škodcom ríbezlí a egrešov je piliarka ríbezľová (Pteronidea ribesii) - pilatka rybízová a piadivka egrešová. (Abraxas grussulariata) - píďalka angreštová. Larvy oboch škodcov ožierajú listy ríbezlí a egrešov, niekedy môžu spôsobiť aj holožery hlavne v mladých výsadbách. Proti nim chemicky zasahujeme iba výnimočne. Aj tu môžeme použiť Diazinon, alebo Basudin, ale iba proti mladým larvám.

V posledných rokoch sa na čiernych ríbezliach čoraz častejšie stretávame s byľomorom ríbezľovým (Dasyneura tetensi) - bejlomorka rybízová, ktorého oranžové beznohé a bezhlavé larvy spôsobujú výrazné deformácie listov na vrcholoch výhonkov. Do roka máva 2 až 3 pokolenia a prezimuje v štádiu lariev v pôde. Chemická ochrana vo väčšine prípadov nebýva potrebná.

Nešpecifickým škodcom ríbezlí a egrešov je puklica slivková (puklice švestková) a štítnička nebezpečná (štítenka zhoubná). Ich výskyt signalizuje, že často zabúdame na chemické ošetrenie drobného ovocia v záhradkách a preto sa môžu uvedení škodcovia z roka na rok na nich udržovať a rozmnožovať. Pritom by stačilo ríbezľové a egrešové kry, resp. stromčeky dôkladne ošetriť v zimnom období nitrosanom, alebo Arborolom, ktoré spoľahlivo ničia zimujúce larvy oboch škodcov.

Nešpecifickým škodcom ríbezlí je i roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) - sviluška, ktorý škodí na desiatkach rôznych kultúrnych rastlín. Na ríbezliach sa zvyčajne premnožuje v letných mesiacoch, spravidla až po zbere úrody. Pri silnejšom výskyte škodcu striekame Diazinonom, alebo Basudinom, prípadne špeciálnymi akaricídmi (Plictran 25 W, Milbol EC, Omite 57 E).