Príčiny vyslepovania karfiolu

 

Karfiol má svoje osobitné postavenie medzi hlúbovitými zeleninami jednak pre svoju nutričnú hodnotu, tak aj pre všestranné kuchynské využitie, napríklad ako cenná náhrada za mäsité pokrmy. Má svoje trvalé miesto v sortimente obľúbených zelenín. Niekedy bývajú pestovatelia nepríjemne prekvapení defektmi karfiolových rastlín, ktoré sa prejavujú najviac vyslepovaním, t. j. tým, že v srdiečku sa vôbec nevytvorí ružica. Aké sú príčiny takéhoto stavu a ako im môžeme predísť?

Najprv celkom stručne pripomenieme základné podmienky úspešného pestovania karfiolu. Najlepšie mu vyhovuje hlboká, hlinitá pôda s neutrálnou reakciou, dobre vyhnojená organickými hnojivami, predovšetkým maštaľným hnojom. Predplodina nie je pri karfiole príliš dôležitá. V dobrých pôdach ho môžeme pestovať aj po hlúbovinách, pretože nie sú príliš citlivé na opakované pestovanie po sebe.

Skorý jarný karfiol môžeme vysádzať po dostatočnom otužení sadencov už v prvej polovici apríla, no musíme si uvedomiť, že prízemné mráziky okolo -5°C už môžu vysadené rastliny vážne poškodiť. Skorá výsadba je teda dosť riziková, pričom mrazom poškodené rastliny nemusia navonok javiť nápadnejšie príznaky a môžu ďalej normálne rásť. Zistíme to až v čase zberu úrody, keď rastliny s pôvodne namrznutými srdiečkami zostávajú vyslepené. Vtedy je stred rastliny celkom prázdny, alebo v ňom nájdeme zvyšky zhnednutých, odumretých základov ružíc. Citeľnejších škôd spôsobených mrázikmi sa musíme obávať najmä vtedy, ak boli rastliny zasiahnuté po liadkovaní, keď už začali bujnejšie rásť a stali sa citlivejšími na nízke teploty.

V praxi sa najčastejšie stretávame s dvomi celkom odlišnými príčinami vyslepovania karfiolu. Spôsobuje ho buď živočíšny škodca - komárik plodomor kapustový (Contarinia nasturtii), alebo zriedkavejšie nedostatok mikroelementu molybdénu. Ako spoľahlivo poznáme skutočný dôvod vyslepovania a aké sú možnosti preventívnej ochrany?

Plodomor kapustový je veľmi zákerný škodca, pretože jeho počiatočný výskyt si pestovateľ bežne nevšimne. Komáriky, ktoré sa liahnu z kukiel ktoré prezimovali v pôde, vyhľadávajú väčšinou v máji mladé rastliny karfiolu, ako aj ďalších hlúbovín a kladú na povrch rastového vrcholu (pri karfiole do miesta budúcej ružice) skupinu drobných, priesvitných, asi 1/4 mm veľkých vajíčok. O niekoľko dní začnú vyliahnuté larvy, ktoré žijú na povrchu rastliny v malom množstve priesvitnej tekutiny, pletivo "strúhať" svojimi ústnymi háčikmi. Výsledkom tejto pomerne krátkej činnosti lariev je odumretie a skôrkovatenie stredu rastliny. Asi o 10 až 12 dní larvy dospievajú a padajú na zem, v ktorej sa neskôr kuklia. V lete sa potom objavuje druhá a na jeseň ešte aj tretia generácia plodomora.

Pri poškodenom karfiole listy normálne pokračujú vo svojom vývoji a na rastlinách zo začiatku nebadáme žiadne zmeny. Až neskôr dochádza k robustnejšiemu rastu listov, pričom v srdiečku rastlín nájdeme namiesto ružice len skôrkovatenú plôšku. Ak sú postihnuté iné hlúboviny, napr. kapusta alebo kel, vedie poškodenie vegetačného vrcholu často k tzv. "viac hlavosti" rastlín, kedy máva jedna rastlina aj dve malé, znehodnotené hlávky. Druhá, alebo aj tretia generácia škodcu, môže podobným spôsobom škodiť na letných, alebo jesenných karfioloch a ďalších hlúbovinách.

Ochrana proti plodomorovi je založená na včasnej a prípadne aj opakovanej aplikácii vhodného insekticídneho prípravku, napr. BI-58 v 0,1%, alebo Soldepu v 0,2% koncentrácii. Problémom je len vhodný termín zásahu, ktorý najlepšie určíme prehliadkou srdiečok rastlín. Tá si ale žiada už určité skúsenosti. Ak chýbajú, potom sa budeme držať kalendára a prvé ošetrenie spravíme v teplejších oblastiach asi v polovici mája, v chladnejších až koncom mája a postrek asi o 10 dní zopakujeme.

Vyslepovanie vplyvom nedostatku molybdénu môžeme zbadať už pomerne skoro po výsadbe karfiolu, pretože postihnutým rastlinám sa začínajú typickým spôsobom deformovať listy („púpavovité" listy). Ak ich čím skôr zalejeme 0,1 %-ným roztokom molybdénanu v dávke asi 0,1 l na jednu rastlinu, dajú normálnu úrodu. Ak zásah neurobíme, príznaky ochorenia sa ďalej prehlbujú a rastliny v čase zberu majú v srdiečku namiesto ružíc len niekoľko hákovito poskrúcaných listov.

Molybdénové vyslepovanie sa v našich podmienkach objavuje len na kyslých pôdach, preto je dôležitou prevenciou aj dostatočné vápnenie pôdy, ktorým znižujeme pôdnu kyslosť a tým zlepšujeme aj prístupnosť molybdénu. Tí pestovatelia, ktorí už boli v minulosti postihnutí molybdénovým vyslepovaním karfiolu urobia dobre, ak si zadovážia molybdénan (predáva sa v semenárstvách v 100 gramovom balení) a preventívne, asi týždeň po výsadbe jednorazovo zalejú rastliny. Vo veľkovýrobe sa odporúča plošný postrek molybdénanom pred sadením karfiolu v dávke 1 až 2 kg na 1 ha.