Choroby a škodcovia cibuľovej zeleniny

 

Najvážnejšou chorobou cibule hubového pôvodu je pleseň cibuľová (Peronospora destructor), ktorá vo vlhkých a chladnejších rokoch dokáže zlikvidovať vňať natoľko, že sa znižuje úroda a zhoršuje skladovateľnosť cibule. Prvé príznaky sa objavujú spravidla koncom mája na kvetných stvoloch semenačiek, pretože huba najčastejšie prezimuje v podobe podhubia v cibuliach. Až neskôr sa pleseň objavuje na bežných pestovateľských plochách, pestovaných zo sadzačky, či zo semena. V mieste infekcie sa najprv objavuje sivozelený povlak pokrytý pomerne hustým modrosivým náletom huby. Neskôr škvrny žltnú a objavujú sa na nich rôzne druhotné mikroorganizmy, najčastejšie černe druhu Stemphyllium botryosum.

V boji proti plesni cibuľovej je veľmi dôležité dodržiavať niektoré agrotechnické opatrenia, v prvom rade správnu voľbu pestovateľskej plochy, pretože nebezpečenstvo nákazy výrazne zvyšuje uzavretá poloha a tieň. Chemická ochrana má byť preventívna a vykonáva sa za chladného a daždivého počasia od tretej dekády mája do konca júna. Na postreky sa používajú meďnaté (Kuprikol 50 - ochr. lehota 7 dní), alebo organické fungicídy (Dithane M 45, Jovozir MN 80, Perozin 75 B alebo Mikal M). Prvé tri z organických fungicídov majú kontaktný, Mikal M systémový účinok, čo sa odzrkadľuje aj v dĺžke hygienickej ochrannej lehoty. Pri kontaktných je to 14 dní, pri Mikale až 30 dní.

Kŕčkovú hnilobu uskladnenej cibule spôsobuje huba Botrytis allii, prípadne ďalšie druhy Botrytis, hnilobu bazálnej časti cibúľ zasa voláva huba Sclerotium cepivorum. Krčkovou hnilobou trpí cibuľa, ktorá bola predtým postihnutá plesňou cibuľovou. Bielou (sklerotíniovou) hnilobou býva cibuľa napadaná za chladnejšieho počasia a najmä vtedy, keď sa nedodržujú zásady správneho striedania plodín. Preto boj proti obidvom hubám je založený na prevencii, ktorá spočíva v správnom osevnom postupe a harmonickej výžive, ako i v boji proti plesni cibuľovej, ktorá podporuje vznik krčkovej hniloby cibúľ. Okrem toho možno cibuľu preventívne moriť (20 minúť) v 0,2% roztoku Fundazolu 50 WP.

Zo škodcov cibule treba v prvom rade spomenúť kvetárku cibuľovú (Delia antiqua). Je to mucha, ktorej belavé beznohé a bezhlavé larvy vyžierajú podzemnú časť cibule, čím spôsobujú žltnutie, hnilobu a obumieranie rastlín. Kvetárka cibuľová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Na jar sa liahnu muchy, ktoré sa roja v čase kvitnutia čerešní a púpavy. Samičky kladú vajíčka v tomto období k rastlinám, alebo priamo na rastliny. Vyliahnuté larvy sa zavrtávajú do rastlín, čím okrem priameho poškodenia otvárajú cestu rôznym mikroorganizmom, zapríčiňujúcim mokrú hnilobu napadnutých cibúľ.

Proti kvetárke cibuľovej ošetrujeme cibuľu v čase kvitnutia čerešní prípravkami Diazinon 60 EC, Basudin 60 EC (obidva 0,1 %) vo forme zálievky, Metation E 50 (0.2 %) vo forme výdatného postreku. Okrem toho možno použiť aj granuláty (Basudin 10 G, alebo Diazinon 10 G), ktoré sa však musia zapraviť do pôdy ešte pred sejbou semien, alebo výsadbou sadzačky tak, aby sa na bežný meter riadku dostalo 0,6 g prípravku. Pri zálievke sa aplikuje asi pol litra roztoku na meter riadku.

