Pozor na hospodársky dôležité choroby jahôd
Pozor na hospodársky dôležité choroby jahôd
0,00€
Bez DPH: 0,00€
Pri jahodách sa podceňoval význam správnej a účelnej ochrany, pretože vo väčšine prípadov sa podstatná časť úrody môže získať aj bez chemického zásahu. V poslednom období však rozšírenie niektorých chorôb poukazuje na potrebu zvýšenia opatrení proti škodlivým činiteľom. Úspech závisí od znalosti a skúseností pestovateľov, ale aj od akosti a účinnosti chemických prípravkov. Medzí hospodársky dôležité choroby jahôd patrí:
Sivá hniloba jahôd (Botrytis cinerea) je nebezpečnou hubovou chorobou jahôd, ktorá spôsobuje hnilobu zelených, ružových a zrelých plodov. Napadnuté plody mäknú a pokrývajú sa sivohnedým prášivým povlakom. Choroba sa začína objavovať už v júni, keď huba prerastá z korunných lupienkov na rastúce plody. Za vlhkého počasia sa rýchlo rozširuje a môže zničiť podstatnú časť úrody. Jednotlivé kultivary jahôd sa odlišujú odolnosťou voči tejto chorobe. Zo súčasného sortimentu najcitlivejšia je Senga Sengana. Ochrana - jahody nevysádzame na vlhké a chladné miesta. Dodržujeme širší spom, na výsadbu volíme miesta na výslní a závlahu aplikujeme podmokom. Rozširovaniu choroby zabránime pravidelným odstraňovaním napadnutých plodov a nastielaním slamy, alebo drevených stružlín pod dozrievajúce plody. Z chemických prípravkov postrekujeme fungicídmy CANTUS a TELDOR 500 SC. Prvý postrek aplikujeme na začiatku kvitnutia jahôd, druhý približne o týždeň neskôr keď kvitne asi 2-5% kvetov. Ak je v máji počasie zvlášť daždivé, možno v ošetrovaní jahôd týmito fungicídmi ďalej pokračovať. Nesieme však zabudnúť a sledovať ochrannú lehotu týchto prípravkou.
Drobnoplodka jahodová (Mycosphaerella fragariae) tzv. biela škvrnitosť listov. Patrí medzi najrozšírenejšiu chorobu jahôd. Prejavuje sa na listoch v podobe matných červenohnedých škvŕn, ktoré neskôr blednú, zasychajú a ich stred nadobúda špinavobielu farbu. Keď sa škvrny rozšíria po celej ploche listu, zníži sa asimilačná plocha, listy hnednú, usychajú a odumierajú. Veľké škody robí pri napadnutí kvetných stoniek. Pôvodca prezimuje ako saprofyt na starých listoch. Ochrana - na jeseň odstraňujeme napadnuté listy, ktoré sú hlavným zdrojom nákazy. Z priamych opatrení sa odporúča jahody hneď po zbere postrekovať niektorým z fungicídov (CUPROCAFFARO | FLOWBRIX | KUPRIKOL 50 | NOVOZIR MN 80 |)
Fytoftórova hniloba jahôd (Phytophtora fragariae) tzv. červená hniloba koreňa jahody. Huba parazituje na plodoch a hlavne na koreňoch, ktoré hnednú a postupne odumierajú. Prejav choroby začína často v malých ohniskách a postupne sa patogén šíri do okolia. Nadzemné časti rastlín slabnú, často zakrpatievajú, tvoria málo poplazov a v pokročilom štádiu choroby rastliny odumierajú. Mladé listy môžu mať tmavozeleno – modré sfarbenie, staršie listy žltnú, niekedy sa sfarbujú do červena a to najmä na okrajoch alebo na spodnej strane žilnatiny. V prípade infekcie sa tvoria zakrpatené plody alebo sa netvoria plody žiadne.Následkom toho zasychajú aj nadzemné časti rastliny. Choroba sa vyskytuje na zamokrených pozemkoch. Huba veľmi dlho vydrží i po odstránení napadnutých jahôd.
