Čo spôsobuje zdurenie púčikov čiernych ríbezlí

Zdurenie púčikov alebo tzv. veľký púčik je obávaným ochorením čiernych ríbezlí takmer v celej Európe. Aj u nás sa bežne vyskytuje predovšetkým v záhradkách, ale nie je vzácne ani v ríbezľových plantážach. Príznaky tohoto ochorenia sú najnápadnejšie v zimnom období a najľahšie ho zbadáme pri predjarnom reze krov. Napadnuté púčiky sú totiž o niečo väčšie než zdravé a majú guľovitý tvar zreteľne odlišný od pretiahnutého špicaté tvaru zdravých púčikov. Na jar sa tieto púčiky vôbec nevyvíjajú, alebo sa iba mierne zväčšia a zaschnú, len výnimočne sa z nich vytvoria krátke, zdeformované výhonky. Ak takéto púčiky otvoríme, voľným okom nič nezistíme. Až pri asi 10-násobnom zväčšení zbadáme desiatky až stovky podlhovastých telíčok vlnovníkovca ríbezľového (Eriophyes ribis), ktorý v púčikoch prezimuje v štádiu dospelých samičiek. Po vypučaní krov, najmä počas slnečných jarných dní (apríl, máj) sa roztoče rozliezajú na zelené časti rastlín, kde cicajú a rýchlo sa rozmnožujú. Koncom leta zaliezajú do novovytvorených púčikov a v nich opäť prezimujú. Vlnovníkovec ríbezľový meria približne iba 0,2 mm. Má podlhovasté telo bielej farby a dva páry končatín v prednej časti tela. Patrí do čeľade vlnovníkovcovitých (Eriophyidae), ktorej najznámejšími zástupcami sú vlnovníkovec viničový a hálkovec viničový, spôsobujúce erinózu (plstnatosť) a akarinózu (kučeravosť) viniča. Pretože väčšina roztočami poškodených púčikov zaschne, konáriky napadnutých krov bývajú vyholené, nerozkonárujú sa, kry málo rodia a zaostávajú v raste. Sú aj také prípady, že 30 až 90 % púčikov kra je napadnutých a takmer celá úroda je zničená. Vlnovníkovec ríbezľový sa dostáva do záhrad či výsadieb predovšetkým sadivovým materiálom. Z jednej rastliny na druhú sa však môže dostať aj pomocou hmyzu, vetra či dažďa. Spôsob ochrany proti vlnovníkovcovi ríbezľovému volíme predovšetkým podľa stupňa napadnutia krov. Ak zistíme pri predjarnom reze ojedinelý výskyt "veľkých púčikov“, tak odstránime jednotlivé púčiky, alebo iba časti výhonkov s napadnutými púčikmi. Ak je napadnutie silnejšie, režeme buď celé konáre, alebo kríky zlikvidujeme, prípadne aspoň radikálne zmladíme. Vo väčších výsadbách možno okrem mechanickej ochrany použiť aj chemické ošetrenie. Veľký výber účinných prípravkov proti vlnovníkovcovi ríbezľovému však nemáme. Pomerne dobrý výsledok môžeme dosiahnuť pri použití Sulky, alebo Polybaritu. Prvý postrek oboma prípravkami v 3 % koncentrácii aplikujeme pri pučaní. Na druhý postrek o dva týždne a na tretí o ďalšie dva týždne použijeme iba 1 % roztok. Z prípravkov určených proti živočíšnym škodcom odporúča Metodická príručka ochrany rastlín proti vlnovníkovcovi ríbezľovému Diazinom a Thiodan: no ani jeden z nich nie je pre záhradkárov dostupný a okrem toho Thiodan je zaradený medzi mimoriadne nebezpečné jedy, preto sa môže použiť len vo veľkovýrobe. Z ďalších prípravkov by sme mohli použiť ešte Ultracid WP-40, ktorý má hygienickú ochrannú lehotu 35 dní a Si-58 EC s 28-dňovou ochrannou lehotou. Najlepší výsledok možno dosiahnuť vtedy, ak striekame za slnečného počasia, lebo vtedy sa najviac roztočov zdržuje mimo púčikov (spravidla v apríli a v prvej polovici mája). Ďalšie ošetrenia vzhľadom na dlhú ochrannú lehotu prípravkov neodporúčame. Striekať môžeme opäť až po zbere ríbezlí. Vzhľadom na uvedené možnosti chemického boja, ktoré sú dosť obmedzené a nie vždy účinné, záhradkárom odporúčame v prvom rade mechanické ničenie napadnutých púčikov jednak v predjarí a jednak krátko po vypučaní. Ak si čierne ríbezle rozmnožujeme sami, dbajme na to, aby sme odrezky brali iba zo zdravých krov. Na záver ešte musíme zdôrazniť, že spomínanými prípravkami proti živočíšnym škodcom neošetrujeme ríbezle kvôli včelám počas kvitnutia.