Ovocné dreviny, teda aj ríbezle, môžeme rozmnožovať generatívne alebo vegetatívne. V praxi sa častejšie používa rozmnožovanie vegetatívne. Semenami rozmnožujeme iba vtedy, ak chceme získať nové kultivary. To je úlohou pracovníkov našich šľachtiteľských a výskumných staníc. V súčasnosti používajú šľachtitelia zámerné kríženie, t. j. umelé oplodnenie materskej rastliny peľom zvoleného kultivaru. Účelom je dosiahnutie určitých požadovaných vlastností nových semenáčikov.
Vegetatívne rozmnožujeme ríbezle niekoľkými spôsobmi: drevitými alebo bylinnými (zelenými) odrezkami, kopcovaním, potápaním, delením krov a vrúbľovaním podpníkov:
Rozmnožovanie drevitými odrezkami
Rozmnožovanie drevitými odrezkami je starý, najviac používaný spôsob. Odrezky, sú jednoročné výhonky asi 200 mm dlhé, ktoré ukončili rast. Spodok odrezku zrežeme presne pod púčikom a len mierne šikmo, na hornom konci zrežeme nad púčikom, ale trošku šikmejšie. Odrezky môžeme pripraviť aj tak, že jednoročný výhonok vytrhneme z hlavného konára aj s konárovým krúžkom na báze výhonku. Spodok takéhoto odrezku má viac zásobných látok a lepšie zakoreňuje. Ak režeme odrezky skoro na jeseň, vtedy ich spravidla ihneď sadíme (september, október). Ak ich pripravujeme v decembri alebo neskôr, ukladáme ich vo zväzkoch do pôdy vonku, alebo v pivnici do vlhkého, čistého riečneho piesku tak, aby pod nimi bola 50 mm vrstva zeminy alebo piesku. Sadíme ich na jar. Technika výsadby odrezkov je jednoduchá. Pri vysádzaní na jeseň, kedy odrezky nemajú korienky ani kalus, môžeme ich zapichovať do zeme, ktorú sme predtým riadne a primerane hlboko prekyprili. Nad povrchom pôdy má zostať iba jeden púčik. Pri jarnom sadení, keď odrezky v priebehu zimy vytvorili zával, prípadne aj drobné biele korienky, musíme urobiť rýľom úzku štrbinu, do ktorej odrezky opatrne zasunieme. Pôdu pri odrezkoch musíme dobre ušliapať a odrezky prihrnúť zeminou tak, aby bol voľný len jeden púčik. V priebehu vegetácie je dôležité pôdu kypriť a odburiňovať. Záhradkárom odporúčame sadiť tak, aby vrchol odrezku smeroval na sever. Odrezok je tak v lepšej, slnkom vyhrievanej vrstve pôdy, lepšie a rýchlejšie zakoreňuje. Pri rozmnožovaní zelenými odrezkami vysádzame sadence do studeného, alebo poloteplého pareniska. Priestor medzi oknami a zemou má byť asi 100 mm. Podobne ako pri drevitých odrezkoch, režeme presne pod púčikom a nad púčikom odrezky dlhé asi 60 mm, takže mávajú 3 až 4 listy, prípadne namiesto horného rezu vrcholovú listovú ružicu. Listy, okrem najspodnejšieho, neodrezávame. Sadíme ich asi 30 mm hlboko a 50 až 60 mm od seba. Spočiatku parenisko nevetráme, odrezky len kropíme. Keď po niekoľkých dňoch začnú zakoreňovať, treba rastliny otužovať, až napokon môžeme okná pareniska odstrániť. Vhodné obdobie na takéto rozmnožovanie je v druhej polovici júna. Získané rastliny sú slabšie a vyžadujú dopestovanie vo voľnej pôde.
Rozmnožovanie ríbezlí nakopcovaním
Rozmnožovanie ríbezlí nakopcovaním je veľmi výhodné. Potrebujeme určitý počet materských krov. Asi trojročné kry prvýkrát zrežeme takmer pri zemi, aby sme ich donútili k vytvoreniu čo najväčšieho počtu nových letorastov. Začiatkom júna kry nakopcujeme a presypeme kyprou prsťou. Môžeme pridať aj trochu rašeliny. Výhonky majú byť rovnomerne zasypané do výšky 100 až 150 mm. V priebehu leta kopce jeden až dvakrát upravujeme a prisýpame zeminu. Zakorenené výhonky môžeme zberať už na jeseň (v novembri). Vhodnejší je zber na jar, pretože zakoreňovanie prebieha ešte na jeseň.
Rozmnožovanie ríbezlí potápaním
Pri rozmnožovaní potápaním získame veľké množstvo sadencov. Silné jednoročné výhonky (vlaňajšie) na jar hviezdicovite uložíme okolo kra do malých priekop a priháčkujeme. Keď nové letorasty dosiahnu dĺžku 100 až 150 mm, zahrnieme ich hlinou asi do polovice. Pri primeranej vlhkosti pôdy zakoreňujú výhonky dobre a na jeseň získame veľa nových rastlín, aj keď niektoré bývajú slabšie a vyžadujú dopestovanie.
Rozmnožovanie vrcholkovým potápaním
Rozmnožovanie vrcholkovým potápaním sa vykonáva v lete (koncom mája a v júni) tak, že sa v blízkosti kra vyhĺbia asi 150 mm hlboké jamky, do ktorých sa oblúkovite ohnú dostatočne dlhé jednoročné výhonky. V strede jamky sa pripevní výhonok k zemi dreveným háčikom a vrchol sa opäť otočí smerom hore, takže po zahrnutí jamky je listová ružica nad povrchom pôdy. Vhodné je, ak výhonok pred zahrnutím v oblúčiku narežeme. V priebehu vegetácie zakorení.
Rozmnožovanie delením krov
Rozmnožovanie delením krov sa vykonáva tak, že ker rozstriháme na niekoľko menších sadencov. Na rozmnožovanie delením používame radšej mladšie kry. Sadence zo starších krov nie sú dostatočne vitálne. Nové sadence treba dávať do zeme trochu hlbšie, ako bol pôvodný ker, aby narástli korene aj z mladšieho dreva. Rozmnožovanie delením krov sa vo veľkovýrobe používa pri meruzalke zlatej. Delením dvojročných krov, ktoré boli v lete nakopcované, získavame výhonky, ktoré výborne zakoreňujú. Sú dobrým materiálom na vrúbľovanie ríbezlí, egrešov a na vypestovanie kmeňových tvarov.
Vrúbľovanie na kŕčok
Niektoré kultivary ríbezlí sa nedajú rozmnožovať odrezkami a niektoré ani jedným z opísaných spôsobov. Vtedy používame vrúbľovanie na kŕčok slabšie zakorenených výhonkov meruzalky zlatej (Ribes aureum). Vrúbľujeme kopuláciou v januári a vo februári v mrazuvzdornej miestnosti. Vrúbeľ má mať najmenej štyri púčiky. Zväzuje sa igelitovou páskou bez zalievania voskom. Vrúbľovance uchovávame v teplejšej pivnici v piesku alebo v zemine, prípadne v stratifikačných debnách až do jari. Keď pôda preschne, vysádzajú sa do voľnej pôdy tak, aby vrúbeľ bol pod povrchom pôdy. Nevýhodou takto pestovaných sadencov je vyrastanie podpníka meruzalky, ktorej výhonky oslabujú vrúbľovanú časť. Vrúbľované kry sadíme do pôdy šikmo, v uhle 45 °. Potom je odstraňovanie nežiaducich koreňov ľahšie.
