V júni sa už treba pripravovať na cieľavedomú ochranu rajčiakov proti hubovým chorobám, z ktorých k najvýznamnejším patrí pleseň zemiaková - pôvodca známej a niekedy veľmi obávanej suchej hniloby plodov.
Čo má pleseň zemiaková spoločné s rajčiakmi? Rajčiak a zemiak sú veľmi príbuzné rastliny, preto majú aj celý rad spoločných nepriateľov; pleseň zemiaková postihuje na zemiakoch vňať a neskôr aj hľuzy, na rajčiakoch menej vňať, no najviac plody.
Typicky sú postihované ešte zelené, často aj dozrievajúce, alebo zrelé rajčiaky, na ktorých možno nájsť nepravidelné hnedé, mierne vpadnuté škvrny prenikajúce hlboko do dužiny, pričom však plody ostávajú normálne tvrdé a pevné. Ako prvé bývajú takto postihnuté rajčiaky, ktoré visia tesne nad povrchom zeme, prípadne ležia na zemi, lebo na nich sa najdlhšie udržiava vlhkosť z rosy alebo dažďa. Výtrusy plesne zemiakovej, ktoré vzdušné prúdy roznášajú, môžu vyklíčiť a nakaziť rastlinu či plod iba vtedy, ak majú možnosť ležať určitý čas (obyčajne pol hodiny až hodinu) v kvapôčke vody. Na suchej rastline výtrusy neklíčia a môžu potom v krátkom čase stratiť životnosť a zahynúť.
Vyplýva z toho poznatok, že pleseň zemiaková sa môže rozmnožovať a šíriť iba pri dostatku vlahy, čiže pri daždivom počasí. Čím častejšie prší a čím sú dažde výdatnejšie, tým je nebezpečenstvo šírenia suchej hniloby rajčiakov väčšie. Najviac sú pritom ohrozené také porasty, ktoré sú na chránených miestach, kde dostatočne neprúdi vzduch a dlho sa drží rosa. Aj v príliš zahustených porastoch je najväčšie nebezpečenstvo silného výskytu ochorenia.
Na listoch alebo aj byliach rajčiakov sa pleseň zemiaková objavuje len zriedkavo; ak sa vyskytne, postihnuté časti rastlín očernievajú a usychajú.
Suchá hniloba plodov sa môže niekedy zmeniť na mokrú, kašovitú hnilobu, rajčiaky sa rýchlo kazia, pritom vydávajú odporný zápach. Tieto prejavy hniloby sú už vyvolávané druhotnými baktériami a plesňami, ktoré postihujú najmä pri veľmi mokrom počasí napadnuté rajčiaky. No aj také plody, ktoré majú iba suchú hnilobu spôsobenú plesňou zemiakovou, nie je možné konzumovať. Mávajú zmenenú nepríjemnú chuť a podľa niektorých zahraničných zdravotníkov môžu mať aj vážne následky pre zdravie konzumentov.
Ako sa môžu pestovatelia brániť proti tejto vážnej a nebezpečnej chorobe rajčiakov? Tu si treba ujasniť kedy postrekovať a čím postrekovať. Na prvú otázku možno odpovedať v tom zmysle, že nebezpečenstvo šírenia plesne zemiakovej na rajčiakoch začína koncom prvej polovice júla a trvá podľa počasia až do konca vegetačného obdobia. Hlavným činiteľom, ktorý rozhoduje o výskyte plesne sú dažde. Ak chceme spoľahlivo ochrániť porasty rajčiakov proti piesni, musíme ich pravidelne asi v 12-dňových intervaloch postrekovať. Keď prídu dlhšie periódy sucha, vtedy postrekovať netreba.
Čím postrekovať? Ako spoľahlivý a z hygienického hľadiska najvýhodnejší je Kuprikol v 0,5 % koncentrácii. Odporúča sa na to používať čo najmenšiu dýzu a veľký tlak, aby sa dosiahla čo najjemnejšia hmla, ktorá dobre preniká do rastliny a môže obaliť listy aj plody ako jemná rosa Vtedy sa dosiahne aj najlepšia účinnosť. Prípravok Kuprikol má hygienickú lehotu pri rajčiakoch 7 dní, preto je dobré pred postrekom zrelé alebo dozrievajúce plody obrať.
Niekedy možno vidieť na plodoch rajčiakov tzv. čiernu vrcholovú hnilobu, ktorá sa dosť podobá hnilobe spôsobenej plesňou zemiakovou. No zásadne vždy začína od vrcholu plodov a javí sa neskôr ako sústredné preliačiny. Príčinou býva nedostatok vlhkosti a s tým spojené znížené prijímanie vápnika rastlinami.
