Ošetrovanie georgín počas vegetácie

Vysadením hľúz, odrezkov, či inak dopestovanej sadby naša práca okolo georgín ešte nekončí. Čaká nás pravidelné zalievanie, kyprenie pôdy, hnojenie, vyväzovanie a ochrana proti škodcom. Zalievame vtedy, keď povrch pôdy začína zasychať. V ľahších, piesočnatých pôdach je to častejšie, v ťažších pôdach sa vlhkosť udrží dlhšie. Voda na zalievanie by sa teplotou mala približovať teplote vzduchu. Najlepšie je brať vodu z riek, potokov, či rybníkov, samozrejme za predpokladu, že je inak nezávadná. Najlepšie je zalievať skoro ráno za rosy, keď je vzduch chladnejší. Keď máme menšiu plochu výsadby zalievame ku koreňom, nie však silným prúdom, aby sme rastlinu nevyplavili. So zálievkou úzko súvisí prihnojovanie. Keď prihnojujeme roztokmi, pôda má byť vlhká - teda po zálievke. Keď použijeme hnojivo vo forme prášku či granúl, prihnojujeme pred zálievkou. Zálievkou jednak spláchneme hnojivo, ktoré zostalo na listoch, aby sa listy nespálili a jednak sa rýchlejšie zmení na formu prijateľnú pre rastliny. V počiatočnom štádiu vývoja rastliny môžeme použiť aj listové hnojivo. S prihnojovaním končíme koncom júla, aby sme nepriaznivo neovplyvnili bohatosť kvitnutia a aby hľuzy ku koncu vegetácie dobre vyzrievali. Odstraňovanie buriny a kyprenie je ďalšou dôležitou prácou pri ošetrovaní georgín. Zo začiatku môžeme medzi radmi prejsť aj ručnou plečkou a neobrobenú časť okopeme motykou. Keď je rastlina väčšia, okopávame iba ručne. Dodržiavame pravidlo, že okopávame vtedy, keď sa tvorí pôdny prísušok, alebo keď začína klíčiť burina. V okopanej, prevzdušnenej pôde sa lepšie vyvíjajú hľuzy a tým aj celá rastlina.

Zaštipovanie georgín

Stredne vysoké a vysoké georgíny vyväzujeme ku kolíkom, ktoré sme zatĺkli už pred výsadbou. S vyväzovaním začíname, keď stonky dorástli asi do 200 až 300 mm, čo závisí aj od polohy. Ak sú georgíny vysadené na otvorenej ploche, je tu nebezpečenstvo, že sa malé výhonky ľahko vylomia. Ak sú situované na miestach chránených pred vetrom, môžeme s vyväzovaním trochu počkať. Vyväzujeme materiálom, ktorý sa nezarezáva do stoniek. Zároveň sledujeme aj počet vyrastajúcich výhonkov. Nenechávame viac než 2 až 3 hlavné výhonky, ostatné vylomíme. Rastliny sa nebudú zahusťovať, budú bohatšie kvitnúť a budú mať väčšie úbory. Keď máme len jeden výhonok, čo býva pri sadbe dopestovanej z odrezkov, alebo z jednotlivo delených hľúz, môžeme za prvým, až druhým párom listov zaštipnúť, čím docielime rozkonárenie. Počas vegetácie ďalej sledujeme rast a podľa potreby buď rozviažeme pôvodnú pásku, zachytíme výhonky mimo nej a znova zaviažeme, alebo pridáme nad ňu novú pásku. Niektoré kultivary vytvárajú pekné dlhé stonky s jednotlivými kvetmi vhodnými na rez. Väčšina však túto vlastnosť nemá. Ak ich teda chceme pestovať na rez, musíme ich vyštipovať. Vyštipujeme 1 až 2 páry listov pod hlavným pukom, čo závisí od dĺžky internódií. Vyštipujeme vtedy, keď zálistky či bočné puky môžeme pohodlne vylomiť. Nevyštipujeme príliš malé, lebo by sme mohli poškodiť hlavný puk. Ak sme premeškali čas a zálistky sú už hrubšie, zrežeme ich nožíkom. Georgíny rastú pomerne rýchlo, najmä keď sme im poskytli všetko, čo potrebujú. Preto porastom musíme predchádzať a vyštipovať zhruba každý druhý deň.

