Rozmnožovanie jahôd metódou meristémových kultúr

Jahody patria k rastlinám, ktoré sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom - poplazmi. Tradičný spôsob rozmnožovania je udržovacie šľachtenie, ktorého základom je výber najlepších jedincov po stránke zdravotného stavu a úrodnosti. Tieto klony sú základom pre ďalšie rozmnožovanie. V posledných rokoch sa jahody rozmnožujú metódou meristémových kultúr. Pri tejto metóde sa využíva poznatok, že vírus infikujúci rastlinu, zasahuje všetky vegetatívne orgány, ako korene, listy, stonky, poplazy, ale v meristémových pletivách vegetačného vrcholu sa vírus nenachádza, alebo len v malom množstve. Taktiež sa využívajú totipotentné vlastnosti meristémových buniek vegetačného vrcholu (schopnosť v ranom štádiu vývoja vytvoriť všetky druhy tkanív). To znamená, že meristémové pletivá, oddelené od rastliny, v podmienkach "in vitro" (mimo živého tela, v skúmavke) dávajú základ pre regeneráciu novej rastliny. Základom pri tejto metóde je vyizolovanie meristémového pletiva z vegetačného vrcholu pod binokulárnou lupou. Vyizolované explantáty 0,2 až 0,8 mm veľké, sa kultivujú v skúmavkách na živných agarových médiách. Živné médiá obsahujú makroelementy, mikroelementy, vitamíny, cukry, rastové látky a agar. Najpoužívanejšie je médium podľa MURASHIGE a SKOOG (1962). Z rastových látok sa do média pridávajú auxíny (beta-indilylmaslová kyselina, beta-indolyloctová kyselina, alfa-naftyloctová kyselina) a cytokiníny (kinetín a 6-benzyl-aminopurín). Skúmavky s explantátmi sa udržujú v kultivačnej miestnosti pri teplote 25°C za fluorescenčného osvetlenia. Intenzita osvetlenia je 3000 luxov a trvá 16 hodín denne. Už po niekoľkých dňoch začína regenerácia pletiva a postupne dochádza k organogenéze. Vývin prvého listu sa pozoruje na 20. deň a vývin prvého koreňa na 45. deň. Celá rastlina sa vyvinie za tri mesiace. Rastliny s dostatočnou koreňovou sústavou a listovou plochou sa presadia do črepníkov so sterilnou zeminou a perlitom v pomere 2:1. V prvých dňoch po presadení sú črepníky prikryté sklenými pohármi a udržované ďalej pod fluorescenčným osvetlením. Po štyroch týždňoch sú prenesené do izolovanej časti skleníka. Keď rastliny dosiahnu veľkosť 100 až 150 mm, testujú sa na vírusové choroby. Choré rastliny sú zlikvidované a zdravé dostanú nové číslo a vysadia sa do sieťového izolátu. Izolát slúži na udržovanie zdravého materiálu. Od ostatných kultúr musí byť vzdialený najmenej 800 m. Pôda v izoláte musí byť vydezinfikovaná proti pôdnym nematódam. Vysadené klony sa v izoláte udržujú pod insekticídnou clonou. Z izolátu sa sadenice expedujú na ŠS, kde z nich získavajú výsadbový materiál v stupni S1. U nás, i vo vete, je v súčasnosti rozpracované klonové rozmnožovanie v skúmavke. Pri tomto rozmnožovaní sa vychádza z meristémovej kultúry, ibaže sa využíva stimulačný účinok cytokininu (6-benzylaminopurínu), ktorý v médiu stimuluje tvorbu axilárnych (pazuchových) pukov. Pre klonové rozmnožovanie "in vitro" vypracoval metodiku BOXUS (1974). Rozmnožuje sa z rastlín dopestovaných z meristémového pletiva 0,2 mm veľkého a udržovaných v skúmavkách na základnom médiu. Tieto rastliny sa testujú na vírusové choroby. Zdravé rastliny sa vyberú zo skúmaviek, zmladia sa a bez nákazy prenesú na živné agarové médiá, ktoré obsahujú vyššie dávky 6-benzylaminopurínu. Na tomto médiu sa meristém premení na masu pazuchových výhonkov. Výhonky sa oddelia a prenášajú opäť na médiá. Prenášanie sa niekoľkokrát opakuje. BOXUS a iní týmto spôsobom získali za jeden rok z jedného meristému milión rastlín. Zakoreňovanie výhonkov sa dosiahne na médiu, ktoré 6-benzylaminopurín neobsahuje. Dopestované rastliny sa udržujú v sieťových izolátoch. Tento spôsob rozmnožovania je prácny a náročný, lebo si vyžaduje špeciálne vybavenie pracoviska a dostatok laboratórnych priestorov. Zaručuje však úplne zdravý výsadbový materiál, zbavený viróz, mykoplazmóz, háďatok, roztočov a pôdnych húb. V porovnávacích pokusoch sa pri klonoch jahôd ozdravených týmto spôsobom zvýšili úrody o 30 %.