Pri infekcii dochádza najmä ku zmenám koreňového systému, vedľajšie korene najskôr červenejú, postupne hnijú a odumierajú. Hlavný koreň odumiera od špičky. Bočné korene sú zhnité, sivé, sivohnedé až hnedé, hnijú od špičky ku koreňovému krčku. Pri rozrezaní nezhnitých častí koreňa je viditeľné tehlové až vínovočervené sfarbenie centrálneho valca. Toto sfarbenie sa môže značne rozšíriť nad zhnitú časť koreňov a u vysoko citlivých odrôd často až do korunky. Takéto sfarbenie je u citlivých odrôd viditeľné na spodnej časti rezu koreňovým krčkom. U veľmi citlivých odrôd sa sfarbenie šíri aj do poplazov.
Phytophtora fragariae var. fragariae prežíva veľa rokov v pôde v podobe odolných oospór, ktoré vyklíčia a vytvoria jedno alebo i viac sporangií. Sporangiá uvoľňujú veľmi pohyblivé zoospóry, ktoré sa pohybujú ku koreňovej špičke, prichytia sa a vytvárajú klíčne vlákno, ktoré preniká do koreňa. Rast je väčšinou sústredený vo vnútri centrálneho valca, avšak hýfy vyrastajú von z koreňa a vytvárajú nové zoosporangiá. Výskyt infekcie je umožnený vlhkými a chladnými podmienkami, typickými pre neskorú jeseň a skorú jar. Čím viac infekcia postupuje, tvoria sa v úzkom spojení s centrálnym valcom oospóry, ktoré sa po zhnití koreňa uvoľnia do pôdy.
Huba sa môže na krátke vzdialenosti rozširovať povrchovou, odtekajúcou alebo presiakajúcou vodou. Pri zavlažovaní rastlín je potrebné brať do úvahy to, že huba sa rozširuje aj vytekajúcou závlahovou vodou, preto je potrebné zavlažovať s rozvahou, predovšetkým po veľmi vlhkých a miernych zimách. Huba môže byť tiež prenášaná pôdou, prostredníctvom náradia a strojov. Najvýznamnejším spôsobom prenosu a šírenia na veľké vzdialenosti je infikovaný sadbový materiál.
Ochrana - Najúčinnejším spôsobom ochrany je výsadba zdravého neinfikovaného sadbového materiálu a uprednostnenie rezistentných kultivarov. Je potrebné vyhýbať sa pestovaniu na pozemkoch, kde sa už toto ochorenie vyskytlo. Odporúča sa tiež nepestovať rastliny v ťažkých ílovitých pôdach. Dôležité je zabezpečiť dostatočné odvodnenie a odporúča sa tiež pestovane rastlín na vyvýšených hrobčekoch. Dôležité je tiež dbať na čistotu používaného náradia. Chemická ochrana je možná po zbere úrody vo forme fungicídov Dithane DG, Dithane M 45, Novozir MN 80, Mancosan 80 WP a Kuprikol 50.
Fytofrórova hniloba jahôd (Phytophtora cactorum). Huba vyvoláva hnilobu dozrievajúcich plodov, hlavne za daždivého počasia. Napadnuté plody mäknú, sfarbujú sa do hneda a horknú. Ochrana - pri väčšom rozšírení sa neodporúča jahody vysádzať na zamokrené pozemky niekoľko rokov. Chemická ochrana je podobná ako pri Phytophtora fragariae.
Diplokarpon jadôd (Diplocarpon earlianum) - tzv. fialová škvrnitosť listov. Choroba sa prejavuje v podobe červených, neskôr až fialových neohraničených škvŕn na listoch, zriedkavejšie na listových stonkách. Listy postupne hnednú, zasychajú a odumierajú. Napadnuté trsy málo kvitnú a rodia. Ochrana - odstraňujeme suché listy v predjarí. Pri silnejšom výskyte hneď po zbere porasty postrekujeme Dithanom M 45 (0,2 %) a Neroxonom 50 (0,6 %).
