Výsadba jahôd

V záhradách a na menších plochách sa dajú jahody pestovať takmer na celom území našej republiky. Ak chceme však docieliť maximálne úrody veľkých a kvalitných plodov, musíme im vytvoriť pokiaľ možno optimálne podmienky. Medzi ne patrí predovšetkým:

• dobrá príprava pôdy
• kvalitný výsadbový materiál
• vhodná výsadba
• ošetrovanie po výsadbe

Príprava pôdy

Jahody najčastejšie vysádzame v druhej polovici leta. Preto pôdu pred vysadzovaním pripravíme v júli a začiatkom augusta, keď býva obyčajne teplé a suché počasie. Najlepšie výsledky sa dosiahli pri dokonalej príprave pôdy pre predplodinu, to znamená hlbšou orbou, alebo rýľovaním na jeseň. Predplodinu hnojíme maštaľným hnojom, ktorý pred vysádzaním jahôd necháme dostatočne rozložiť a mineralizovať. Maštaľným hnojom sa pôda obohatí o živiny, ktoré sa premenia na prístupnú formu pre rastliny. Treba však počítať s tým, že hnojíme pôdu pre predplodinu i následnú výsadbu jahôd, čo predpokladá zvýšenie dávok maštaľného hnoja až na 600 kg/100 m2. Na veľmi kyslých pozemkoch, najmä po zaoraných lúkach upravíme reakciu pôdy na mierne kyslú. Pretože jahoda je na priame vápnenie dosť citlivá, vápnime už predplodinu. Vhodnejšie sú pomaly pôsobiace vápenaté hnojivá, ako vápence a dolomity. Najmä dolomity sú veľmi vhodné, pretože majú vyšší obsah horčíka. Po zozbieranej predplodine príprava spočíva v prekopaní pôdy do hĺbky 20-25 cm, po čom nasleduje dokonalá úprava pôdy. Vlastná príprava sa má urobiť aspoň 2 týždne pred plánovaným vysadzovaním. Ak vysádzame do prekyprenej neuľahnutej pôdy, býva nižšie percento ujatých rastlín. Pri jarnom vysadzovaní pôdu hlbšie skypríme. Za najvhodnejšiu hĺbku sa na vysadzovanie jahôd v jesennom období považuje, 28-30 cm. Tam, kde je vrstva ornice veľmi nízka, treba pôdu každý rok prehlbovať o 1-2 cm. Jednorazové prehĺbenie ornice a vynesenie mŕtvej spodiny na povrch sa prejaví silným znížením úrod. Na tento zásah sú jahody veľmi citlivé a reagujú tým, že rastliny bývajú slabé a listy jasnozelené. Pri prehĺbení pôdy je nevyhnutné súčasne hnojiť maštaľným hnojom, čím podporíme mikrobiálny život pôdy. Hnojením pred vysadzovaním upravíme pomer živín. Význam zásobného hnojenia priemyselnými hnojivami vzrastá predovšetkým v pôdach s nízkym obsahom živín. Pred vysadzovaním väčšej plochy je účelné urobiť rozbor pôdy, ktorým zistíme obsah prijateľných živín v pôde. Ide najmä o fosfor a predovšetkým draslík. Dávku draselných hnojív dávame pred bránením. Dusíkaté hnojivá pripadajú do úvahy len vtedy, keď sa nehnojilo maštaľným hnojom, alebo kompostom a keď sa pred vysadzovaním nepestovala vikovitá predplodina. Získanie maštaľného hnoja je pre väčšinu záhradkárov ťažké, rovnaký účinok však dosiahnu pri nižších dávkach organických hnojív ak ich zapracujú len do riadkov. Tento spôsob je vhodný pre komposty, ktoré sa dávajú do vyhĺbených jarkov, alebo priamo do jamiek pred vysadzovaním.

