Plytko koreniace jahody, s väčšou časťou koreňov v hĺbke 250 mm, sú veľmi citlivé na prísušky a z ovocných rastlín najekonomickejšie reagujú na doplnkovú závlahu. V našich podmienkach, kde sa priemerné ročné zrážky pohybujú od 500 do 700 mm, ale na vegetačné obdobie pripadá len 350 až 450 mm, je doplnková závlaha limitujúcim faktorom úrodnosti. Intenzívne budeme zalievať až po odkvitnutí, pretože ak začneme veľmi skoro, dochádza k nadmernému rastu listov a znižuje sa rodivosť. V žiadnom prípade nesmie dôjsť k úplnému vyschnutiu pôdy. Vhodnou doplnkovou závlahou môžeme zvýšiť úrodu o 50 i viac percent.
Potrebu závlahy zistíme buď podľa vyschnutia pôdneho profilu sondou, alebo podľa vädnutia burín rastúcich v okolí. Ak vädnú jednoročné buriny, je pôda vo väčšine prípadov vyschnutá do hĺbky 200 mm a vyžaduje asi 20 mm závlahy (mm predstavuje liter na m2). Ak vädnú trváce buriny, je nevyhnutná 50 mm dávka. Počet zálievok (5 až 10) a dávky vody 20 až 50 mm volíme podľa množstva zrážok, podľa teploty vzduchu, druhu pôdy a rastových fáz. Na ľahkých pôdach zalievame častejšie, ale v menších dávkach (20 mm). Na závlahu je vhodná neznečistená voda z potokov, riek a rybníkov a pri prídomových záhradkách dažďová voda. Tzv. tvrdú vodu z vodovodov a studničnú s obsahom vápenných solí zmäkčíme pridaním 1g superfosfátu, alebo 1g fosforečnanu sodného na 1 liter a po 2 až 3 dňoch ju použijeme. V miestach s kyslými exhalátmi ju neodvápňujeme. Závlahovú vodu môžeme obohatiť o kyslík biologickou cestou. Otvorené a na svetle ponechané nádoby s vodou sú po určitom období infikované zelenými riasami a ich fotosyntézou sa potom vytvorený kyslík rozpúšťa vo vode.
Jahody nezalievame pri prudkom slnečnom svetle a za horúceho počasia. Rovnako škodlivá je zálievka za chladného počasia, t. j. pri tepote pod 10 °C. Teplotný rozdiel medzi závlahovou vodou a pôdou by nemal byť väčší ako 5°C. Účinnejšie sú večerné zálievky. Od obdobia kvitnutia do konca dozrievania je najvhodnejšia zálievka v skorých ranných hodinách (od svitania), lebo večerná zálievka podporuje rozširovanie plesne sivej (botrytídy) a láka slimáky. Nielen sucho, ale i vlhko (rozbahnenie pôdy) je škodlivé, lebo zapríčiňuje nedostatok vzduchu v pôde a tým aj nižšie využitie živín. Po každej výdatnej zálievke (rosenie je bezcenné), by malo nasledovať plytké kyprenie, lebo uľahnutá pôda (prísušok) podporuje vysychanie. Tiež plnou výživou môžeme šetriť vodu, napr. optimálna zásoba draslíka (K) v pôde zvyšuje turgor jahodových rastlín a znižuje transpiráciu (stratu vody). Podobný účinok dosiahneme postrekom porastu slabým roztokom kyseliny acetylosalycilovej (Acylpyrínu), ktorý môžeme vyskúšať napr. pred odchodom na dovolenku. Veľmi prospešné a úsporné sú hnojivé zálievky pri raz rodiacich jahodách. Pri tzv. stále rodiacich (remontantných) kultivaroch sú nevyhnutné.
Najekonomickejšia je závlaha v týchto troch obdobiach (fázach) rastu:
Aprílová zálievka, ktorá podstatne zvyšuje počet kvetov. Nadmerné zálievky pôsobia opačne - zvyšujú počet listov.
Najväčšiu spotrebu vody majú jahody v období rastu (nalievanie) plodov a na začiatku dozrievania. V tomto období používame najvyššie až 50 mm dávky, ktoré zvyšujú hmotnosť plodov a úrody až o 50 %. Hladina spodnej vody môže prechodne dosiahnuť až 300 mm pod povrch pôdy, inak je nevyhnutná výsadba na hrobčekoch.
Doplnkové závlahy v septembri až októbri, v období vytvárania kvetných pukov (diferenciácia), môžu zvýšiť budúci zber až o 20 %. V júli až v auguste, v období dlhého dňa, môžu pôsobiť zálievky i záporne, t. j. bujnie porast.
Dostatočné množstvo vlahy má dôležitý význam i pre zimné obdobie. Vlhká pôda nepremrzne tak, ako suchá. Zásobná vlhkosť v pôde reguluje väčšie rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami, ak je teplo, vzduch ochladzuje a pri mraze naopak, zohrieva. Preto v prípade potreby zalievame i tesne pred príchodom mrazov a tým uchránime jahody v priebehu zimy pred uschnutím, nie mylne uvádzaným zmrznutím.
Modernejšie a efektívnejšie spôsoby ako spodné zavlažovanie a kvapková závlaha budú nachádzať stále väčšie uplatnenie.
