Ako si dopestovať stromčekové tvary ríbezlí a egrešov

Záhradkári s obľubou pestujú stromčekové ríbezle a egreše. Pôsobia veľmi dekoratívne a sú zdrojom hodnotného ovocia. Výhodné sú najmä stromčeky egrešov, lebo na nich dopestujeme zdravšie a kvalitnejšie ovocie ako na kríkoch. Pri ríbezliach sú zase výhodnejšie kríky, ktoré majú väčšie úrody ako stromčekové tvary. Stromčeky egrešov a ríbezlí dopestujeme na jednoročných až dvojročných výhonkoch ríbezle zlatej (Ribes aureum) a to navrúbľovaním, alebo naočkovaním ušľachtilých kultivarov. Vrúbľujeme ich alebo očkujeme vo výške 0,90 až 1,10 m, 0,60 až 0,80 m, alebo 0,30 až 0,40 podľa potreby výšky kmeňa. Výhonky ríbezle zlatej vypestujeme vegetatívnym spôsobom nakopcovaním materskej rastliny. Zakorenené výhonky po oddelení od materskej rastliny (jeseň) rozdelíme podľa dlžky a hrúbky. Ak budeme vrúbľovať počas zimy, zakladáme ich do rašelinovej zeminy v chladnej bezmrazej miestnosti. Ríbezľu zlatú možno aj hneď vyškôlkovať na záhon v záhrade, alebo na trvalé stanovište na vzdialenosť 150 až 200 mm v riadku. Stromčekové tvary ríbezlí a egrešov si môžeme dopestovať niekoľkými spôsobmi: vrúbľovaním v ruke počas zimy v skleníku (fóliovníku), na jar na trvalom stanovišti, v lete (máj až jún) bylinnými vrúbľami, alebo zdrevnatenými vrúbľami (august). V decembri až januári si pripravíme pre zimné vrúbľovanie založené výhonky ríbezle zlatej. Odrežeme z nich všetky bočné letorasty, skrátime korienky na dĺžku 20 až 40 mm a reznú ranu zahladíme nožom. Korene namáčame do výživnej zemitej kaše a zabalíme do vlhkého machu. Potrebné je do machu pridať hrsť dobrej kompostovej zeminy. Takto upravené výhonky dáme do studeného skleníka (fóliovníka) s teplotou 6 až 10°C. Za mesiac zakorenia a súčasne začnú pučať. Vtedy vrúbľujeme v ruke kopuláciou vrúbľami, ktoré sme si narezali ešte v decembri a uchovali ich spiace, nevypučané. Navrúbľovanú ríbezľu zlatú dáme opäť do skleníka (fóliovníka) tesne vedľa seba a balíky machu zasypeme pareniskovou zeminou. Stále udržiavame teplotu 6 až 10°C a primeranú vlhkosť. Ak je teplota vyššia, vetráme a vrúbľovance otužujeme. Vypučaný bočný obrast skracujeme za tretím lístkom. Ostatný bočný obrast odstraňujeme úplne. Ujaté vrúbľovance (marec až apríl), vysádzame na trvalé stanovište, alebo ich škôlkujeme. Letorasty z vrúbľov (2 až 3) musia dosiahnuť dĺžku aspoň 200 mm. Na jeseň (august až september) takéto stromčeky môžeme presádzať na trvalé stanovište. Kto nemá k dispozícii studený skleník (fóliovník), môže oddelky meruzalky vysadiť v záhradke na dobre pripravený záhon ešte v jeseni (september až október) na vzdialenosť 150 až 200 mm a skoro na jar ich vrúbľovať kopuláciou. V lete (august) na trvalom stanovišti na podpníkoch, kde sa jarné vrúbľovanie neujalo, vrúbľujeme do boku, alebo očkujeme v prúdení druhej miazgy. Vrúble režeme tesne pred vrúbľovaním a použijeme len tú časť, ktorá je úplne zdrevnatená, vyzretá. Listové čepele odrežeme a necháme len stonky. Miesto vrúbľovania (očkovania) musí byť tiež dobre vyzreté, ale s miazgou (ináč by bol výsledok vrúbľovania neistý). Navlečené papierové vrecúška na vrúbľovancoch v lete zabraňujú vyparovaniu vrúbľov a zabezpečujú ujatie. Necháme ich na vrúbľovancoch asi 3 týždne. Egrešové a ríbezľové stromčeky sadíme na vzdialenosť 1,20 až 1,50 m k pevným kolíkom, majú byť vyššie ako korunka. Ku kolíkom priväzujeme stromčeky výhradne v korunke, nikdy nie pod korunkou, alebo v strede kmeňa. Korunky rezom udržujeme riedke, presvetlené, aby sme dosiahli každoročne tvorbu nového dreva a nových letorastov.