Zelenokvetosť jahôd. Ochorenie sa prejavuje najmä v kvetoch. Kališné lístky sú predlžené, korunné lupienky sú malé a sfarbujú sa do zelena. Kvety sú väčšinou sterilné, takže plody sa nevyvíjajú a tým je rodivosť napadnutých trsov menšia. Trsy predčasne odumierajú. Choroba sa prenáša cikádkami, vegetatívnym rozmnožovaním. Je to veľmi nebezpečná choroba. Ochrana - porasty jahôd často kontrolujeme a napadnuté rastliny spálime. Chemickými postrekmi ničíme prenášačov choroby, cikádky. Vysádzame iba zdravé sadence.
Žltnutie okrajov listov jahôd. Významným príznakom ochorenia je zožltnutie medzižilkových plôch, ktoré smerom do listu slabne a prechádza až do normálnej zelene. Okraje listov sa mierne stáčajú nahor. Listy sú menšie. Celkový vzrast trsov je zakrpatený, rýchlo starnú, zle kvitnú a vytvárajú málo drobných plodov zlej kvality. Okrajové žltnutie jahôd je komplexné ochorenie spôsobené viacerými vírusmi. Prenáša čom vírusu je voška.
Kučeravosť jahôd. Choroba je spôsobená niekoľkými odlišnými, alebo príbuznými vírusmi. Príznaky sa objavujú na najmladších listoch v podobe žltých škvŕn, ktoré sa postupne zväčšujú až ich stred odumiera. Spomaleným rastom v mieste škvrny sa začína typické skrúcanie a kučeravenie listu. Rapíky listov sú kratšie a rastlina nadobúda zakrpatený vzrast. Pri silnejšej infekcii sú presvetlené i žilky. Napadnuté rastliny nehynú, sú však zakrpatené, ľahšie vymŕzajú a o polovicu menej rodia. Vírus sa prenáša voškami. Ochrana - v boji s vírusovými chorobami nemôžeme použiť priame metódy chemického boja. Jedným zo základných opatrení sú negatívne výbery v porastoch jahôd. Choré a podozrivé rastliny z porastov odstraňujeme a spálime. Dôležitá je tiež správna výživa a agrotechnika. Významný je boj s prenášačmi vírusových chorôb (voškami, cikádkami a strapkami) a to v období, kedy ešte chorobu nemôžu preniesť. Najdôležitejším ochranným opatrením pri jahodách je vysádzanie zdravého materiálu. V súčasnosti tento materiál zabezpečujú šľachtiteľské stanice, ktoré rozmnožujú sadbový materiál z materských rastlín získaných metódou meristémových kultúr a otestovaných na vírusové choroby.
Sivá hniloba jahôd (Botrytis cinerea) je nebezpečnou hubovou chorobou jahôd, ktorá spôsobuje hnilobu zelených, ružových a zrelých plodov. Napadnuté plody mäknú a pokrývajú sa sivohnedým prášivým povlakom. Choroba sa začína objavovať už v júni, keď huba prerastá z korunných lupienkov na rastúce plody. Za vlhkého počasia sa rýchlo rozširuje a môže zničiť podstatnú časť úrody. Jednotlivé kultivary jahôd sa odlišujú odolnosťou voči tejto chorobe. Zo súčasného sortimentu najcitlivejšia je Senga Sengana. Ochrana - jahody nevysádzame na vlhké a chladné miesta. Dodržujeme širší spom, na výsadbu volíme miesta na výslní a závlahu aplikujeme podmokom. Rozširovaniu choroby zabránime pravidelným odstraňovaním napadnutých plodov a nastielaním slamy, alebo drevených stružlín pod dozrievajúce plody. Z chemických prípravkov postrekujeme fungicídmy CANTUS a TELDOR 500 SC. Prvý postrek aplikujeme na začiatku kvitnutia jahôd, druhý približne o týždeň neskôr keď kvitne asi 2-5% kvetov. Ak je v máji počasie zvlášť daždivé, možno v ošetrovaní jahôd týmito fungicídmi ďalej pokračovať. Nesieme však zabudnúť a sledovať ochrannú lehotu týchto prípravkou.
