Zeleninová paprika pod fóliami

 

Zeleninová paprika je veľmi vhodnou zeleninou na rýchlenie vo fóliovníkoch. Rýchlenie vo fóliovníkoch je z ekonomického hľadiska pre pestovateľov pri dnešných cenových reláciách veľmi výhodné. Preto sa v praxi často stretávame s pestovaním zeleninovej papriky na tom istom stanovišti viac rokov po sebe.

Pre rýchlenie vo fóliovníkoch sa najlepšie osvedčil kultivar ,PCR', ktorý úrodnosťou a skorosťou predstihuje aj zahraničné kultivary. Poskytuje vysoké úrody svetlozelených chutných plodov. Dobre znáša teplotné výkyvy. Pri rýchlení má pomerne silný vzrast.

Pri rýchlení iných kultivarov z nášho sortimentu, ako sú napríklad ,Jubilantka', ,Karmen', ,Granát' a iné, sa nedosahujú také dobré výsledky ako pri pestovaní kultivaru ,PCR'.

 

Predplodina

V praxi nastáva zvyčajne už v treťom roku monokultúrneho pestovania znižovanie úrod. Toto znižovanie úrod možno zmierniť každoročným hnojením vysokými dávkami maštaľného hnoja, odstraňovaním rastlín papriky po poslednom zbere (nezapracovať ich do pôdy), používaním bezbalastných priemyselných hnojív a hnojív obsahujúcich mikroelementy, občasným zaraďovaním predplodín do osevného sledu (cibuľa zelenačka, reďkovka) a vo fóliovníkoch pokrytých trvanlivou fóliou aj výdatným zavlažením po odstránení rastlinných zvyškov dávkou aspoň 50 až 100 mm. Celkovo je pri pestovaní papriky menšie nebezpečenstvo "únavy pôdy" než pri rajčiakoch.

Ak pestujeme pred zeleninovou paprikou v tom istom roku v osevnom slede predplodinu, musíme zavčasu uvoľniť pôdu. V nevykurovaných fóliovníkoch je to do začiatku apríla a najneskoršie do polovice apríla, aby sa mohlo zavčasu vysádzať. Oneskorené vysádzanie vedie k znižovaniu úrod. Zeleninová paprika na predplodinu nie je náročná. Ako hlavná plodina (ktorá umožňuje využiť fóliovníky cez celé letné obdobie) sa môže pestovať po hociktorej zelenine, ak nehrozí nebezpečenstvo prenosu viróz. V osevnom postupe sa zvyčajne strieda s uhorkami.

 

Pôda a hnojenie

Pôda pre rýchlenie papriky vo fóliovníkoch má byt ľahšia, priepustná, dobre zásobená humusom a živinami. Ľahšia pôda sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo priaznivo ovplyvňuje vývin papriky. Pôda sa musí pred vysádzaním dobre prepracovať. Najvhodnejšia je neutrálna reakcia pôdy, ale vhodná je aj slabo zásaditá a slabo kyslá. Obsah humusu má byť v ľahších pôdach aspoň 3 % a v hlinitých pôdach 4 %. Pri stanovení dávok čistých živín postupujeme podľa zásoby prístupných živín v pôde, pričom sa pri posudzovaní zásoby živín používajú prísnejšie kritériá než pri pestovaní vo voľnej pôde.

Tak ako v skleníkových rýchliarniach aj vo fóliovníkoch sa odporúča používať priemyselné hnojivá bez vyššieho obsahu balastných látok. Z doterajších dusíkatých hnojív je vhodný síran amónny, liadky a močovina. Dobrý dezinfekčný účinok má dusíkaté vápno, ktoré by sa malo používať na jeseň v období prípravy pôdy na jarné pestovanie. Z fosforečných hnojív sa bežne používa superfosfát a z draselných hnojív uprednostňujeme zasa predovšetkým síran draselný.

