Pestovanie hlúbovín v záhradkách

Každý druh zeleniny (dokonca niekedy aj jednotlivé kultivary) má svoje špecifické nároky na pestovateľské podmienky. Pri najviac pestovaných druhoch sa vo veľkovýrobe vypracovala tzv. rajonizácia kultivarov, ktorá je vodítkom pre pestovateľov pri ich výbere v jednotlivých oblastiach. U drobnopestovateľov sa táto zásada v podstate neuplatňuje, lebo často ide o záujmové pestovanie širšej škály druhov a kultivarov. Preto treba špecifické požiadavky dopĺňať rozličnými technickými a technologickými opatreniami. Niektoré pestovateľské požiadavky platia pre viac druhov, prípadne kultivarov. Ďalšie požiadavky, najmä pri užšie špecializovaných kultivaroch, sú náročnejšie a od ich rešpektovania závisí pestovateľský výsledok. O špecifických požiadavkách jednotlivých kultivarov sa podrobnejšie píše v odbornej tlači, prípadne sú uvedené v pestovateľských návodoch jednotlivých plodín. V tejto časti budeme hovoriť všeobecne o hlúbovinách. Pri ich rozdelení si všimneme zvláštnosti, ktoré skupinu - druh - kultivar charakterizujú. Hlúboviny sa v záhradníckej praxi zaraďujú medzi plodiny náročné na výživu. Preto sa v osevnom postupe dávajú do prvej trate, to znamená po výdatnom hnojení maštaľným hnojom, prípadne dobrým kompostom. Pôda sa musí obohatiť o organickú hmotu (humus), ktorá má vysoký obsah ľahko prístupných živín, viaže pôdnu vlahu a celkove zlepšuje štruktúru pôdy. Aj tu sú v nárokoch rozdielne požiadavky. Viac humusu vyžadujú neskoré kultivary kapusty, hlávkový a ružičkový kel a karfiol. Menej skorý, slabo olistený kaleráb, ktorého vegetačné obdobie od vysadenia predpestovanej priesady po zber trvá okolo 40 dní.

Konzumnými orgánmi hlúbovín sú:

• Zdužinatená stonková hľuza (buľva) - kaleráb. V skutočnosti ide o zhrubnutý hypokotyl, ktorý má podľa kultivarov v priemere váhu od 0,20 kg (rýchlená Olmia), až po niekoľko kg (Gigant). Patrí sem aj kvaka a okrúhlica, ktoré patria k starým, v minulosti veľmi pestovaným druhom.
• Hlávka - hlávková kapusta, pekinská kapusta, hlávkový a ružičkový kel. Tvorí ju zhluk listov zvinutých do hlávok rôznych tvarov, veľkostí, hustoty a pevnosti. S tým súvisí aj váha hlávok a spôsob ich zužitkovania. Kapusta má hladké listy a vytvára pevné hlávky. Kel má listy značne bublinaté a hlávka je voľnejšia. Ružičkový kel tvorí najskôr dužinatú stonku s listami a až po ukončení jej rastu sa začnú v pazuchách listov vytvárať hlávky, ktoré znášajú aj nízke teploty. Preto je vhodnou zeleninou najmä počas zimných mesiacov. Zatiaľ u nás málo rozšírenou zeleninou je pekinská kapusta, ktorá je vhodná na prípravu šalátov. Hlávková kapusta patrí u nás medzi najviac pestovanú a konzumovanú zeleninu. Aj keď nemožno uprieť jej bohatý zdroj vitamínov a možnosť konzumácie po celý rok (dobre sa uskladňuje i konzervuje) pri nadmernej a jednostrannej konzumácii prináša aj zdravotné ťažkosti (struma). Patrí sem aj kel kučeravý, ktorý sa od ostatných hlúbovín líši veľmi kučeravými až machovitými listami. Listy sú rozlične sfarbené od svetlozelených cez tmavozelené až po tmavo modrofialové, niekedy dvoj aj viacfarebné.
• Ružica - karfiol. Je to vlastne zdužnatené súkvetie charakteristické bielou až smotanovobielou farbou. Ružicu vytvára aj kel špargľový (brokolica). Je tmavozelená a pomerne rýchlo prerastá z konzumného štádia do kvetu. Karfiol patrí medzi veľmi obľúbenú zeleninu a je snaha, aby bol na trhu po celý rok. Nedarí sa to najmä cez letné mesiace, keď v pestovateľských oblastiach nevieme zaistiť vhodné podmienky (vysokú vzdušnú vlhkosť a ochranu proti škodcom. Tovar, ktorý počas leta dopestujeme, je vo väčšine prípadov neštandardný. Tak máme v priebehu roka dve špičky prebytku na trhu - júnovú (z jarného pestovania) a jesennú. Karfiol je ešte náročnejší na dokonalú agrotechniku ako kapusta a kvalitný tovar získame len v najlepších pestovateľských podmienkach.