Rozšíreným a nápadným škodcom cibule je v posledným rokoch mínerka cibuľová (Phytobia capae), ktorej belavé larvy žijú vo vnútri listov cibule a vyžierajú v nich okienka nepravidelného tvaru. Metodická príručka ochrany rastlín zatiaľ nepočíta s chemickým bojom proti tomuto škodcovi, no v prípade pravidelného výskytu a premnoženia možno použiť prípravky povolené proti kvetárke cibuľovej. Tu ich však aplikujeme vo forme postreku. Cibuľu určenú na konzum za zelena neošetrujeme!

Kým pri cibuli kuchynskej iba ojedinele objavíme rastliny postihnuté vírózami, pri cesnaku možno virózy zaradiť medzi najvážnejšie ochorenia. Vyplýva to z rozdielneho spôsobu pestovania obidvoch cibuľovín. Cibuľu pestujeme zo semena, alebo sadzačky, no cesnak rozmnožujeme výhradne vegetatívne a záhradkári navyše zo sadiva pochádzajúceho z vlastnej produkcie. Porasty založené z takéhoto materiálu dávajú z roka na rok slabšie úrody. Keďže proti virózam neexistujú žiadne prostriedky ktorými by sa dali rastliny vyliečiť, bojujeme proti nim nepriamo používaním zdravého sadiva.

V porastoch cesnaku sa s ochoreniami hubového pôvodu málokedy stretávame. Vo väčšej miere sa však môžu huby vyskytovať počas uskladnenia cesnaku. Najčastejšie ide o suchú fuzáriovú hnilobu, helmintospóriové černanie strúčikov, alebo o bielu sklerociovú hnilobu strúčikov. Proti týmto hubám sa sadivo cesnaku morí 20 minút Rovralom 50 WP. Sadivo však predtým starostlivo vytriedime, podobne ako predmorením sadiva proti háďatku zhubnému (Ditylenchus dipsaci) v 5 % roztoku Sulky. Morenie má trvať 6 až 12 hodín. Ak chceme moriť sadivo proti hubám i proti háďatku, tak ho najprv moríme v Sulke a až po oschnutí v niektorom z uvedených fungicídov.

V boji proti háďatku zhubnému je zvlášť dôležité pravidelné striedanie pestovateľských plôch tak, aby sa cesnak dostal po sebe, prípadne po iných cibuľovinách najskôr až po 4 až 5 rokoch.

V poslednom období sa čoraz častejšie stretávame s poškodením zimného cesnaku larvami fúzavky cesnakovej (Suillia lurida). Ide o poškodenie srdiečok rastlín, ktoré zaostávajú v raste a môžu i odumrieť. Keďže prezimujú dospelé samičky, ktoré kladú vajíčka hneď, ako denné teploty dosiahnu 10°C, s ochranou zimného cesnaku treba začať tiež v tomto období. Tu môžeme použiť tie isté prípravky ako proti kvetárke cibuľovej s tým rozdielom, že Basudin a Diazinon možno aplikovať tak vo forme zálievky, ako i postreku, Metation iba vo forme postreku a navyše je proti fúzavke povolený aj Soldep (0,2 %) vo forme zálievky. Postrek vykonáme dvakrát s dvojtýždňovým odstupom, zálievku (0,5 litra roztoku na bežný meter riadku) iba raz a to 14 dní po oteplení nad 10°C.

Záhradkári si často sťažujú, že sa im cesnak počas zimného skladovania úplne vysuší. Na príčine tu nie je iba vysoká skladovacia teplota, ale i prítomnosť drobného živočícha - roztoča cesnakového (Aceria tulipae) - patriaceho do príbuzenstva roztočov spôsobujúcich na viniči erinózu a akarinózu.

Roztoč cesnakový žije pod obalovými šupinami priamo na povrchu strúčikov a v teplom prostredí sa rozmnožuje počas celej zimy. Preto treba cesnak skladovať pri nízkych teplotách (1 až 4°C).

Na záver ešte k chemickej ochrane cibuľovín poznamenávame, že vzhľadom na voskovú vrstvu, ktorá chráni listy cibule i cesnaku, do postrekovej tekutiny treba vždy pridať zmáčadlo (napr. Citowett).