Úvod >> Zelenina >> Paprika >> Choroby papriky vo fóliovníkoch

Choroby papriky vo fóliovníkoch

Papriku pestovanú pod fóliou môžu ohroziť (najmä ak sa pestuje niekoľkokrát za sebou) závažné ochorenia a spôsobiť citeľné straty na úrodách.

Z necudzopasných chorôb môžeme v prvom rade spomenúť bežnú a známu suchú škvrnitosť plodov, ktorá môže vzniknúť jednak ako následok priameho popálenia slnkom na plodoch, ktoré nie sú chránené lístím a jednak ako následok nerovnomerného zásobenia rastlín vodou, pri ktorom nastáva striedanie extrémnych suchých období s vlhkými. Výskyt suchej škvrnitosti môžeme podstatne obmedziť častejším a menej výdatným zavlažovaním.

Medzi najvážnejšie ochorenia papriky patrí vädnutie hubového pôvodu. Podľa názvu húb, ktoré ho vyvolávajú, môže ísť buď o fuzáriova vädnutie spôsobené hubami rodu Fusarium, alebo o sklerocíniové vädnutie vyvolávané hľúznatkou obyčajnou (Sclerotinia sclerotiorum). Rastliny postihnuté hubovým vädnutím spočiatku vyzerajú akoby trpeli nedostatkom vody. Zdravé po zavlažení opäť ožijú, infikované rastliny ostávajú naďalej zvädnuté, postupne im listy i plody ovisnú, zožltnú a celé rastliny napokon hynú. Tieto príznaky sú charakteristické pre oba druhy spomínaných húb, preto len podľa nich nemôžeme zistiť, ktorá z húb vädnutie spôsobila. Zistíme to až pri podrobnom vyšetrení postihnutých rastlín.

Vädnutie vyvolané fuzáriami sa spravidla prezrádza prítomnosťou ružovkastého mycélia (podhubia) väčšinou na koreňovom krčku rastlín a hnednutím cievnych zväzkov na priečnom reze stonkou, ktorá pokračuje od spodu smerom hore.

Pre sklerocíniové vädnutie je zasa charakteristická tvorba hustého bieleho podhubia, ktoré sa vytvára tak na povrchu, ako aj v dreni stoniek. Okrem toho v pokročilejšom štádiu ochorenia môžeme nájsť v podhubí niekoľko mm veľké, tvrdé, čierne útvary tzv. skleróciá, ktoré sa s chorými zvyškami rastlín dostanú do pôdy a môžu v nej pretrvávať aj niekoľko rokov bez toho, aby stratili schopnosť infikovať rastliny.

Aj spóry fuzárií pretrvávajú v pôde a čakajú (podobne ako skleróciá) na príležitosť, aby mohli rastliny nakaziť. Takáto príležitosť sa im naskytne spravidla po mechanickom poškodení korienkov a koreňového kŕčka, napr. pri okopávaní alebo po poškodení pandravami, háďatkami, prípadne popálením vysokou koncentráciou priemyselných hnojív v pôde. Táto tzv. zasolenosť pôdy je v posledných rokoch veľmi častým javom a pozorujeme ju v mnohých prípadoch už aj pri predpestovaní paprikových priesad.

Fuzáriové vädnutie sa vyskytuje spravidla pri vyšších teplotách spojených s trvalým nedostatkom vlhkosti v pôde a postihuje najčastejšie jednotlivé rastliny, alebo menšie skupiny rastlín. Naproti tomu sklerocíniové vädnutie sa častejšie objavuje po dlhotrvajúcom chladnejšom období, lebo hľúznatke sa lepšie darí vo vlhkom a chladnejšom prostredí.

Obidve huby sú polyfágne, to znamená, že nie sú prísne viazané na určité druhy rastlín, ale napádajú široký okruh hostiteľov tak poľných, ako i rýchlených. A práve touto skutočnosťou je daná najspoľahlivejšia možnosť zabránenia vzniku hubového vädnutia. Ide v podstate o správne striedanie plodín pri dodržiavaní zásady nepestovať papriku na tej istej ploche aspoň tri roky po sebe a po takých plodinách, ktoré bývajú spomínanými hubami napádané (napr. rajčiaky, uhorky). Pri zistení prvých príznakov vädnutia treba napadnuté rastliny z porastu ihneď odstrániť. Priame chemické zásahy proti hubovému vädnutiu sú pomerne málo účinné, preto možno odporúčať iba zálievku miesta po odstránenej napadnutej rastline i okolí tých rastlín 0,1 % roztokom Fundazolu WP 50.

Vytváranie sklerócií (i keď menej časté )je charakteristické aj pre plesnivku Fuckelovu (Botryotinia fuckeliana), ktorej konídiové štádium - pleseň sivá (Botrytis cinerea) - dobre pozná väčšina záhradkárov. Táto všadeprítomná huba, známa ako pôvodca tzv. botrytídy jahôd, hrozna, šalátu, škodí často aj na paprike pestovanej pod fóliovníkmi, predovšetkým v horších pestovateľských podmienkach - v prehustených porastoch, prehnojených dusíkom, nesprávne zavlažovaných a nedostatočne vetraných. Ak k tomu prirátame aj chladnejšie počasie, potom má pleseň sivá ideálne podmienky pre rýchle šírenie.

Na paprike poškodzuje stonky, listy, kvety i plody. Stonky bývajú infikované najčastejšie v miestach rozkonárovania. Napadnuté miesta sú vyblednuté, sivohnedé a za vlhka sa na nich tvorí sivý povlak huby. Časti rastlín nad napadnutými miestami vädnú, zasychajú, alebo za vlhka hnijú. Infikované kvety a drobné plody vodnatejú, hnednú a spravidla opadávajú.

Proti piesni sivej môžeme bojovať iba nepriamo a to zlepšením pestovateľských podmienok. Ide predovšetkým o redší spon, pravidelné vetranie, správne zavlažovanie (zásadne tak, aby rastliny boli na noc suché - teda najlepšie ráno a podmokom) a o opatrné hnojenie dusíkom. Z chemických zásahov by mohli byť účinné preventívne postreky napr. roztokom 0,1 % Fundazolu WP 50, ale vzhľadom na dlhú hygienickú ochrannú lehotu (21 dní) nemožno pri jesennom rýchlení kvôli sústavnému zberu tieto zásahy vykonávať.