Ochorenia a škodce georgín

Veľmi dôležitý je boj proti chorobám a škodcom. Najnebezpečnejšími škodcami sú vírusy, pretože proti nim zatiaľ nemáme žiadne účinné prípravky. Nezostáva nám nič iné, ako každú napadnutú, alebo podozrivú rastlinu z porastu okamžite odstrániť a bezozvyšku spáliť. Na georgínach sa vyskytujú tri druhy viróz. Môžu sa na nich objaviť jednotlivo, ale aj všetky tri naraz. Mozaika georgín - na listoch sa objavujú bledšie i tmavšie zelené škvrny, listy kučeravejú a rastlina má celkove zakrpatený vzrast. Na kvetoch sa môže prejaviť tak, že sa nevyfarbia. Krúžkovitosť - spôsobuje ju vírus rajčiaka 3, ktorý sa okrem rajčiakov môže objaviť na chryzantémach, astrách, cíniách a tabaku. Na listoch sa objavujú žlté škvrny v podobe krúžkov, alebo zvlnených pásov. Pri silnom napadnutí listy odumierajú a napokon hynie aj celá rastlina. Bledá škvrnitosť - spôsobuje ju vírus uhorky 1. Na listoch sa objavujú svetlé škvrny a prstence, alebo sú celé strakaté. Niektoré kultivary sú menej náchylné na vírusy, iné viac. Sú aj také, na ktorých príznaky ochorenia nevidieť, no môžu byť nositeľmi vírusov. Okrem spálenia napadnutých častí je dôležité dodržiavať určité hygienické zásady. Vírusy sa rozširujú vegetatívnym rozmnožovaním postihnutých rastlín, takže každá nová rastlina má už v sebe vírusy. Mnohé vírusy prenášajú živočíchy, najmä listové vošky, cikádky poľné a iné. Z baktériových ochorení sa objavuje škvrnitosť listov. Na listoch sa tvoria sivé až čiernohnedé škvrny okrúhleho tvaru, ostro ohraničené. Za priaznivých podmienok sa rozšíria po celej listovej čepeli a list usychá. Baktérie prenikajú do rastliny hlavne cez prieduchy a cez poranené miesta. Počas vegetácie sa prenášajú vodou, vetrom, hmyzom a nepriamo ich prenášajú aj vyššie živočíchy a človek pri bežnom obrábaní. Ochrana spočíva v odstraňovaní silne napadnutých rastlín z porastu, zbieraním a pálením listov pri slabšie napadnutých rastlinách. Tiež striedaním miesta pestovania, pretože sterilizácia pôdy je dosť náročná. Černanie stonky podporuje hlavne vlhké počasie. Listy napadnutých rastlín žltnú, od vrcholu sa stáčajú, vädnú a zasychajú. Spodná časť stonky černie a zahníva. Pri vlhkom počasí sa choroba rozšíri aj na hľuzy, ktoré hnijú. Táto mokrá hniloba sa môže objaviť aj pri uskladňovaní, keď je vyššia teplota a vlhkosť prostredia. Baktérie do rastliny prenikajú cez poranené miesta a prenášajú sa hľuzami. Ochrana spočíva vo výsadbe zdravého materiálu. Na georgínach sa niekedy objavuje aj nádorovitosť koreňov. Prejavuje sa tak, že na hľuzách sa vytvárajú nádory rozličného tvaru a veľkosti. Nadzemná časť zle rastie, zakrpatieva, prípadne odumiera. Napadnuté rastliny odstraňujeme a pálime. Pleseň sivá sa objavuje na listoch a mladých výhonkoch vo forme sivých povlakov, ktoré sa rozšíria na celý list. Listy a napadnuté mladé výhonky sa skrúcajú, černejú a uschýnajú. Proti piesni postrekujeme Perosinom, Fundazolom, Dithanom. Zo živočíšnych škodcov sú to vošky listové, bzdochy, ucholaky, roztočce a rôzne húsenice. Na rastline škodia cicaním štiav a požieraním listov a kvetných lupienkov. Proti nim postrekujeme bežnými insekticídmi, ako Metation, Fosfotion, Arafosfotion. Proti voškám je účinný aj Pirimor. Aj keď väčšinou máme ochranné prípravky proti chorobám a škodcom, nezabudnime, že základom prevencie zostáva dodržiavanie čistoty a hygieny pri manipulácii s hľuzami, rozmnožovaní, reze, ošetrovaní počas vegetácie i uskladňovaní. Vysádzame len zdravý materiál a striedame pestovateľské záhony.