Málo známy škodca cibule kuchynskej

 

Pestovatelia cibule určite poznajú poškodenie listov cibule kuchynskej, ktoré sa prejavuje v podobe bielych škvŕn nepravidelného tvaru i veľkosti. Pritom ale vonkajšia pokožka listov vôbec nie je porušená. Škvrny vyzerajú ako okienka a vyžierajú ich bezhlavé larvičky mínerky cibuľovej (Dizygomyza cepae), ktoré žijú vo vnútri listov.

Mínerka cibuľová je drobná, iba 2 až 3 mm dlhá mucha so žltou hlavou a čiernym telom. Larva je žltobiela, v dospelosti meria 4 až 5 mm. Kukla má tiež iba 2 mm a je žltohnedá.

Mínerka cibuľová prezimuje v štádiu kukly spravidla niekoľko desiatok milimetrov pod povrchom pôdy. V závislosti od priebehu jarného počasia sa v apríli až máji liahnu muchy. Samičky pred kladením vajíčok napichávajú vrcholy cibuľových listov a cicajú z nich šťavu. Potom kladú vajíčka tak, že ich zapúšťajú do listových pletív spravidla v bazálnej časti. Kladenie vajíčok môže niekedy trvať až dva mesiace. Z vajíčok vyliahnuté mladé larvičky najprv vyhryzávajú v listových pletivách dlhé, hadovité míny, staršie vyžierajú terčovité míny.

Škodlivosť mínerky cibuľovej je v jednotlivých rokoch rôzna. Silnejší výskyt môžeme očakávať v chladnejších rokoch s dostatkom zrážok. Vyššie teploty a sucho škodcovi nevyhovujú. V rokoch silnejšieho premnoženia býva poškodená väčšina listov, postihnuté listy predčasne žltnú a usychajú a cibuľa sa skôr zaťahuje. Tento poznatok viedol v minulosti mnohých pestovateľov cibule k nesprávnemu názoru, že prítomnosť škodcu v porastoch cibule je výhodná, pretože urýchľuje jej dozrievanie. Zabudli však na to, že cibuľa zostáva drobnejšia a že sa tým znížili aj úrody. Okrem priamych škôd, ktoré napáchajú larvy svojimi požerkami v listoch, sa predpokladá, že prenášajú aj niektoré vírusové ochorenia cibuľovín.

Vyvinuté larvy opúšťajú cibuľu, zaliezajú do pôdy a plytko (20 až 30 mm) pod povrchom pôdy sa zakuklia. Mínerka cibuľová má do roka spravidla iba jednu generáciu. V Nemecku však uvádzajú až dve, pričom larvy druhého pokolenia poškodzujú v tamojších podmienkach v druhej polovici leta hlavne pór.

Chemický boj proti mínerke cibuľovej by bol najúčinnejší, keby bol zameraný proti muchám. Pretože však doteraz nemáme vypracovanú metódu signalizácie výletu múch, musíme sa uspokojiť s chemickým zásahom až po zistení okienok na listoch cibule. Striekame však iba vo vlhkých a chladných rokoch, pretože v teplých a suchých podmienkach sa spravidla v škodlivej miere nepremnoží. Proti larvám v listoch sú účinné iba prípravky so systémovým, alebo aspoň s hĺbkovým účinkom. Z dostupných prípravkov sú to napríklad Bi-58 EC, Metation E 50 s hygienickou ochrannou lehotou 21 dní.

Vychádzajúc z poznatku, že kukly prezimujú plytko pod povrchom pôdy, môžeme proti mínerke cibuľovej bojovať aj nepriamo tak, že záhony kde bola vysadená cibuľa hlboko zrýľujeme, alebo zorieme. Tým sa kukly dostanú do spodných vrstiev pôdy a iba z malého percenta kukiel sa vyliahnu na jar budúceho roka muchy.

Na záver ešte pripomíname, že pri postrekovaní cibule (nielen proti mínerke cibuľovej) musíme do postrekovej tekutiny pridať aj zmáčadlo.