Praktické poznatky zo šľachtenia a pestovania červených ríbezlí

Červené ríbezle sú ovocím horúceho leta. Svojím vyšším obsahom kyselín, vitamínov a minerálnych látok pôsobia na ľudský organizmus blahodárne, osviežujúco a okrem konzumovania v čerstvom stave, môžeme ich spracovať na hodnotné výrobky. Pri dodržiavaní základnej agrotechniky a pri správnom výbere kultivarov podľa pestovateľských oblastí, úrody bývajú vysoké a pravidelné každý rok. Rodivosť začína skoro po výsadbe, obyčajne v druhom roku, s čím súvisí rýchla návratnosť vložených investícií. Zber plodov pri vhodne zvolených kultivaroch býva rýchly a kvalitný, 20 i viac kilogramov za hodinu. Nie je zanedbateľné ani to, že kvety majú značnú odolnosť proti jarným mrazom, pri niektorých kultivaroch bez poškodenia i pri poklese teplôt na -6°C. K ďalším výhodám pestovania červených ríbezlí patrí tiež optimálna zberová výška pri kroch aj stromčekoch. Plody dozrievajú v rámci jednotlivých kultivarov súčasne, po dozretí neopadávajú, preto zber môžeme urobiť jednorazovo v prázdninovom období. Zberové obdobie si môžeme skrátiť, alebo predĺžiť podľa obdobia dozrievania plodov vysadených kultivarov. Červené ríbezle môžeme pestovať v rôznych agroekologických podmienkach našej vlasti. Môžeme ich s úspechom pestovať v teplých nížinných, ako aj v horských a podhorských oblastiach. Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z rôzneho botanického pôvodu našich kultivarov a hybridov. Typickými ríbezľovými vlastnosťami plodov a tiež dobrým zakoreňovaním odrezkov sa vyznačujú kultivary, ktoré majú znaky a vlastnosti botanického druhu Ribes sativum. Sem patrí celá škála kultivarov - Heros, Devínska veľkoplodá, Karlštejnská červená, Red Lake (USA, 1920) a mnohé ďalšie. Tieto kultivary majú kvalitné plody, vhodné na stolové účely, no odolnosť vysadených krov proti škodlivým činiteľom je nižšia. Takýmto kultivarom sa darí v pôdach dobre zásobených organickými hnojivami (6 kg/m2 pred výsadbou a potom každý druhý rok 2 až 3 kg/m2), v teplejších oblastiach s menším množstvom dažďových zrážok. Kultivary pochádzajúce z botanických druhov Ribes rubrum a Ribes petraeum (Holandská Červená, Houghton Castle) sa vyznačujú predovšetkým vysokým stupňom rezistentnosti krov proti škodlivým činiteľom. Preto tieto kultivary nájdeme v našich najstarších výsadbách, najmä v horských a podhorských oblastiach. Ďalšiu význačnú skupinu tvoria kultivary, ktoré pochádzajú z botanického druhu Ribes multiflorum. Takýchto kultivarov v súčasnosti nemáme veľa, pretože botanický druh Ribes multiflorum sa začal v šľachtení využívať iba v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Typickými predstaviteľmi tejto skupiny sú kultivary H. R. Spätlese a Rondom. Tieto kultivary majú veľký počet bobúľ v strapci, sú značne odolné proti škodlivým činiteľom a úrody bývajú vysoké. Pri individuálnom hodnotení maximálna úroda na ker bola na SVŠ v Bojniciach 27,5 kg v roku 1974. Treba poznamenať, že tieto kultivary sa nedajú rozmnožovať drevnatými odrezkami a vzhľadom na neskoré, až veľmi neskoré obdobie dozrievania plodov, musíme zvážiť ich výsadbu v podhorských a horských oblastiach. Mnohé kultivary a hybridy, ktoré sa dnes u nás, alebo v iných krajinách pestujú, majú znaky a vlastnosti niektorého z uvedených botanických druhov, alebo majú znaky a vlastnosti viacerých botanických druhov. To nasvedčuje tomu, že v minulosti došlo k samoopeleniu a v súčasnosti dochádza k zámernému kríženiu kultivarov s rôznym botanickým pôvodom. V Listine povolených odrôd z roku 1983 pri ríbezliach červených máme 6 kultivarov, a to H. R. Spätlese, Rondom, Holandskú červenú, Vierlandenskú skorú, Houghton Castle a Jonkheer van Tets. Za predpokladu, že máme vysadený zdravý, bezvirózny materiál z povolených kultivarov, najúrodnejšie sú H, R. Spätlese a Rondom. Treba však pripomenúť, že H. R. Spätlese má pri spracovaní plodov značný odpad (veľkosť semien) a Rondom nepríjemnú chuť plodov. Houghton Castle aj keď sa v úrodách vyrovná kultivaru Rondom, sa zle oberá a bobule po naoberaní sú nevzhľadné, potlačené. Holandská červená už neuspokojuje v úrodách. Zo záhradkárskeho hľadiska hodnotíme ako dobré kultivary Vierlandenskú skorú a Jonkheer van Tets. Obidva tieto kultivary vyžadujú ľahšie humózne pôdy. Fenotypovo inklinujú k botanickým druhom Ribes sativum a Ribes petraeum. Kultivar Vierlandenská skorá pri potrebnom ošetrovaní dobre rodí, dáva pekné ovocie, veľké bobule dobrej konzistencie a chuti v dlhých strapcoch, dobre sa ručne oberá a vytvára pekné, vzpriamené kry. Jonkheer van Tets vytvára zahustené kry, preto potrebuje každoročný presvetľovací rez. V rodivosti je na úrovni Vierlandenskej skorej. Jonkheer van. Tets má veľké, šťavnaté a pekne vyfarbené bobule. Ručne sa dobre oberá, pretože strapce majú dostatočne dlhú stopku. Veľký opad kvetov v strapci býva vtedy, keď v období kvitnutia je chladné počasie (nemusí byť mráz) a tiež vtedy, keď v období kvitnutia je príliš teplo a sucho. Šľachtiteľským cieľom je vyšľachtenie vysoko úrodných kultivarov vhodných pre intenzívne výsadby a pre pestovanie v záhradkách, so vzpriamene rastúcim krom, s listami, ktoré predčasne neopadávajú, ľahko sa rozmnožujú, majú dlhé, plné strapce s dlhou stopkou, s vyrovnanými, súčasne dozrievajúcimi bobuľami, so zvýšeným obsahom pektínu a so živočervenou šťavou. Pre záhradkárov sú zaujímavé predovšetkým kultivary s bohatou a pravidelnou rodivosťou, s veľkými bobuľami v dlhých strapcoch so stopkou, s krami rezistentnými proti chorobám a škodcom. Tieto požadované vlastnosti sa podarilo dosiahnuť hlavne z kombinačných krížení H. R. Spätlese x Red Lake, Red Lake x H. R. Spätlese, Jonkheer van Tets x Red Lake, Red Lake X Goppertova.

