Prehľad chemických prípravkov používaných na ochranu rastlín

 

Vynaložené úsilie záhradkárov pri pestovaní ovocia a zeleniny, alebo aj okrasných rastlín nie je vždy úmerné dosiahnutým výsledkom. Jedným z dôvodov tohto neúspechu je aj nedocenenie ochranných zásahov proti škodlivým činiteľom, ktorými sú choroby, škodce, prípadne buriny. Chemické prípravky určené na ochranu rastlín proti škodlivým činiteľom môžu zvýšiť úrody pestovaných plodín a zlepšiť ich zdravotný stav, čím sa zvýši aj nutričná hodnota pestovaných rastlín. Tieto prípravky sa nazývajú pesticídy.

Rozdelenie prípravkov podľa ich biologickej účinnosti

  1. Zoocídy - prípravky priti živočíšnym škodcom. Ďalej ich delíme na:
    • insekticídy - prípravky proti škodlivému hmyzu,
    • akaricídy - prípravky proti škodcom,
    • namatocídy - pripravky proti háďatkám,
    • moluskocídy - prípravky proti slizniakom a ostatným mäkkýšom,
    • rodenticídy - prípravky proti hlodavcom,
    • aphicídy - prípravky s výrazným účinkom na vošky,
    • ovicídy - prípravky s výrazným účinkom na vajíčka hmyzu,
    • larvicídy - prípravky s výrazným účinkom na larválne štádium hmyzu,
    • imagocídy - prípravky s výrazným účinkom na dospelý hmyz,
    • repelenty - prípravky na odpudzovanie živočíšnych škodcov
  2. Fundicídy - prípravky proti hubovým chorobám ratlín. Niektoré fungicídy majú aj bakteriálne účinky proti bakteriózam. Delíme ich na:
    • moridlá - na morenie semien a sadivového materiálu,
    • dezinfekčné prípravky - na dezinfekciu pôdy,
    • prípravky na ochranu nadzemných častí raslín
  3. Herbicídy - prípravky proti burinám a na ničenie nežiadúcej vegetácie (krov, stromov). Priraďujeme k nim aj dofolianty na urýchlenie odpadávania listov a desikanty na vysušenie rastlín na koreni.

Medzi špeciálne prípravky, ktoré sa zatiaľ v ochrane rastlín uplatňujú zriedka, patria baktericídy proti bakteriózam a viricídy proti vírusovým chorobám.

Prozdelenie prípravkov podľa spôsobu účinku na škodlivé činitele

  1. Zoocídy:
    • Dotykové (kontaktné) - na živočíšneho škodcu pôsobia pri dotyku s jeho telom, prenášajú sa do ústrednej nrvovej sústavy alebo môžu pôsobiť aj leptaním pokožky škodcu pri styku s povrchom jeho tela.
    • Dýchacie - nazávame ich tiež fumiganty a pôsobia nepriznivo tým, že zamedzujú hmyzu príjem kyslíka a spôsobujú smrť udusenim. Mnohé insekticídy majú popri hlavnej forme účinku aj fumigačný účinok ako vedľajší a to tým, že sa na voľnom vzduchu odparujú.
    • Žalúdočné (požerové) - pesticíd so žalúdočným účinkom sa má dostať na tie časti rastlín, ktorými sa škodca najviac živí. Do tela škodcu sa dostáva cez ústne ústrojenstvo, narušuje žalúdočnú výstelku, dochádza k zastaveniu zažívacich procesov, otráveniu živočícha, prípadne rozkladu vnútorností.
    • Hĺbkové a systémové - prípravky, ktoré pôsobia proti živočíšnym skodcom priamo a tiež prostredníctvom rastliny. Hĺbkový pesticíd má schopnosť prenikať do rastlinných pletív, t.j. list rastliny ošetrený hĺbkovým insekticídom na lícnej strane je toxický aj na rube listu (proti bodavo-cicavému hmyzu - roztoče, vošky).
      Pesticídy so systémovým účinkom prenikajú po ošetrení do pletív rastliny a pomocov vodivých zväzkov sa rozvádzajú po rastline, ktorá sa počas účinnosti pesticídu stáva pre živočíšneho škodcu toxická.
      Prednosťou systémových pesticídov je, že neškodia užitočnému hmyzu, pretože s nim neprichádzajú do styku. Systémové pesticídy sa aplikujú vo forme postreku, zálievkou ku koreňom rastlín, alebo ako granulované sa zapracujú do pôdy. Systémové prípravky sú účinnejšie v období intenzívneho pohybu rastlinných štiav (v prvej polovici vegetačného obdobia).