Drobnoplodka jahodová (Mycosphaerella fragariae) tzv. biela škvrnitosť listov. Patrí medzi najrozšírenejšiu chorobu jahôd. Prejavuje sa na listoch v podobe matných červenohnedých škvŕn, ktoré neskôr blednú, zasychajú a ich stred nadobúda špinavobielu farbu. Keď sa škvrny rozšíria po celej ploche listu, zníži sa asimilačná plocha, listy hnednú, usychajú a odumierajú. Veľké škody robí pri napadnutí kvetných stoniek. Pôvodca prezimuje ako saprofyt na starých listoch. Ochrana - na jeseň odstraňujeme napadnuté listy, ktoré sú hlavným zdrojom nákazy. Z priamych opatrení sa odporúča jahody hneď po zbere postrekovať niektorým z fungicídov (CUPROCAFFARO | FLOWBRIX | KUPRIKOL 50 | NOVOZIR MN 80 |)
Fytoftórova hniloba jahôd (Phytophtora fragariae) tzv. červená hniloba koreňa jahody. Huba parazituje na plodoch a hlavne na koreňoch, ktoré hnednú a postupne odumierajú. Prejav choroby začína často v malých ohniskách a postupne sa patogén šíri do okolia. Nadzemné časti rastlín slabnú, často zakrpatievajú, tvoria málo poplazov a v pokročilom štádiu choroby rastliny odumierajú. Mladé listy môžu mať tmavozeleno – modré sfarbenie, staršie listy žltnú, niekedy sa sfarbujú do červena a to najmä na okrajoch alebo na spodnej strane žilnatiny. V prípade infekcie sa tvoria zakrpatené plody alebo sa netvoria plody žiadne.Následkom toho zasychajú aj nadzemné časti rastliny. Choroba sa vyskytuje na zamokrených pozemkoch. Huba veľmi dlho vydrží i po odstránení napadnutých jahôd.
Pri infekcii dochádza najmä ku zmenám koreňového systému, vedľajšie korene najskôr červenejú, postupne hnijú a odumierajú. Hlavný koreň odumiera od špičky. Bočné korene sú zhnité, sivé, sivohnedé až hnedé, hnijú od špičky ku koreňovému krčku. Pri rozrezaní nezhnitých častí koreňa je viditeľné tehlové až vínovočervené sfarbenie centrálneho valca. Toto sfarbenie sa môže značne rozšíriť nad zhnitú časť koreňov a u vysoko citlivých odrôd často až do korunky. Takéto sfarbenie je u citlivých odrôd viditeľné na spodnej časti rezu koreňovým krčkom. U veľmi citlivých odrôd sa sfarbenie šíri aj do poplazov.
Phytophtora fragariae var. fragariae prežíva veľa rokov v pôde v podobe odolných oospór, ktoré vyklíčia a vytvoria jedno alebo i viac sporangií. Sporangiá uvoľňujú veľmi pohyblivé zoospóry, ktoré sa pohybujú ku koreňovej špičke, prichytia sa a vytvárajú klíčne vlákno, ktoré preniká do koreňa. Rast je väčšinou sústredený vo vnútri centrálneho valca, avšak hýfy vyrastajú von z koreňa a vytvárajú nové zoosporangiá. Výskyt infekcie je umožnený vlhkými a chladnými podmienkami, typickými pre neskorú jeseň a skorú jar. Čím viac infekcia postupuje, tvoria sa v úzkom spojení s centrálnym valcom oospóry, ktoré sa po zhnití koreňa uvoľnia do pôdy.
Huba sa môže na krátke vzdialenosti rozširovať povrchovou, odtekajúcou alebo presiakajúcou vodou. Pri zavlažovaní rastlín je potrebné brať do úvahy to, že huba sa rozširuje aj vytekajúcou závlahovou vodou, preto je potrebné zavlažovať s rozvahou, predovšetkým po veľmi vlhkých a miernych zimách. Huba môže byť tiež prenášaná pôdou, prostredníctvom náradia a strojov. Najvýznamnejším spôsobom prenosu a šírenia na veľké vzdialenosti je infikovaný sadbový materiál.