Dávky živín uvedené v tabuľke používame pri jesennej resp. pri jarnej príprave pôdy a to plnú dávku draselného a fosforečného hnojiva a asi 2/3 až 3/4 dávky dusíkatých hnojív. Pri použití hnojiva DAM, ktoré obsahuje dusičnanový, amoniakálny i močovinový dusík, môžeme dodať plnú dávku pred vysadením. Z viaczložkových hnojív môžeme s úspechom použiť Cererit, prípadne hnojivá typu NPK. Pomer živín v nich však nie je pre papriku ideálny, preto ich treba kombinovať s jednoduchými hnojivami.

Počas vegetácie môžeme porast prihnojovať liadkami. Vhodná je tiež močovina (0,75 % roztok) alebo DAM (asi 1,6 % roztok). Prihnojovanie močovinovým dusíkom priaznivo vplýva najmä pri monokultúrnom pestovaní papriky, pretože kladne ovplyvňuje zloženie pôdnej mikroflóry. Priaznivo pôsobí tiež prihnojovanie na list tekutými hnojivami, ktoré obsahujú okrem hlavných živín aj mikroelementy, ako je Harmavit, Vegaflor, Wuxal, Actigil a iné. Môžeme nimi porast prihnojiť dvakrát a to zvyčajne po nasadení prvých plodov a v období hromadnej tvorby a narastania plodov.

Okrem uvedenej normy živín dodávaných priemyselnými hnojivami zapracujeme pri jesennej príprave pôdy zrelý maštaľný hnoj v dávke asi 500 kg zo 100 m2. Ak je dostatok maštaľného hnoja, môžu sa použiť aj vyššie dávky, no potom nesmieme zabúdať na zvýšené hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami. Vysoké dávky maštaľného hnoja pri nadbytku dusíka v pôde spôsobujú bujný rast vegetatívnych orgánov a oneskorujú kvitnutie, tvorbu a dozrievanie plodov. Pri opakovanom pestovaní papriky na tom istom pozemku je každoročné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom nevyhnutné.

 

Vysádzanie

Na rýchlenie používame priesady predpestované v zakoreňovačoch alebo v balíčkoch, ktoré majú dobre vyvinuté kvetné puky. Na urovnanej pôde vynecháme manipulačné cesty a vyznačíme spony, do ktorých budeme sadiť. Veľkosť sponu volíme tak, aby sme mali pre dosiahnutie vysokej úrody optimálne množstvo rastlín. Prihliadneme aj na to, či sa bude vysadzovať a zberať len ručne, alebo s využitím mechanizačných prostriedkov. V prvom prípade zabezpečujú vysoké úrody užší spon a to 0,40 x 0,25 m po jednej rastline. Ak použijeme vysadzovač, volíme vzdialenosť riadkov 0,50 m a v riadkoch 0,25 m po jednej rastline, resp. 0,30 m po dvoch rastlinách. Riadky orientujeme v smere dĺžky fóliovníkov, čo býva spravidla v smere sever - juh. Zabezpečí sa tak dobré presvetlenie rastlín.

Priesady sadíme tak, aby bol povrch zakoreňovačov asi 20 mm pod povrchom pôdy, takmer až po prvé pravé listy. Termín vysadzovania závisí od možnosti vyhrievania fóliovníkov. V nevyhrievaných fóliovníkoch sadíme papriku v polovici apríla, vo vykurovaných asi o mesiac skôr. Podľa toho potom volíme aj termín sejby na vypestovanie priesad. Pre studené rýchlenie (bez vyhrievania) stačí siať v prvej polovici februára. Pri studenom rýchlení je však riziko poškodenia vysadených priesad prípadnými neskorými mrazmi (najmä v apríli).

