Ako pestovať zeler v záhradke

 

Zeler (Alpium graveolens) je zdravotne a dieteticky veľmi významná zelenina. Okrem vitamínov (v buľvách a vňati) obsahuje rad cenných minerálnych látok. Vysoký obsah zásad priaznivo pôsobí na zneškodňovanie kyselín v potrave, vyšší obsah draslíka má význam pri liečení urologických a iných chorôb. Povzbudzuje chuť do jedla a pôsobí antibioticky.

Najčastejšie sa využíva vňať, ktorá sa pridáva do polievok čerstvá, alebo sušená. Varením v polievke stráca svoju hodnotu. Zelerové buľvy krájané, alebo strúhané sa pridávajú do šalátov, polievok a mäsa. Môžeme ich aj konzervovať.

Menej známe, ale výborné sú zelerové rezne, alebo strúhaný surový zeler s mrkvou v majonéze. Chutne upravenú zmes nerozoznáte od pravého homárového šalátu. Zeler tvorí aj zložku niektorých nealkoholických nápojov.

Pred jeho pestovaním sa rozhodneme predovšetkým pre vhodné kultivary. Ak chceme zeler iba pre vňať, zvolíme si jediný náš vňaťový kultivar Jemný. Zelery buľvové poskytujú vňať aj buľvy, z nich najznámejší je kultivar Pražský obrovský, veľmi odolný voči vybiehaniu. Menšie buľvy vhodné na kuchynskú úpravu dáva kultivar Orion. Je vhodný aj na neskoršie výsevy. Prednosťou kultivaru Apia z Nemecka je takmer vždy dobrý stav vňate. Kvalitný dánsky kultivar Drabant neznáša skoré výsevy (vybieha do kvetov).

Zeler je koreňová zelenina s veľmi dlhým vegetačným obdobím 180 až 250 dní. Z tohto dôvodu a pre jeho citlivosť na nízke teploty ho musíme predpestovať. Ak ho chceme zberať v jeseni, veľmi ľahko si vypočítame, kedy máme siať, aby sme vystihli vegetačné obdobie. Priesady vysádzam až od polovice mája. Skoršia výsadba by mohla spôsobiť jarovizáciu a zeler by nám vybehol do kvetu (ide o zeleninu dvojročnú, ktorá kvitne až druhý rok).

Nároky zeleru na pôdu a stanovište sú dané jeho pôvodom. Kultúrne formy zeleru pochádzajú z divorastúceho zeleru bahenného, ktorý rastie na morskom pobreží, v močiaroch a zasolených pôdach. Preto zeler vyžaduje pôdy veľmi vlhké, hlinité až hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu a neškodí mu aj vyššia koncentrácia solí (hnojiva). Vyžaduje skôr polohu tienistú, neznáša suché výslnné miesta. Je veľmi náročný na dusík (asi 1,5 kg čistého dusíka na 1 ár), stredne na fosfor a draslík, vyžaduje dostatok vápnika a chlóru. Odporúčame ho vysádzať na pozemok vyhnojený kvalitným kompostom, alebo uležaným hnojom. Vhodné hnojivo je napríklad Cererit, ktorý môžeme doplniť počas vegetácie závlahou kvapalnými hnojivami (Vegaflor). Granulované alebo práškové hnojivá aplikujeme okolo jednotlivých rastlín. Po hnojení vždy dôkladne zalievame, pretože suchá pôda je prvým predpokladom pestovateľského neúspechu. Počas vegetácie zeler okopávame, prípadne plečkujeme podľa možnosti a rozsahu pestovania.

Pokiaľ možno, v záhradke pre vlastný konzum sa vyvarujeme akejkoľvek chemickej ochrane.

 

Najčastejšie choroby zelera

  • Listy najčastejšie napáda huba Septoria apiicola, spôsobuje tzv. séptoriózu. Pokiaľ ide o malý výskyt, listy trháme a zničíme, aby sa choroba nerozširovala. Pri silnejšom výskyte je najúčinnejšie prípravok Brestan 60 aplikovať na porast (podľa návodu).
  • Chrastavosť zelerových buliev ("Foma") spôsobuje huba Phoma apiicola. Preventívne je vhodné prihnojenie bóraxom (asi 0,2 kg na 1 ár).
  • Zo škodcov napáda niekedy zeler mucha vrtivka zelerová (Philophylla heraclei), tu je vhodný postrek napr. Soldepom a pod. na začiatku liahnutia lariev.

Radšej intenzívne zalievame, okopávame, prihnojujeme a tým obmedzíme pesticídy. Potrebné je zachovávanie osevného postupu, pretože pestovanie rovnakej kultúry po sebe rozširuje choroby a škodcov.

Zeler zberáme v októbri, buľvy očistíme a skladujeme v pivniciach vo vlhkom piesku, prípadne v menšom množstve v PVC vreciach, ktoré však nesmú byť uzatvorené, inak by buľvy rýchle podliehali skaze. Pre zachovanie čerstvej vňate môžeme nechať niekoľko rastlín na záveternom teplejšom mieste záhradky. Čerstvú vňať pri zbere sušíme a takto vydrží ako korenie ľubovoľne dlho.