Ochrana - Najúčinnejším spôsobom ochrany je výsadba zdravého neinfikovaného sadbového materiálu a uprednostnenie rezistentných kultivarov. Je potrebné vyhýbať sa pestovaniu na pozemkoch, kde sa už toto ochorenie vyskytlo. Odporúča sa tiež nepestovať rastliny v ťažkých ílovitých pôdach. Dôležité je zabezpečiť dostatočné odvodnenie a odporúča sa tiež pestovane rastlín na vyvýšených hrobčekoch. Dôležité je tiež dbať na čistotu používaného náradia. Chemická ochrana je možná po zbere úrody vo forme fungicídov Dithane DG, Dithane M 45, Novozir MN 80, Mancosan 80 WP a Kuprikol 50.
Fytofrórova hniloba jahôd (Phytophtora cactorum). Huba vyvoláva hnilobu dozrievajúcich plodov, hlavne za daždivého počasia. Napadnuté plody mäknú, sfarbujú sa do hneda a horknú. Ochrana - pri väčšom rozšírení sa neodporúča jahody vysádzať na zamokrené pozemky niekoľko rokov. Chemická ochrana je podobná ako pri Phytophtora fragariae.
Diplokarpon jadôd (Diplocarpon earlianum) - tzv. fialová škvrnitosť listov. Choroba sa prejavuje v podobe červených, neskôr až fialových neohraničených škvŕn na listoch, zriedkavejšie na listových stonkách. Listy postupne hnednú, zasychajú a odumierajú. Napadnuté trsy málo kvitnú a rodia. Ochrana - odstraňujeme suché listy v predjarí. Pri silnejšom výskyte hneď po zbere porasty postrekujeme Dithanom M 45 (0,2 %) a Neroxonom 50 (0,6 %).
Zelenokvetosť jahôd. Ochorenie sa prejavuje najmä v kvetoch. Kališné lístky sú predlžené, korunné lupienky sú malé a sfarbujú sa do zelena. Kvety sú väčšinou sterilné, takže plody sa nevyvíjajú a tým je rodivosť napadnutých trsov menšia. Trsy predčasne odumierajú. Choroba sa prenáša cikádkami, vegetatívnym rozmnožovaním. Je to veľmi nebezpečná choroba. Ochrana - porasty jahôd často kontrolujeme a napadnuté rastliny spálime. Chemickými postrekmi ničíme prenášačov choroby, cikádky. Vysádzame iba zdravé sadence.
Žltnutie okrajov listov jahôd. Významným príznakom ochorenia je zožltnutie medzižilkových plôch, ktoré smerom do listu slabne a prechádza až do normálnej zelene. Okraje listov sa mierne stáčajú nahor. Listy sú menšie. Celkový vzrast trsov je zakrpatený, rýchlo starnú, zle kvitnú a vytvárajú málo drobných plodov zlej kvality. Okrajové žltnutie jahôd je komplexné ochorenie spôsobené viacerými vírusmi. Prenáša čom vírusu je voška.
Kučeravosť jahôd. Choroba je spôsobená niekoľkými odlišnými, alebo príbuznými vírusmi. Príznaky sa objavujú na najmladších listoch v podobe žltých škvŕn, ktoré sa postupne zväčšujú až ich stred odumiera. Spomaleným rastom v mieste škvrny sa začína typické skrúcanie a kučeravenie listu. Rapíky listov sú kratšie a rastlina nadobúda zakrpatený vzrast. Pri silnejšej infekcii sú presvetlené i žilky. Napadnuté rastliny nehynú, sú však zakrpatené, ľahšie vymŕzajú a o polovicu menej rodia. Vírus sa prenáša voškami. Ochrana - v boji s vírusovými chorobami nemôžeme použiť priame metódy chemického boja. Jedným zo základných opatrení sú negatívne výbery v porastoch jahôd. Choré a podozrivé rastliny z porastov odstraňujeme a spálime. Dôležitá je tiež správna výživa a agrotechnika. Významný je boj s prenášačmi vírusových chorôb (voškami, cikádkami a strapkami) a to v období, kedy ešte chorobu nemôžu preniesť. Najdôležitejším ochranným opatrením pri jahodách je vysádzanie zdravého materiálu. V súčasnosti tento materiál zabezpečujú šľachtiteľské stanice, ktoré rozmnožujú sadbový materiál z materských rastlín získaných metódou meristémových kultúr a otestovaných na vírusové choroby.