Nároky na pôdu a hnojenie

O hlúbovinách všeobecne možno povedať, že vyžadujú pôdy bohaté na humus, výživné, hlboké, hlinitopiesočnaté až hlinité, vzdušné. Nevhodné sú ťažké, zlievavé, studené a nepriepustné pôdy. Hlúbovinám sa darí v oblastiach teplých aj chladnejších, kde sú pravidelné zrážky a dostatočná vzdušná vlhkosť. V suchších a teplejších oblastiach sa pestujú najmä skoro na jar a potom na jesenný zber, za predpokladu zabezpečenia dostatočnej a pravidelnej závlahy. Od vhodného rozdelenia závlah závisí výsledok pestovania, lebo pri nedostatočnej závlahe dochádza ku značným stratám na kvalite dopestovaného tovaru. Kaleráb praská, karfiol vytvára predčasne nekvalitné ružice, kapusta najskôr neviaže hlávky, neskôr pri dozrievaní zasa praská. Nedostatočne zavlažované rastliny majú vyšší obsah vlákniny. Hlúboviny pestované na nevhodných miestach sú pri nedostatku potrebných živín a bez doplnkovej závlahy prakticky na konzum nevhodné. V praxi sa ako základné hnojenie používa kvalitný maštaľný hnoj, prípadne kompost v dávke 0,6 až 1,0 t na 100 m2 pri jesennej orbe. Pri jarnej príprave pôdy je vhodné doplniť Cererit (5 kg na 100 m2). Počas vegetácie prihnojujeme liadkovým (nitrátovým) dusíkom pred závlahou v množstve 1 až 2 kg na 100 m2. Prihnojujeme keď rastliny už zakorenili - 2 až 3 týždne po vysadení. Podľa stavu porastu môžeme prihnojiť ešte raz za 14 až 20 dní v podobnej dávke. Druhé prihnojenie môžeme aplikovať mimokoreňovou (listovou) výživou - postrekom 0,2 % roztokom Harmavitu alebo Vegafloru. Možno ich kombinovať spolu s prípravkami na ochranu proti škodcom.

