Trváca bylina z čeľade prasličkovitých (Equisetaceae) s dlhým článkovaným, hlboko v zemi uloženým podzemkom s rozmnožovacími hľuzami. Každoročne vyrastajú z neho článkované dvojaké stonky: najprv nerozkonárené a nezelené plodné jarné stonky, nesúce klas sporofylov, na ktorých sa nachádzajú výtrusnice a po nich, keď jarné stonky po vytrasení výtrusov zahynú, vyrastú zelené, praslenovite rozkonárené, jalové letné stonky so šupinatými listami na uzloch.
Výskyt
Rastie na poliach (medzi zemiakmi), na vlhkých lúkach, niekedy aj pri cestách a na voľnej pôde ako burina.
Zber
Zbierame vňať a to len rozkonárené (listnaté) zelené jalové letné stonky. Nevytrhávame ich, ale odrezávame a sušíme pozorne pri teplote do 40 °C v tenkých vrstvách bez obracania, aby sa nepolámali a zachovali si pôvodnú farbu. Nestlačené uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom.
Droga
Herba equiseti (Equiseti arvensis). Bez pachu a chuti, medzi zubami vrždí.
Obsahové látky
Obsahuje pomerne veľké množstvo kyseliny kremičitej (čiastočne vo vode rozpustnej), saponín equisetonín, flavónoidy luteolín, izokvercitrín, organické kyseliny, živicu a iné látky.
Súčasť viacerých farmaceutických prípravkov. Osoží pri chorobách močových ústrojov, tuberkulóze (pľúcnej i kostnej atď.), zvápenatení tepien, vodnatieľke, hemoroidoch (v čaji, aj do kúpeľa) a pri ženských chorobách (krvotoku). Odvar zvonku sa používa na preplachovanie nosovej dutiny pri nádche, alebo náchylnosti na krvácavosť a na omývanie, alebo obklady pri kožných chorobách. V domácnosti sa hodí na čistenie kuchynského riadu a nefarbeného nábytku.
Upozornenie
Rastlina je vo väčších dávkach jedovatá! Nezamieňať s príbuznými, viac-menej jedovatými druhmi, ktoré nezbierame, ani sa ich časti v droge nesmú nachádzať.
Poznámka
Kyselina kremičitá patrí medzi minerálne (nerastné) látky. Kremík (Silicum), jeden z najrozšírenejších prvkov v prírode, sa pokladá za základnú zložku zemskej kôry. Vo forme rôznych zlúčenín (napr. kremeň) je človeku na osoh od najstarších dôb. Nachádza sa vo všetkých rastlinách, najmä v prasličkách, ktoré sú dnes už iba veľmi zmenšeným pozostatkom dávnovekej prírody, keď dosahovali výšku veľkých stromov.