      Viaceré insekticídy sú známe kombinovaným účinkom, napr. dotykovo-požerovým, dotykovo-dýchacím a pod.
      V minulosti sa uprednostňovali insekticídy so širokým spektrom účinnosti proti mnohým druhom živočíšnych škodcov vrátane užitočného hmyzu. Dnes sa uprednostňujú v súlade so zásadami integrovanej ochrany rastlín insekticídy so špecifickými účinkami proti jednotlivým, alebo niekoľkým druhom škodcov (aphicídy, akaricídy), ktoré neničia užitočný hmyz.
      Do skupiny zoocídov zaraďujeme aj látky, ktoré sa vyznačujú nepriamym účinkom na živočíšnych škodcov. Patria medzi ne repelenty - látky vábiace škodlivý hmyz, metamorfózne hormóny - látky narúšajúce zákonitú premenu hmyzu, brzdiace jeho rozmnožovanie a antifeedanty - látky s protipožerovým účinkom, spôsobujúce poruchy vo výžive hmyzu.

  2. Fungicídy:
    • Dotykové (kontaktné) - pôsobia pri styku s rozmnožovacími orgánmi húb a narúšajú enzymatický pochod v ich organizme.
    • Systémové - do rastlín vnikajú listami alebo koreňmi (pri zálievke) a premiestňujú sa do celého rastlinného organizmu. Škodlivého činiteľa ničia priamo, alebo prostredníctvom látok vznikajúcich pri ich metabolizme. Pri opakovanom používaní systémových fungicídov je nebezpečenstvo vzniku rezistentných (odolných) kmeňov huby a preto je potrebné striedanie používaných systémových fungicídov s fungicídmy dotakovými.
  3. Herbicídy:
    • Selektívne (výberové) - používajú sa pred sejbou, po sejbe, po vzídení alebo po zbere plodiny. Ich selektívne pôsobenie umožňujú najmä kvalitatívne rozdiely medzi kultúrnou rastlinou a burinami (odlišný tvar a postavenie listov, ochlpenie listov, pokrytie voskovou vrstvičkou, uloženie vegetačného vrcholu). Pri novších herbicídoch ide o druhovú odolnosť alebo citlivosť skupiny rastlín na danú chemickú zlúčeninu podmienenú fyziologickými vlastnosťami. Pri koreňových herbicídoch je významné tiež rozdielne uloženie koreňového systému kultúrnej rastliny a buriny. Pri všetkých druhoch selektívnych herbicídov je potrebné dodržiavať požadovaný čas aplikácie z hľadiska rastovej fázy kultúrnych rastlín a burín, rešpektovať požadované poveternostné podmienky, správnosť dávkovania a spôsob aplikácie prípravku.
      Podľa účinku na buriny delíme selektívne herbicídy na:
      • Kontaktné (dotykové) - pôsobia iba na vzídené buriny a to len na tie časti, ktoré boli zasiahnuté a nie sú rozvádzané po rastline
      • Systémové - do rastliny prenikajú nadzemnými aj podzemnými časťami a rozvádzajú sa po rastline. Zasiahnuté citlivé rastliny majú porušenú látkovú výmenu, spomaľujú rast nadzemných aj podzemných časťí rastliny a deformujú sa.
      • Koreňové - rastliny ich intezívne príjmajú prostredníctvom koreňového systému. Aplikujú sa spravidla pred vzídením. Koreňové herbicídy zortvávajú určitý čas v pôde a účinne pôsobia na kličiace semená burín. Niektoré ničia aj vegetatívne orgány viacročných burín v pôde (pýr, púpava lekárska, pupenec roľný, pichliač roľný). Pri ich používaní je potrebné rešpektovať možnosť dlhodobého zotrvania v pôde a prípadné nebezpečenstvo poškodenia nasledujúcej plodiny.
    • Neselektívne (totálne) - využívame ich pri ničení burín v porastoch, pričom nesmieme zasiahnuť kultúrnu rastlinu, prípadne na nepoľnohospodárskych plochách (chodníky, okolie plotov).
      Pri voľbe totálneho herbicídu dbáme na druhové zloženie burín, ich rastovú fázu a na susedné kultúry (možnosť ich poškodenia).
      Podľa spôsobu účinku ich delíme na:
      • Kontaktné - v pôde zanechávajú rezíduá dlhší čas a majú herbicídny účinok.
      • Systémové - sú všestranne použiteľné, rýchlo sú rastlinami príjmané a rozvádzané zelenými časťami rastlín. Nevýhodou je krátky čas herbicídneho účinku. V pôde nezanechávajú retíduá.