 

Nároky na prostredie a ošetrovanie porastu za vegetácie

Po vysadení rastliny dobre zavlažíme vlažnou vodou, ktorá má byť aspoň taká teplá, aká je teplota vzduchu vo fóliovníku. Neskôr môžeme zavlažovať aj vodou z vodovodu. Pri dostatočnej vlhkosti a teplote vzduchu i pôdy sa paprika pomerne rýchle zakoreňuje a začína intenzívne rásť, čo poznáme podľa vytvárania nových listov a rozkonárenia stonky. Pri nedostatku vlahy rastliny spomaľujú rast a znižujú rodivosť. Nedostatok vody sa prejavuje postupným tmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov. Snažíme sa udržiavať optimálnu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá má byť 60 až 70 %. Dodržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu zabezpečuje dobré opelenie kvetov a dobrú násadu plodov. Paprika je prevažne samoopelivá rastlina, preto kvety netreba umele doopeľovať.

Za nízkej teploty nemôžu rastliny závlahovú vodu dobre využiť a môžu aj trpieť tzv. fyziologickým suchom. Za chladného a zamračeného počasia zavlažovanie obmedzujeme. Pri výpočte celkovej vodnej bilancie musíme brať do úvahy aj vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu vo fóliovníkoch, čo podstatne znižuje evapotranspiráciu. Papriku zavlažujeme približne raz za 10 až 12 dní podľa obsahu pôdnej vlahy v oblasti koreňovej sústavy rastlín a to menšie rastliny do hĺbky 0,30 m. Na hlinitých pôdach zodpovedajú tieto hĺbky navlaženia závlahovým dávkam 20 až 30 mm. Na zavlažovanie možno použiť perforované hadice z termoplastu, ktoré sú uložené medzi riadkami rastlín, ďalej rozstrekovacie dýzy, rozprašovače vody a pod.

Optimálne teploty v prvom období po vysadení sú rovnaké, ako optimálne teploty pri pestovaní priesad, t. j. v podmračný deň asi 22 °C, v slnečný do 29 °C, v noci 15 až 22 °C. Pri nižších teplotách paprika spomaľuje rast a pri teplote asi 8 °C prestáva rásť úplne. Nie sú vhodné ani veľmi vysoké teploty. Pri teplotách nad 36 až 38 °C paprika tiež zastavuje rast, peľ stráca klíčivosť a nenastáva ani opelenie a nasadzovanie plodov. Teplota pôdy by mala byť len o niekoľko stupňov nižšia, než teplota vzduchu.

Za slnečného počasia fóliovníky intenzívne vetráme, čím regulujeme teplotu i vlhkosť vzduchu. Mierny pohyb vzduchu pôsobí na rastliny priaznivo. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami nemá byť v mladších rastových fázach rastlín príliš veľký a nemal by byť väčší než 10°C. Dospelé rastliny lepšie znášajú väčšie teplotné rozdiely i kratšie trvajúci pokles teplôt na 0 °C.

Povrch pôdy udržujeme cez celé vegetačné obdobie v kyprom a nezaburinenom stave. Medziplodiny pri rýchlení papriky nepoužívame. Porasty chránime proti listovým voškám, ktoré prenášajú vírusové choroby.

 

Zber a trhová úprava plodov

Plody zberáme raz za týždeň, čím podporujeme aj nasadzovanie a vývin ďalších plodov. Plody z rastlín vysadených v polovici apríla začíname aj bez umelého vyhrievania fóliovníkov zberať koncom mája až začiatkom júna, čím sa zber poľných porastov aj pri použití priesad rozsadených do zakoreňovačov predstihne o 5 až 6 týždňov. Plody môžeme zberať až do začiatku augusta a potom porasty zrušiť. Výhodnejšie je porast ponechať až do októbra - novembra, keď sa znova zvyšuje cena plodov.

Rýchlenie papriky vo fóliovníkoch významne prispieva k zlepšeniu zásobovania čerstvou zeleninou a tým aj vitamínom C v období jeho nedostatku. Pre pestovateľov je výhodné aj z ekonomického hľadiska.