Zavlažovanie cesnaku

 

Cesnak je jedným z náročných druhov zeleniny, ktoré sa pestujú v záhradkách nielen pre domácnosť. Jeho pestovanie si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Tým, že tento druh sa množí vegetatívne a množiteľský koeficient je pomerne nízky (1:6 - 1:7), už samotné sadivo predstavuje veľkú hodnotu. Z toho vyplýva nevyhnutnosť zabezpečiť maximálnu istotu vo výrobe, čo možno dosiahnuť predovšetkým väčšou intenzitou pestovania. Popri správnej ochrane, výžive a agrotechnike, jedným z najdôležitejších intenzifikačných faktorov je závlaha.

Každý suchý rok nám jasne ukazuje, že bez závlahy je pestovanie cesnaku veľmi neisté a rizikové. Pritom v starej odbornej literatúre sa všeobecne konštatuje, že cibuľová zelenina vzhľadom na jej stepný pôvod je nenáročná na vodu a tak ju netreba zavlažovať. Táto teória však už patrí dávno minulosti. Treba však povedať i to, že zavlažovaním v nevhodnom období určitého vývojového štádia môžeme vyvolať zhoršenie zdravotného stavu cesnaku.

 

Závlahu cesnaku treba dávať vždy so súvislosti s kyprením pôdy, s výživou a ochranou.

Zavlažovanie cesnakuZavlažovanie cesnakuKeďže záhradkári sadia cesnak prevažne už na jeseň, prvýkrát treba kypriť pôdu z jari hneď ako možno vstúpiť na pôdu. Vtedy stačí iba narušiť pôdny prísušok. Niektorí záhradkári si na takéto kyprenie prispôsobili jednoduché drevené hrabličky. Aj v neskoršom štádiu vývoja sa počíta s plytkým kyprením pôdy a to najlepšie po každej závlahe, alebo po prudšom daždi. Kyprením nielen prevzdušňujeme pôdu, čo dobre vplýva na mikrobiálnu činnosť v pôde, ale prerušujeme kapilaritu pôdy a tým ju chránime pred rýchlym vyparovaním vody. Jedno kyprenie v správnom čase má často hodnotu jednej závlahy.

Cesnak patrí medzi plytko koreniace rastliny, preto túto okolnosť máme na zreteli aj pri kyprení pôdy. Znamená to teda že okopávame iba plytko, aby sme neporušili koreňový systém. Na nedostatok vody cesnak reaguje tým, že osychajú konce listov a niekedy oschnú i celé spodné listy. Keďže cesnak rastie i pri nižších teplotách, za suchého počasia začíname zavlažovať už pomerne skoro, t. j. od druhej polovice apríla. Zavlažovanie treba ukončiť spravidla dva až tri týždne pred zberom, lebo v opačnom prípade sa môže zhoršiť zdravotný stav a skladovateľnosť cesnaku.

V mnohých rokoch postačia iba dve - tri závlahy, vplyvom ktorých môžeme zvýšiť úrodu až o 40 %. Pri zavlažovaní cesnaku je potrebné aspoň raz v priebehu vegetácie prihnojovať rastliny dusíkom a to v dávke okolo 0,6 kg/100 m 2 (v čistých živinách), t. j. okolo 200 kg liadku alebo 1,5 kg močoviny na 100 m2. Najlepšie dusíkaté hnojivo na cesnak je síran amónny, ktorý pôsobí pozvoľne. Všeobecne platí zásada, že tam kde zavlažujeme, treba zvýšiť i dávku základných hnojív až o tretinu, nakoľko určitú časť živín závlahová voda vyplavuje do spodiny.

Záhradkári sa často dopúšťajú chyby, keď v období sucha zavlažujú každý druhý - tretí deň s malými dávkami vody. S takouto závlahou spravidla nedosiahneme očakávané výsledky, nakoľko pôda v koreňovom systéme zostáva naďalej nedostatočne prevlhčená. Zavlažovať má význam s väčšími dávkami vody a to okolo 20 mm, t. j. 20 litrov na 1 m2. S takýmito dávkami v období sucha vystačí na 8 až 10-dňové intervaly závlahy.

Teplota závlahovej vody pri zavlažovaní cesnaku nemá podstatnejší význam. Cesnak môžeme zavlažovať i poludňajších hodinách bez obáv, že by došlo k poškodeniu listov, alebo šokovaniu rastlín. Počet závlahových dávok v jednotlivých rokoch je veľmi rozdielny a to podľa vlahových a tepelných podmienok v tom - ktorom roku. Málokedy sa však stane, že cesnak vôbec nie je potrebné zavlažovať.

Zo skúsenosti jednoznačne vyplýva, že pri pestovaní cesnaku podľa možností treba počítať so závlahou, ktorá zaručuje výrobnú istotu tejto nákladnej rizikovej plodiny.