Úvod >> Kvety >> Hľuzy >> Georgíny >> Pestovanie georgín

Pestovanie georgín

Georgíny sú neoddeliteľne spojené s príchodom babieho leta. Nachádzajú uplatnenie ako solitéry, v skupinkách dotvárajú pestré záhony, dekoračné druhy sú vhodné do trávnikových partií. Rozmanitosť jednotlivých druhov sa prejavuje v bohatej farebnej škále, rozličných trarov kvetov i výške.

Georgíny rozdeľujeme do troch hlavných skupín:

Jednoducho kvitnúce georgíny

majú žltý terč s krátkymi rúrkovitými kvetmi, po okraji lúč jazykovitých kvetov.

Poloplné georgíny

majú okolo žltého terča dva i viac radov jazykovitých kvetov.

Plnokveté georgíny

úbory majú len jazykovité kvety.

Výsadba a starostlivosť o georgíny

Georgíny nemajú na pôdu špeciálne nároky, darí sa im v každej záhradnej pôde. Nneznášajú však mokré, studené pôdy. Vyžadujú slnečnú polohu, chránenú pred vetrom. Nemajú radi tieň, polotieň však znášajú pomerne dobre, kvitnú tu však menej. V ľahších pôdach vytvárajú lepšie, zdravšie hľuzy.

Hľuzy pred vysádzaním rozdeľujeme, pretože nerozdelené veľké hľuzy vytvárajú veľa zelenej hmoty a málo kvetov. Sadíme ich tak (apríl), aby koreňový kŕčik bol asi 50 až 100 mm pod povrchom. Pri hlbokom sadení sa vytvoria nevyhovujúce hľuzy. Vzdialenosť pri výsadbe závisí od kultivaru a pohybuje sa od 0,5 až 1 m. Pod hľuzy dávame kyprú pôdu, alebo kompost.

Ak získame malé rastliny z odrezkov, alebo napučaných hľúz zo zelenými výhonkami, vysádzame ich asi v druhej polovici mája a tak hlboko, aby nad koreňovým balom bola asi 40-50 mm vrstva pôdy.

Keď výhonky dosiahnu výšku asi 0,6 m, priväzujeme ich ku kolíkom, vylamujeme bočné výhonky. Rastline necháme iba 3 výhonky. Počas intenzívneho rastu georgíny dôkladne zavlažujeme a prihnojujeme priemyselnými hnojivami s nízkym obsahom dusíka. Počas vegetácie pôdu niekoľkokrát prekypríme a odstraňujeme burinu. Počas kvitnutia odkvitnuté kvety odstraňujeme.

Z chorôb a škodcov sa najviac na georgínach objavujú vírusové ochorenia, ktoré na listoch spôsobujú žltohnedé škvrny, nevyfarbenosť, deformáciu súkvetia ap. Zo živočíšnych škodcov sú to predovšetkým listové vošky, skočky a roztoče. Ničíme ich hneď ako sa objavia.

Rozmnožovanie georgín

Georgíny rozmnožujeme vegetatívne, hľuzami, alebo odrezkami, len skupinu mignonky rozmnožujeme semenom. Veľké hľuzy môžeme rozdeliť aj na dve, tri časti tak, aby nevznikli veľké rezné plochy. Dobre prezimované hľuzy v polovici februára založíme do rašeliny, alebo rašeliny s pieskom a pri teplote okolo 18°C čoskoro vyklíčia. Potom z nich odoberieme odrezky, ktoré necháme v malých črepníkoch zakoreniť, pred výsadbou zaštipneme vrcholy a po 15. máji vysadíme na stanovište. Hľuzy sadíme tak hlboko, aby boli pokryté aspoň 50 mm hrúbkou zeminy. Vzdialenosť pri výsadbe volíme okolo 600 až 800 mm. Hustú výsadbu nerobíme, georgíny potrebujú priestor, pri veľmi zahustenom poraste sú napádané mnohými vírusovými a hubovými chorobami, vyťahujú sa a ich habitus je neestetický.

Takmer všetky druhy kvitnú až do príchodu prvých jesenných mrazov. Hľuzy však nie sú mrazuvzdorné, preto ich na zimu vyberáme a uskladňujeme. Dobre vyzreté hľuzy po prvých mrazoch (október) vyberieme, očistíme, dosušíme a uskladňujeme v debničkách, v priestoroch kde nemrzne. Priestory musíme občas prevetrať a keď treba, tak pritepliť. V priebehu zimy kontrolujeme či nehnijú, alebo neplesnivejú. Rezné rany zasýpame dreveným uhlím, alebo mletou sírou.