Voška jabloňová - Aphis pomi

 

Žije na jabloniach, jarabinách, hlohu, mišpuli a zriedkavo aj na hruškách. Z prezimujúcich vajíčok sa na jar liahnu larvy, ktoré cicajú šťavu z mladých listov. Voška má zložitý vývoj, počas vegetačného obdobia sa vystrieda na stromoch niekoľko generácií. Z oplodnených prezimujúcich vajíčok zakladateliek sa na jar liahnu samice, ktoré sa po niekoľko generácií rozmnozujú partenogeneticky (bez oplodnenia). Prvé generácie vošiek sú bezkrídle. Už v druhej generácii sa začínajú vyvíjať okrídlené samice. Tieto samice preletia na iné hostiteľské stromy a nakladú na ne vajíčka. Z menších vajíčok sa liahnu samce a z väčších samice. Tie sa spolu pária a zakladajú nové kolónie. Vošky sa veľmi rýchlo množia s cicaním spôsobujú silné skrúcanie listov a prenos vírusových chorôb, čím poškodzujú stromy.