• Hybrid BO 176 (Alfa) - patrí do skupiny skorých kultivarov. Vyznačuje sa dlhými strapcami s veľkými bobuľami, dobre sa ručne oberá. Nástup rodivosti je postupný, priemerná úroda na ker je 9,70 kg, maximálna 18,20 kg. Je vhodný pre rôzne pestovateľské oblasti.
• Hybrid BO 123 (Slovakia) - môže byť náhradou kultivaru Rondom, čomu zodpovedá aj obdobie dozrievania plodov. Vyznačuje sa veľmi bohatou a pravidelnou rodivosťou a tiež skorým nástupom rodivosti. Už v štvrtom roku po výsadbe bola priememá úroda na ker 9-15 kg.
• Hybrid BO 67 (Tatran) - má bobule vo veľmi dlhých strapcoch. Môžeme povedať, že je ideotypom pre pestovanie v záhradkách a vo veľkovýrobe. Bobule sú veľké, kry s mimoriadne vysokým stupňom odolnosti voči škodlivým činiteľom. Má postupný nástup rodivosti, ale veľmi dlhý životný cyklus. Plody dozrievajú v období Holandskej červenej. Priemerná úroda 9,55 kg z kra.

Zo záhradkárskeho hľadiska sú zaujímavé tiež ďalšie hybridy BO 80 (Perla), BO 84 (Matador), BO 157 (Bohémia), BO 103 (Harmónia) a BO 144 (Vlasta).