Výsadbový materiál

Dobrý sadbový materiál je predpokladom vyrovnanosti porastu a dobrej úrody v budúcom roku. Pre získanie kvalitných, ale najmä zdravých sadencov sa zakladajú materské výsadby v špecializovaných množiteľských podnikoch. Pre založenie týchto výsadieb sa používa východiskový materiál z udržovacieho šľachtenia, ktorý bol ozdravený od vírusových a mykoplazmatických chorôb a je pod kontrolou Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Pri troške vynaloženej práce sa dajú získať aj v domácej záhradke kvalitné sadence pre novú výsadbu. V čase dozrievania plodov treba označiť zdravé a úrodné trsy, ktoré prinášajú plody charakteristické pre daný kultivar. Pre prvú výsadbu jahôd sa vyplatí získať kvalitný a zdravý sadenicový materiál z množiteľského podniku. S darovanými sadencami si do záhradky môžeme často preniesť "nežiadúcich obyvateľov", ako je roztočík jahodový a vírusové a mykoplazmatické choroby.

Výsadba

V letnom období býva pôda veľmi preschnutá a sadence vädnú ihneď po zasadení. Preto je dobré pred vysádzaním pozemok dobre poliať a po oschnutí začať sadiť. Najväčšie percento ujatých rastlín je pri vysádzaní v podmračných dňoch pri väčších výmerách však treba vysádzať aj za slnečných dní. Preto pri vysádzaní sadencov z vlastnej produkcie je najvýhodnejšie, keď sa pripravuje sadivový materiál a súčasne sa sadí. Najmenšie percento neujatých sadencov sa dosahuje pri vysádzaní s malými balíčkami pôdy. Pri vysádzaní sadencov získaných od iných množiteľov sa osvedčuje pred vysádzaním, ak sú zvädnuté, namočiť ich na kratší čas do vody. Namáčanie do hlinitej kaše sa neodporúča. Korene, pokiaľ nie sú zaschnuté, netreba skracovať, ani listy sa väčšinou neupravujú. Len keď ide o bohato olistené rastliny aké bývajú pri dopestovávaní v parenisku, odrežú sa najväčšie listy. Takto sa zníži výpar vody z rastlín. Skúsenosti pri vysádzaní chladených sadencov presvedčivo dokazujú, že jahody možno vysádzať aj bez listov a že ujatie je veľmi dobré. Pri ručnom vysádzaní sa používa krátka úzka motyka asi s 20 cm dlhou rúčkou. Sadence je potrebné sadiť svedomite, lebo pri plytkom zasadení vyschýnajú a pri zahrnutí srdiečka zemou zle rastú. Dôležité je dobré pritlačenie pôdy k rastlinám a polievanie. Najčastejšie ich vysádzame na vzdialenosť 30-35 cm v riadku, rady od seba 70 cm. Letná a skorá jesenná výsadba sa u nás v záhradkách využíva najčastejšie. Ak ju urobíme včas, budúci rok už môžeme očakávať dobrú úrodu. Neskoršie výsadby v jeseni sú menej vhodné, lebo rastlinky môžu vymrznúť, alebo sa dostatočne nezakorenia.

Ošetrovanie po výsadbe

V krátkom čase po vysadení je potrebné pôdu pokypriť. V pôdach, ktoré majú sklon k vytváraniu prísušku, vystupuje táto požiadavka ešte viac do popredia najmä vtedy, keď sa polievalo. Plytkým nakyprením sa preruší kapilarita a udrží pôdna vlhkosť. Preto sa hovorí, že jedna okopávka dá pôde viac vlahy ako jedno zavlažovanie. Po čiastočnom zakorenení rastlín dáva dobré výsledky priliadkovanie, podporí sa ním rast a dobré zakorenenie do príchodu zimy a tým aj výška úrody v budúcom roku. Jahody sa prihnojujú najskôr 3 týždne po vysadení a to buď krúžkovaním okolo rastlín, alebo ešte lepšie hnojivou zálievkou. Dobre zakorenené porasty jahôd nie je potrebné pred príchodom mrazov prikrývať. Len v polohách, kde je nebezpečenstvo holomrazov a keď sa vysádzalo neskoršie, prikrývajú sa vysadené jahody slamnatým hnojom, alebo iným vhodným materiálom, ako je lístie a pod. Na m2 stačí dávka kg.