Spôsoby pestovania hlúbovín

• Rýchlenie vo vykurovaných priestoroch (rýchliarňach) - skleníkoch, fóliovníkoch. Podľa intenzity vykurovacieho zariadenia môžeme začať so sejbou už koncom decembra alebo v januári. Sejeme do debničiek - naširoko alebo do riadkov. Pri klíčení semien udržiavame primeranú teplotu a vlhkosť. Po vzídení teplotu znížime. Keď majú rastlinky dostatočne vyvinuté klíčne listy a korienok má bočný obrast, rozsadíme ich do črepníkov alebo zakoreňovačov s priemerom 60 až 70 mm, ak máme vhodné zariadenie rozsádzame ich do balíčkov s rozmermi 60 x 60 mm. Karfiol a kapustu rozsádzame do väčších zakoreňovačov (balíčkov). Presadené rastlinky vyžadujú zvýšenú teplotu a pravidelnú závlahu. Priesady dopestujeme za 6-8 týždňov. Dobre predpestovaná priesada má mať silnú koreňovú sústavu a najmenej 3 až 4 pravé listy. Rýchliareň musí byť pred vysádzaním dostatočne vyhriata (najmä pri kalerábe by teplota nemala klesnúť pod 10°C). Pri dlhšie trvajúcich nízkych teplotách rastliny vybiehajú do kvetu. Priesada pestovaná v črepníkoch sa musí pred vysádzaním dôkladne zaliať, aby sa ľahko vytiahla a nepoškodil sa koreňový bal. Balíčkované priesady dôkladne zalejeme až po vysadení. Hĺbka vysádzania sa riadi podľa druhu. Kaleráb vysádzame tak, aby vrch balíčka bol na úrovni povrchu pôdy. Karfiol a kapustu môžeme vysádzať hlbšie. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že vysádzame tak, aby klíčne lístky boli tesne nad povrchom pôdy.
• Skoré jarné pestovanie vo voľnej pôde z priesad, ktoré sme vypestovali v rýchliarňach, je najviac rozšírené a prakticky každému záhradkárovi prístupné. Sejbu a pestovanie usmerníme tak, aby sme mali priesady vypestované v čase, keď sa v našej oblasti dá vysádzať do voľnej pôdy. V najteplejších oblastiach to býva koncom marca, v ostatných v priebehu apríla. Správne vypestovaná, zdravá a otužovaná priesada presadenie prakticky necíti a hneď pokračuje v raste. Vysádzame však aj rastliny, ktoré boli len pikírované do debničiek, prípadne pareniska. Takúto priesadu pred vyberaním dôkladne zalejeme, aby pri vyberaní zostalo s korienkami čo najviac zeminy a vytvárali prakticky balíček. Priesadu môžeme dopestovať aj bez rozsádzania - z priamej sejby. Sejeme do riadkov vzdialených 50 mm, vzdialenosť semien v riadkoch je 20 mm. Takto vypestovaná priesada sa presádza už priamo do voľnej pôdy. Záhradkár, ktorý nemá žiadne možnosti predpestovať si priesady sám, zabezpečí si ich v záhradníctve, prípadne od vyspelejšieho záhradkára, ktorý je na to náležite technicky vybavený.
• Pestovanie vo voľnej pôde - z priesad vysiatych do riadkov. Na pestovanie hlúbovín pre zber v letných a jesenných mesiacoch sejeme zvyčajne v apríli. Veľký dôraz musíme klásť na správny výber kultivaru, lebo nie každý je pre daný termín vhodný. Napríklad kapusta má dĺžku vegetačného obdobia od sejby po zber 110 až 120 dní pri skorých, 200 až 220 dní pri neskorých kultivaroch. Sejeme naširoko alebo do riadkov, povrch pôdy utlačíme a do vzídenia udržujeme vlhký, v čistom stave bez burín. Vysádzame v druhej polovici mája, zvyčajne po zbere skorých zelenín - šaláte, špenáte, reďkovky a pod.
• Priama sejba semena na pozemok sa využívajú najmä vo veľkovýrobe, kde sa používajú výkonné stroje na presnú sejbu, čím sa znižuje náročnosť živej práce. U záhradkára sú neopodstatnené, lebo sa nevyužíva intenzívne pôda. Je však potrebné sa o nich zmieniť, lebo niektorí záhradkári, najmä na vidieku, majú väčšie záhrady a pri nedostatku času môžu využiť aj tento spôsob pestovania. Vyžaduje si však dokonalú prípravu pôdy a zabezpečenie ochranného postreku proti burinám a škodcom.

Ošetrovanie počas vegetácie

Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v starostlivosti o dobrý rast rastlín. Pôdu treba pravidelne kypriť a plieť, na menších plochách okopávať, väčšie plečkovať a v riadku okopávať. Pri tejto práci musíme mať na pamäti, že každý druh rozlične hlboko zakoreňuje, tiež spon je rôzny. Napríklad kaleráb vysádzame dosť husto a zakoreňuje plytko, preto aj pri okopávaní treba dávať väčší pozor. Poškodené korene majú za následok oddialenie zberu a zhoršenie kvality tovaru.

