Poznáte Erektu?

 

Erekta je jedným z kultivarov slovenského sortimentu zeleninovej papriky s univerzálnym využitím. Jej stredne veľké, asi 100 mm dlhé, svetlo až žltozelené hladké plody široko kužeľovitého tvaru bez rebrovitosti sú veľmi lákavé pre priamy konzum v čerstvom stave. Má výborné chuťové vlastnosti, nepáli, takže ju môžeme bez obáv podávať i deťom.

Erekta je na prípravu jedál ideálna, má pravidelný tvar, nízky podiel kuchynského odpadu, stredne hrubú dužinu (5 až 6 mm), výrazne hrubšiu oproti PCR, ale tenšiu ako hrubostenné kultivary. Hrúbka perikarpu je dostačujúca na zaváranie napríklad do oleja, alebo na iný spôsob konzervovania v botanickej alebo v technickej zrelosti.

Rastlina Erekty je pomerne nízka, jej priemerná výška je 300 až 400 mm. Na prvý pohľad sa dá veľmi ľahko rozoznať od ostatných kultivarov, lebo plody sú na nej vzpriamené (odtiaľ i jej názov). Erekta osobitne vyniká skorým a hromadným dozrievaním plodov do botanickej zrelosti, ktorú v našich podmienkach dosiahne už v auguste.

Jej skorosť je vysoko cenená v chladnejších rokoch, keď ostatné kultivary podstatne znížia úrody a botanickú zrelosť prakticky nedosiahnu. Preto Erektu odporúčame do okrajových oblastí pestovania papriky. Pri chladnejšom počasí hlavne na prvých plodoch býva na špici tmavofialové sfarbenie, ktoré spôsobuje rastlinné farbivo antokyán.

Paprika je plodina náročná nielen na klimatické podmienky, ale i na pestovateľské. Erekta je intenzívna, vyžaduje si vysokú úroveň výživy i agrotechniky. Bez vyhnojenia pôdy maštaľným hnojom ju neodporúčame pestovať. Dobre reaguje na prihnojenie liadkom amónnym počas vegetácie: prvýkrát pri nasadzovaní prvých plodov, dva až trikrát podľa stavu porastu.

Zavlažovanie je pri pestovaní papriky samozrejmosťou, treba však venovať väčšiu pozornosť kypreniu pôdy, ktoré sa často zanedbáva. Kto chce dopestovať pekné plody papriky, musí pôdu nielen kypriť kvôli odstráneniu buriny, ale hlavne kvôli prevzdušneniu. Erekta reaguje na nedostatok vzduchu v pôde a na zlú výživu nasadením veľkého množstva drobných plodov s väčším výskytom antokyánu.