Baktériová škvrnitosť uhoriek

 

Uhorky patria medzi našu obľúbenú pochúťkovú zeleninu s nízkym obsahom kalórií. Pestovaním tejto plodiny sa u nás zaoberajú nielen poľnohospodárske podniky, ale najmä v súčasnosti uhorky pestujú pod fóliovými krytmi a v skleníkoch i naši záhradkári. Úspešnému pestovaniu často zabraňuje medzi iným i nepríjemná choroba baktériová škvrnitosť. Je nebezpečným ochorením a môže spôsobiť aj vážnejšie škody.

Pôvodcom choroby je baktéria Pseudomonas lachrymans. Na svoj vývoj táto baktéria potrebuje zvlášť vlhko a teplo. Optimálne životné podmienky sú pri vysokej vlhkosti vzduchu a teplote okolo 24 – 28°C. Malé percento zrážok pri vysokých teplotách obmedzuje jej vývoj a rozšírenie.

Najtypickejšie príznaky vzniknutej choroby môžeme pozorovať na listoch v podobe priesvitných hranatých škvŕn medzi listovou žilnatinou. Týchto škvŕn býva niekoľko. Napadnuté - choré pletivo škvŕn rýchle zasychá a vypadáva. Na škvrnách najmä pri vysokej vzdušnej vlhkosti (ráno, po dažďoch, závlahe) sa tvoria kvapôčky (akoby slzičky) belavej tekutiny - slizu, ktoré sú plné baktérií (podľa toho sa pomenoval aj pôvodca choroby P. lachrymans - roniaci slzy). Kvapôčky rýchle zasychajú a zanechávajú po sebe biely povlak. Mladé listy sú viac napádané. Zriedkavejšie sa tieto škvrny tvoria na stonkách alebo listových stopkách, ktoré sa potom lámu. Postihnuté môžu byť i kvety, ktoré opadajú. Choroba na plodoch vyvoláva drobné, okrúhle mäkké škvrny, vodnatého vzhľadu. I na plodoch sa vytvárajú typické slzičky s baktériami. Po zaschnutí ostáva stred škvŕn kriedovobiely. Často sa na takýchto plodoch usadí hnilobná mikroflóra, ktorá dopomôže k ich zahnívaniu. Semeno z chorých plodov je napadnuté baktériami nielen na povrchu, ale i vo vnútri. Prvotne (kde sa prvýkrát pestujú uhorky) sa choroba rozširuje práve týmto semenom. Silne napadnuté semená obyčajne nevyklíčia, prípadne po vyklíčení ich klíčky hneď odumrú. Baktérie vnikajú do rastlinných orgánov cez ich prieduchy, alebo poranenou pokožkou. Prenášajú sa vodou (sú zmývané dažďom, závlahou), mechanicky (rukami pri práci), alebo hmyzom.

Škodlivosť spomínanej bakteriózy, ktorá môže byť rozšírená všade tam, kde sa uhorky pestujú či už pod krytmi alebo voľne na poli, je v tom, že zapríčiňuje:

  • odumieranie klíčiacich semien, čiže znižuje percento vzchádzania
  • zmenšovanie veľkosti listovej plochy, lebo napadnuté pletivo zaschne a vypadáva. Tým sa znižuje asimilačná schopnosť rastliny a skracuje sa jej produkcia
  • poškodenie plodov, ktoré tým strácajú konzumnú hodnotu, môžu zahnívať, a tým sa celkove znižuje ich úroda

Medzi ochranné opatrenia proti chorobe v prvom rade patrí morenie semena, pretože prvotným hlavným zdrojom infekcie je napadnuté semeno. Je pravda, že ani použité moridlo nemusí zabezpečiť dokonalé zničenie baktérií hlavne tých, ktoré sa nachádzajú vo vnútri semena. I napriek tomu, že Metodická príručka ochrany rastlín to neuvádza, možno moriť uhorkové semeno suchým spôsobom a to Hermalom (thiram) v dávke 2-5g/1 kg semena. Záhradkári si môžu toto morenie v malom aplikovať nasledovným spôsobom: Potrebné množstvo semena spolu s prípravkom asi 5 minút pretrepávame v sklenenej nádobe s uzáverom. Ak nemáme presne navážené množstvá semien a moridla, po namorení odstránime prebytočný Hermal.

Ochrana proti bakterióze počas vegetácie nie je u nás dosiaľ dostatočne rozpracovaná. Odporúča sa síce použiť meď vo forme oxichloridu - Kuprikol 50 v 0,6 % konc., ale pri postreku s Kuprikolom je potrebné počítať s obmedzenou účinnosťou. Upozorňujeme, že kultivary rýchlených uhoriek sú citlivé na meďnaté prípravky a zároveň porasty uhoriek nakladačiek sa majú ošetrovať len do začiatku tvorby plodov. Použitie Neroxonu 50 (oxichlorid medi + zineb) sa odporúča v takej dávke ako Kuprikol 50.

Preventívne opatrenia proti chorobe spočívajú v odstraňovaní napadnutých klíčiacich rastlín a infikovaných rastlín počas vegetácie. Hlavné je odstraňovanie všetkých zvyškov po zbere. Pôdu, na ktorej sa vyskytla choroba na jeseň určíte prekopeme, preorieme, aby sa prípadné infikované zvyšky dostali do pôdy a tak sa rozložili, zhnili a baktérie odumreli. Naopak, na nezaoraných, nezhnitých rastlinných zvyškoch môžu baktérie pretrvávať do budúceho roku. Odporúčame sled rastlín striedať, jednostranne neprehnojovať dusíkom. Doprajme pôde v záhradkách, skleníkoch a fóliovníkoch dostatok draslíka a vhodným hnojením zlepšujme pôdnu štruktúru. Na zlievavých pôdach, kde je sťažené vzchádzanie semena, treba rozrušovať pôdny prísušok. Dajme pozor, aby sme chorobu sami nerozširovali tým, že prechádzame porastami najmä za vlhkého počasia, zrána, po dažďoch. Chorobu môžeme i neúmyselne rozširovať pri presádzaní, keď sú už napadnuté sadence. V skleníkoch a fóliovníkoch sa snažme udržiavať vyššie teploty, ako je optimum pre chorobu a častejšie v nich vetrajme, aby sme zamedzili zrážaniu vodných pár. Pod krytmi je bezpečnejšie pestovanie uhoriek na vedeniach. Nemožno zabudnúť na správne ničenie škodcov, ako sú vošky, strapky, molice a roztočce. Zavčasu proti nim použime nasledovné povolené prípravky:

  • proti voškám. Pirimor OP (0,05-0,75 %)
  • proti moliciam. Ambush 25 (0,025-0,05 %)
  • proti roztočcom Plictran (0,1 %)
  • Všetky vymenované insekticídy majú krátku ochrannú lehotu (5 - 7 dní).