Pamajorán obyčajný - Origanum vulgare L.Pamajorán obyčajný - Origanum vulgare L.

Pamajorán obyčajný

 

Lat.: Origanum vulgare L.
Ľudové názvy: dobrá myseľ, divý alebo obyčajný majorán, sobotka

 

Opis

Trvá ca bylina Z čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae), predtým pyskatých (Labiatae) s tenším, rozkoreneným, šikmo rastúcim drevnatým podzemkom. Má 20-60 cm vysokú priamu, alebo vystúpavú stonku s protistojnými listami a listom podobnými listeňmi a drobné, jasnočervené kvety zhluknuté do hlávok. Kvitne od júna do augusta. Príjemne vonia. Medonosná.

 

Výskyt

Rastie hojne na slnečných stráňach, medzi krovím a vo svetlých lesoch.

 

Pestovanie

Pestuje sa na suchých miestach v slnečnej polohe. Rozmnožujeme ho semenami voľne rozosievanými, alebo vegetatívne (odrezkami).

 

Zber

Zbierame kvitnúcu vňať, alebo len kvetnaté vŕšky (ak sú stonky hrubšie). Sušíme riedko rozložené, alebo vo zväzkoch pri teplote do 35°C (silicová droga). Schne rýchle. Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom. Rastlinu často napádajú škodcovia, preto zbierame len bezchybné kusy, alebo iba nepoškodenú časť vňate.

 

Droga

Herba origani (Origani vulgaris). Aromatická, korenistej chuti.

 

Obsahové látky

Obsahuje éterický olej (hlavné zložky tymol, cymol, karvakrol), triesloviny horčiny a iné látky.

 

Vlastnosti

Aromatikum, expektorans, nervínum, mierne antiseptikum.

 

Úžitok

Súčasť aromatickej čajoviny a iných liečivých prípravkov. Osoží pri chorobách dýchacích orgánov, najmä pri dlhotrvajúcom, úpornom a suchom kašli, súvisiacom so zápalom pohrudnice, ako aj pri vyčerpanosti a rôznych stavoch nervovej únavy (aj bolení hlavy a pod.). Napomáha látkovej premene. Zvonku sa používa na prípravu kloktadiel a inhalácií a s vňaťou kuklíka, materinej dúšky, nechtíka, repíka slúži na omývanie svrbĺavých miest pokožky (i na hlave pod vlasmi), ako aj na obklady alebo kúpele, najmä pri vyrážkach (ekzémoch) a iných kožných chorobách.

 

Upozornenie

V droge by sa nemali nachádzať čiastky rodom príbuzného majoránu záhradného (pozri dodatok).

 

Poznámka

Čajovinu osožnú pri nervových a srdcových ťažkostiach si môžeme zostaviť z drog nasledovných rastlín: valeriána, srdcovník, hloh, hluchavka, ľubovník, pamajorán, betonika, balota, čakanka, chmeľ, ligurček, lipkavec marinkový, myšochvost, prvosienka, petržIen, pŕhľava, vres, železník (3 až 5 dl nesladeného odvaru piť cez deň po troche, prípadne aj večer za šálku, teplý, sladený medom).