Jahody sú v porovnaní s inými pestovanými rastlinami náročnejšie na ošetrovanie, pričom zanedbanie potrebných zásahov má značný vplyv na pokles úrod a najmä na veľkosť plodov.
Prvým zásahom v predjarnom období je očistenie porastu od odumretého lístia a prikrývajúceho materiálu. V záhradkách suché listy odstraňujeme väčšinou nožom, alebo záhradníckymi nožnicami, z porastu ich vyhrabeme a môžeme skompostovať s vápnom, aby sa zničili zárodky chorôb. Najvhodnejším obdobím pre túto prácu býva začiatok marca, keď už pôda dostatočne obschla a nehrozí nebezpečenstvo silnejších mrazov.
K najdôležitejším prácam pri ošetrovaní jahôd patrí pravidelné prekyprenie a odburiňovanie pôdy, čím udržujeme priaznivý vodný a vzdušný režim v pôde. Ochrana porastu pred zaburinením je veľmi dôležitá aj preto, že burina porast zbytočne zahusťuje svojím plytkým koreňovým systémom konkuruje koreňom jahôd, hlavne pri nedostatku vlahy v pôde.
Prvú okopávku robíme najčastejšie začiatkom apríla, kedy do pôdy zapracujeme hnojivá NPK, Cererit a odstránime prebytočné sadence v pásoch, ktoré by porast zahusťovali. Druhý raz okopávame pred začiatkom kvitnutia, to znamená vo väčšine oblastí koncom apríla. Po ukončení kultivácie je najvhodnejšie nastlať do porastu rezanú slamu, fóliu, alebo iný vhodný materiál. Týmto opatrením ušetríme najmenej jednu okopávku, lebo nastlaná vrstva čiastočne zabráni rastu buriny. V období kvitnutia a dozrievania plodov kultivačné práce spravidla nerobíme, lebo by sme znečistili a poškodili plody. Aby porast jahôd mohol zostať skoro dva mesiace bez okopávania, musíme ho dokonale odburiniť ešte kým začne kvitnúť. Ojedinelé, vyššie kvitnúce buriny ničíme i v čase zberu, aby sa nemohli vysemeniť. Nižšie, nekvitnúce buriny nie sú také škodlivé a zabraňujú znečisteniu plodov.
Po skončení zberu býva pôda vyschnutá a ušliapaná, preto následnú kultiváciu uľahčíme tým, že ju najprv dobre zalejeme. Po kultivácii rozhodíme ďalšiu dávku dusíkatého hnojiva, ktoré ručnou okopávkou zapracujeme do pôdy. Pri okopávaní súčasne odstraňujeme prebytočné poplazy.
Spravidla musíme okopávať najmenej 4-krát do roka, pričom dve okopávky bývajú do zberu a dve po zbere. Ich počet závisí od zaburinenia, počasia a vlastností pôdy.
Jahody vyžadujú pôdu dobe zásobenú živinami a dostatkom humusu, ktorý im zabezpečíme pred výsadbou zapracovaním vyzretého kompostu. Humus v pôde veľmi dobre drží vlahu, púta živiny, zľahčuje ťažké pôdy a tým umožňuje aj ich ľahšie obrábanie. Veľkou výhodou hnojenia organickými hnojivami, hlavne kompostami je, že pre nižší obsah živín nimi nemôžeme rastliny prehnojiť a že pri ich použití je následné dopĺňanie živín priemyselnými hnojivami veľmi hospodárne. Priemyselnými hnojivami dodávame pôde chýbajúce živiny v pomere približne 2 diely dusíka, 1 diel kyseliny fosforečnej a 3 diely draslíka. To sú len orientačné čísla. Potreba hnojenia sa riadi existujúcou zásobou živín v pôde, ktorú zistíme pôdnym rozborom.