Rozdelenie prípravkov podľa chemického zloženia

  1. Zoocídy
    • Rastlinného pôvodu - sú to najstaršie prípravky. Je známe, že asi 2000 rastlín obsahuje látky s insekticídmymi vlastnosťami. Patria sem najmä pyretrum, nikotín, rotenon a analbazin. Pôsobia ako nervové jedy. Ich výroba je však z dôvodu vysokých výrobných nákladov nevýhodná.
      Pyretrum sa získava z rastlín rodu Chrysanthemum. Na hmyz pôsobí okamžite, ale len veľmi krátky čas. Na báze pyretra vyrábame u nás niektoré prípravky.
    • Anorganické - patria k nim chemické zlúčeniny založené na prítomnosti síry a bária. Pôsobia ako žalúdočné jedy a sú využívané predovšetkým ako fungicídy. Patria sem Polybarit a Sulka, ktoré majú aj akaricídny účinok.
    • Chlórované uhľovodíky - Z polychlórovaných cyklických uhľovodíkov sa vo veľkovýrobe používa pesticíd Thiodan 35 EC. Je to zvlášť nebezpečný jed a možno ho použiť iba so súhlasom okresných hygienických orgánov.
    • Difenylové deriváty - napr. Milbol EC, Mitac 20 EC, Omite 57 E, Soldep
    • Organické zlúčeniny fosforu - organofosfáty - napr.Basudin 60 EC, Diazinon 60 EC, Basudin 10 G, Diazinon 10 G, Metation E 50, Actellic 50 EC, BI 58 EC, Anthio 25, Decemtion EK 20, Oleoekamet
    • Karbomáty - S úspechom sa využívajú tam, kde sa objavujú rezistentné (odolné) kmene hmyzu proti chlórovaným uhľovodíkom a organofosfátom. Sú to napr. Elocron 3 D, Elocron 3 Popraš, Pirimor DG, Pirimor DP
    • Pyrethroidy - napr. Ambush 25 EC, Ambush 25 DP, Karate 2,5 EC, Vaztak 10 EC, Nurelle 200 EC, Ripcord 20 EC, Cyperkil 25 EC, Decis 2,5 EC, Danitol 10 EC, Sumicidin 20 EC, Cybolt 100 E
    • Organociničité zlúčeniny - napr. Plictran 25 WR
    • Biologické prípravky - napr. Bathurin 82, Dipel
    • Ostatné účinné látky - Nitrované zlúčeniny sú veľmi fytotoxické a preto sa aplikujú len v období vegetačného pokoja (Nitrosan 25, Arborol M). Pôsobia ako plazmatický jed, zrážajú bielkoviny a tým narúšajú metabolizmus. Sú to napr. Nitrosan 25, Arborol M, Metaldehyd 5 G
    • Lepy - napr. Chemstop 1
    • Repelenty na ochranu pred ohrýzaním zverou - napr. Morsuvin
    • Prípravky proti hlodavcom - napr. Niva zrná
  2. Fungicídy
    • Anorganické fungicídy
      • Meďnaté - napr. Kuprikol 50, Pol Kupritox 50
      • Sírnaté - určené sú na ochranu proti múčnatkám. Pri teplotách nižších ako 15°C sú menej účinné a pri teplotách vyšších ako 20-27°C pôsobia fytotoxicky, preto sa nahrádzajú organickými fungicídmi. Je to napr. Sulikol K.
    • Organické fungicídy
      • Karbamáty, thiokarbamáty, alkylen-bis-dithiokarbamidany - napr. Fundazol 50 WP, Topsin M 70 WP, Dithane M-45, Novozir NM 80, Ziman S 80.
      • Amidy, dikarboximidy - napr. Euparen, Saprol, Fademorf EK 20, Rovral 50 WP.
      • Diaziny, diazoly - Vo veľkovýrobe sa proti múčnatke jabloňovej, múčnatke ružovej na okrasných rastlinách a americkej múčnatke egreša na egreši a ríbezlich používa Nimrod EC.
      • Thiazoly, triazoly - napr. Baycor 25 WP, Bayleton 25 WP
      • Iné účinné látky - napr. Karathane FN 57.
  3. Pesticídy proti hubovým chorobám a živočíšnym škodcom
    • Polysulfidy - napr. Sulka.
  4. Herbicídy
    • Deriváty karboxylových kyselín - vo veľkovýrobe sa proti burinám používajú prípravky SYS 67 Ramex a Kerb 50 W.
    • Heterocyklické zlúčeniny - napr. Gramoxone.
    • Triaziny - napr. Simazin 50 WP.
    • Deriváty kyseliny fosforečnej - napr. Roundup.
    • Iné účinné látky - Travex.
  5. Prípravky na dezinfekciu pôdy - Nematin.
  6. Zmáčadlá - Citowett