Zavlažovanie

Hlúboviny vyžadujú pravidelné zavlažovanie v dostatočnom množstve. Čím sú rastliny mohutnejšie, tým majú väčšie nároky na vlahu. Pri plytko zakoreňujúcich druhoch musíme zavlažovať častejšie a v menších dávkach, pri hlboko zakoreňujúcich zavlažujeme v dlhších intervaloch dávkou 20 až 30 mm. Po výdatnej závlahe, keď povrch pôdy obschne, plytko v riadku kypríme, a tým zamedzíme kapilárnemu výparu. Zásoba vlahy v pôde je plne k dispozícii rastlinám. Pri rýchlení v krytých priestoroch, najmä vo fóliovníkoch, zavlažujeme zásadne ráno, keď nie je ešte tak horúco a rastliny nie sú prehriate. V skorých jarných mesiacoch je vhodné zavlažovať vlažnou vodou, aby sa priestor zbytočne nepodchladzoval. Neskôr, keď je teplo, fóliovník po závlahe vetráme, aby rastliny do večera obschli a nevytvárali sa podmienky pre vznik hubových ochorení.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Ochrana patrí k súboru agrotechnických opatrení, ktoré sú pri pestovaní hlúbovín nevyhnutné. Začína sa už pri sejbe a pestovaní priesad. Sejeme zásadne morené osivo do zdravotne nezávadnej záhradníckej zeminy bez choroboplodných zárodkov, ktoré po vzídení spôsobujú padanie klíčiacich rastlín. Podobný výpad môže nastať aj po presadení do nevhodnej zeminy. Semeno moríme Hermalom v dávke 6 g na 1 kg osiva. V praxi to robíme tak, že do skleneného pohára s uzáverom dáme osivo, pridáme primerané množstvo moridla a uzavretú fľašu dôkladne pretrepeme. Je dôležité, aby každé semienko bolo slabo obalené moridlom. Cez sitko odstránime zvyšok moridla. Na pestovanie priesad používame nový, zdravotne nezávadný kompost, prípadne preparenú pôdu. Zo škodcov najväčšie škody spôsobuje kvetárka kapustová, ktorej malé biele larvy obžierajú korene rastlín od kŕčika dolu. Rastliny hynú, alebo keď sú napadnuté v neskoršom štádiu, majú podradnú ružicu, hlávku a pod. Chránime sa už pri pestovaní priesad a to tak, že zeminu preparujeme prípravkom Basudin 10 G. Na 1 m2 rovnomerne zapracujeme 5 g prípravku. Vysadené rastliny môžeme ošetriť prípravkom Basudin 60 EC v 0,1 % koncentrácii, pričom na rastlinu rátame s množstvom 100 ml (= 1 dl). Dosť často sa u nás vyskytuje krytonos štvorzubý. Chrobáky vyžierajú otvory do listových čepelí alebo malé jamky do listových stopiek. Larvy vyžierajú v stržni chodbičky, v ktorých sa vyvíjajú. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a ž1tnú. Karfiol vytvára malé ružice, kapusta a kel majú riedke a slabo olistené hlavy. Z ochranných opatrení je vhodný postrek Actellicom EC 50 v 0,2 % koncentrácii, prípadne poprašovanie Elocronom 50 WP. Dôležité je prípravky aplikovať v čase náletu škodcu, kedy kladie vajíčka. Pri sejbe priamo na záhon môžu klíčiace rastlinky v krátkom čase celkom zničiť skočky. Pri zistení škodcu ihneď použijeme prípravky ako v predchádzajúcom prípade. Na vzrastnejších rastlinách značné škody spôsobujú vošky a húsenice mlynárika kapustového. Ochranné opatrenia treba vykonávať včas, pokiaľ sa škodca kalamitne nerozšíril. Z dostupných prípravkov na vošky používame Pirimor v 0,05 až 0,075 % koncentrácii, Bi 58 EC v 0,2 % koncentrácii, prípadne Dimecron 50 v 0,1 % koncentrácii. Používané prípravky je vhodné striedať, aby sa nevyselektovali odolné kmene škodcu, ktoré sa potom ťažko likvidujú. Proti húseniciam mlynárika kapustového môžeme použiť tiež Dimecrom 50, Actellic EC 50 v 0,2 % alebo Soldep v 0,1 % koncentrácii. Pri postrekoch hlúbovín je potrebné do roztoku pridávať zmáčadlo, lebo listy sú viac alebo menej pokryté voskovým povlakom. Pri všetkých ochranných zásahoch si musíme všimnúť predpísanú ochrannú lehotu po postreku a bezpodmienečne ju dodržiavať, najmä pred zberom. Chorôb a škodcov pri hlúbovinách je podstatne viac, ale spomenuli sme len tých, ktorí spôsobujú najväčšie škody.

Zber

Záhradkár je v prevažnej miere výrobca pre vlastnú spotrebu, preto vypestovanú zeleninu zberá postupne, podľa potreby kuchyne. Je teda výhodnejšie, keď mu dozrieva (dorastá) postupne a zber má rozložený na dlhšie obdobie. Naopak je to pri produkcii pre trh, kedy je žiadúca vyrovnanosť rastlín a zber v krátkom časovom období. Dnes už je pomerne veľa záhradkárov - malovýrobcov, ktorí sa podieľajú na zásobovaní trhu zo svojej nadprodukcie. Predávajú priamo na trhoviskách, alebo svoje produkty dodávajú výkupným organizáciám. V zásade treba povedať, že tovar musí byť vzhľadovo svieži, zdravý, veľkosťou a kvalitou zodpovedať príslušnej norme, čistý, nezablatený, bez zvyškov zeminy, nepoškodený mechanicky ani od škodcov. V obale najmä v l. triede aj vzhľadovo jednotný. Každý pestovateľ by sa mal vo vlastnom záujme s platnou normou oboznámiť, ktoré kultivary máme pestovať na rýchlenie v krytých priestoroch a ktoré sú vhodné pre voľnú pôdu, prípadne pre aký spôsob spotreby.