Lat.: Inula helenium L.Ľudové názvy: oman, alant, arménsky alebo grécky koreň
Opis
Trváca bylina z čeľade astrovitých (Asteraceae), predtým úborovitých (Compositae), s hrubým, husto rozkoreneným, zvonku hnedým, znútra bielym voňajúcim koreňom, z ktorého najprv vyrastá ružica dlhých valcovitých prízemných listov a len neskôr statná 50-150 cm vysoká priama stonka so širokokopijovitými na rube plstnatými listami a veľkými úbormi trúbkovitých i jazykovitých žltých kvetov. Plody sú nažky. Kvitne od júla do augusta. Medonosná.
výskyt
Rastie pri potokoch, vo vlhkých priekopách, medzi krovím (ináč je to aj okrasná rastlina).
Pestovanie
Darí sa mu v hlboko zoranej, dobre vyhnojenej, dostatočne vlhkej pôde v chránenej polohe. Rozmnožujeme ho semenami, alebo odrezkami podzemka. Porast sám dusí burinu (udržiavať kultúru je však potrebné). Kvetné vŕšky odrezávame, aby sa korene mohli lepšie rozrásť. U nás je šľachtený.
Zber
Zbierame koreň, prípadne list. Koreň vyberáme opatrne zo zeme v jeseni, pričom niektoré kúsky môžeme oddeliť a hneď vysadiť. Listy odrezávame dokiaľ rastlina nekvitne len v takom rozsahu, aby ich ostalo dosť pre normálnu funkciu rastliny (teda len riedime). Pri pestovaní vo veľkom najprv zrežeme listy a potom korene vyorávame. Sušíme pri teplote do 35°C (silicová droga). Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom, vlhkom a hmyzom. Koreň sa dlhším skladovaním znehodnocuje.
Koreňová droga, alebo z nej získaný inulín tvoria súčasť viacerých liečivých prípravkov a používajú sa v lekárnictve, voňavkárstve, cukrárstve. Osoží pri chorobách dýchacích ústrojov (najmä pri tuberkulóze), pri poruchách trávenia, pri chorobách látkovej premeny (cukrovke) a pod. Listy majú expektoračné účinky.
Poznámka
Zbieranými drogami sú niekedy aj koreň a kvet omanu britského čiže lúčneho (lnula britannica L., č. oman britský). Ostatné príbuzné druhy, rastúce roztratene najmä v teplejších oblastiach (napr. oman oko Kristovo - Inula oculus-christi L., č. oman oko Kristovo), nezbierame.