Prečo plytšie?

 

Pre záhradkárov ktorí pestujú reďkovku a zeler nie je tajomstvom, že dobré výsledky dosiahnu len pri plytkej sejbe a sadení.

Veľký vplyv na kvalitu reďkovky má hĺbka sejby. Dokázali to v pokusoch s guľovitou reďkovkou v Nemecku. Na pokus použili jedno osivo, rovnakú agrotechniku, rozdielna bola len hĺbka sejby. Pri väčšej hĺbke sa menil tvar buľvičky natoľko, že z guľovitej prešla na nepravidelný dlhý tvar, ktorý nie je vhodný na konzum.

 

Hĺbka sejby

v cm

Buľvička

0

guľovitá, plne použiteľná
1 guľovitá, plne použiteľná
2 guľovitá až oválna, 20 % nepoužiteľných
3 guľovitá až dlhá, 40 % nepoužiteľných
4 oválna až dlhá. 80 % nepoužiteľných

 

Na vysvetlenie tohto javu je potrebné sa bližšie pozrieť na vývin reďkovky a celkovú stavbu rastliny. Malá rastlinka skoro po vzídení (1 A) má vytvorený koreň (K), klíčne lístky (KI), listy (L) a hypokotyl (H). Hypokotyl je vlastne časť stonky od koreňa po klíčne lístky. Ďalší vývin buľvičky reďkovky je na obr. 1 B, kde je vidieť že konzumná časť sa vytvorila z hypokotylovej časti.

V botanickom zmysle nie je koreňom konzumná časť reďkovky, ale je už časťou nad koreňom, pre ktorú nie je prirodzené, aby rástla celá hlbšie pod zemou. Keď neprimerane hlboko sejeme, hypokotyl sa vytvorí pod zemou a potom pri vyrastaní nad povrch pôdy sa neprimerane predlžuje namiesto toho, aby vytvoril vytvarovanú buľvičku.

Na reďkovke v konzumnej veľkosti sa hypokotylová časť od koreňa rozozná podľa toho, že z nej nevyrastajú jemné vedľajšie korienky. Podľa tejto charakteristiky môžeme rozlíšiť koreň od hypokotylu i na ďalších zeleninách, ako je napr. reďkev (obr. 2 A), zeler (obr. 2 B).

Zelerová buľva, ktorú tvor

í z väčšej časti hypokotyl a časť stonková (jazvy po listoch), dáva odpoveď na to, prečo plytšie. Pri sejbe do debničiek je dôvodom veľmi drobné semeno, pre plytké sadenie je dôvod rovnaký, ako pre plytkú sejbu reďkovky - koreňová časť zeleru je pomerne malá.

Veľmi pekným príkladom na hĺbku "koreňa", podľa toho či narastá z hypokotylu, alebo skutočného koreňa, sú botanicky veľmi blízke tri kultivary repy: cukrová, kŕmna a červená šalátová (obr. 3). Koreň cukrovej repy ktorý narastá takmer celý pod povrchom pôdy je i botanicky skutočne koreňom (narastajú jemné vedľajšie korienky). "Koreň" kŕmnej repy a červenej repy šalátovej narastá prevažne z časti hypokotylovej. Vieme, že najmä pred zberom sa výrazne dvíha nad povrch pôdy.

Poznať stavbu rastliny jednotlivých zelenín a rešpektovať nároky, ktoré z toho vyplývajú, prinášajú úspech pri pestovaní.

 Sadenie reďkovkySadenie reďkovkySadenie reďkovkySadenie reďkovkySadenie reďkovkySadenie reďkovky