Georgíny sú neoddeliteľne spojené s príchodom babieho leta. Nachádzajú uplatnenie ako solitéry, v skupinkách dotvárajú pestré záhony, dekoračné druhy sú vhodné do trávnikových partií. Rozmanitosť jednotlivých druhov sa prejavuje v bohatej farebnej škále, rozličných trarov kvetov i výške.
Georgíny rozdeľujeme do troch hlavných skupín:
Jednoduché
Poloplné
Plnokveté
Jednoducho kvitnúce georgíny
majú žltý terč s krátkymi rúrkovitými kvetmi, po okraji lúč jazykovitých kvetov.
Trpasličie georgíny - vyrastajú do výšky 200 až 400 mm. Majú veľa úborov širokých 20 až 40 mm, najrozličnejších farieb. Vhodné na lemovanie záhonov, do balkónových debničiek, nádob a črepníkov
Mignonky - vysoké 400 až 600 mm, úbory majú priemer 60 až 90 mm. Kvitnú vo všetkých farbách, sú vhodné najmä do záhonov. Dajú sa dopestovať zo semena
Polovysoké a vysoké mignonky - dosahujú výšku až 1 m i viac, úbory majú priemer až 120 mm. Mignonky sú vhodné do záhonov vo väčších skupinách i na rez
Poloplné georgíny
majú okolo žltého terča dva i viac radov jazykovitých kvetov.
Georgíny duplex - majú okolo terča hustý veniec rúrkovitých kvetov, sú stredne vysoké až vysoké. Vysádzajú sa do skupín a do záhonov
Okružovité georgíny - medzi rúrkovitými kvetmi na terči a jazykovitými je veniec jazykovitých kvetov zväčša odlišnej farby. Rastliny sú stredne vysoké, vhodné do skupinových výsadieb i na rez
Veternicové georgíny - rúrkovité kvety na terči sú žlté a dlhšie, jazykovité kvety sú v niekoľkých radoch, Rastliny sú nízke až vysoké, vhodné sú do skupín, aj na rez
Plnokveté georgíny
úbory majú len jazykovité kvety.
Kaktusovité georgíny - azykovité kvety sú stočené do rúrky a sú končisté. Sú veľmi obľúbené ako rezané kvetiny
Polokaktusovité georgíny - kvety majú široké, akoby škridlicovito usporiadané jazyky. Sú významné ako záhradné okrasné kvetiny. Vhodné sú aj na rez
Dekoračné georgíny - jazykovité kvety sú široké a viac alebo menej stočené, smerom do stredu sú lístky kratšie a vytvárajú viditeľný stred. Patria sem tzv. eknovité georgíny
Guľovité georgíny - majú jazykovité kvety vychádzajúce z jedného bodu, vytvárajú stredne veľké rastliny. Vhodné sú na rez
Pompónovité georgíny - majú malé guľaté úbory. Rastlina rastie hlavne do výšky. Používajú sa predovšetkým na rez
Výsadba a starostlivosť o georgíny
Georgíny nemajú na pôdu špeciálne nároky, darí sa im v každej záhradnej pôde. Nneznášajú však mokré, studené pôdy. Vyžadujú slnečnú polohu, chránenú pred vetrom. Nemajú radi tieň, polotieň však znášajú pomerne dobre, kvitnú tu však menej. V ľahších pôdach vytvárajú lepšie, zdravšie hľuzy.
Hľuzy pred vysádzaním rozdeľujeme, pretože nerozdelené veľké hľuzy vytvárajú veľa zelenej hmoty a málo kvetov. Sadíme ich tak (apríl), aby koreňový kŕčik bol asi 50 až 100 mm pod povrchom. Pri hlbokom sadení sa vytvoria nevyhovujúce hľuzy. Vzdialenosť pri výsadbe závisí od kultivaru a pohybuje sa od 0,5 až 1 m. Pod hľuzy dávame kyprú pôdu, alebo kompost.
Ak získame malé rastliny z odrezkov, alebo napučaných hľúz zo zelenými výhonkami, vysádzame ich asi v druhej polovici mája a tak hlboko, aby nad koreňovým balom bola asi 40-50 mm vrstva pôdy.
Keď výhonky dosiahnu výšku asi 0,6 m, priväzujeme ich ku kolíkom, vylamujeme bočné výhonky. Rastline necháme iba 3 výhonky. Počas intenzívneho rastu georgíny dôkladne zavlažujeme a prihnojujeme priemyselnými hnojivami s nízkym obsahom dusíka. Počas vegetácie pôdu niekoľkokrát prekypríme a odstraňujeme burinu. Počas kvitnutia odkvitnuté kvety odstraňujeme.
Z chorôb a škodcov sa najviac na georgínach objavujú vírusové ochorenia, ktoré na listoch spôsobujú žltohnedé škvrny, nevyfarbenosť, deformáciu súkvetia ap. Zo živočíšnych škodcov sú to predovšetkým listové vošky, skočky a roztoče. Ničíme ich hneď ako sa objavia.
Rozmnožovanie georgín
Georgíny rozmnožujeme vegetatívne, hľuzami, alebo odrezkami, len skupinu mignonky rozmnožujeme semenom. Veľké hľuzy môžeme rozdeliť aj na dve, tri časti tak, aby nevznikli veľké rezné plochy. Dobre prezimované hľuzy v polovici februára založíme do rašeliny, alebo rašeliny s pieskom a pri teplote okolo 18°C čoskoro vyklíčia. Potom z nich odoberieme odrezky, ktoré necháme v malých črepníkoch zakoreniť, pred výsadbou zaštipneme vrcholy a po 15. máji vysadíme na stanovište. Hľuzy sadíme tak hlboko, aby boli pokryté aspoň 50 mm hrúbkou zeminy. Vzdialenosť pri výsadbe volíme okolo 600 až 800 mm. Hustú výsadbu nerobíme, georgíny potrebujú priestor, pri veľmi zahustenom poraste sú napádané mnohými vírusovými a hubovými chorobami, vyťahujú sa a ich habitus je neestetický.
Takmer všetky druhy kvitnú až do príchodu prvých jesenných mrazov. Hľuzy však nie sú mrazuvzdorné, preto ich na zimu vyberáme a uskladňujeme. Dobre vyzreté hľuzy po prvých mrazoch (október) vyberieme, očistíme, dosušíme a uskladňujeme v debničkách, v priestoroch kde nemrzne. Priestory musíme občas prevetrať a keď treba, tak pritepliť. V priebehu zimy kontrolujeme či nehnijú, alebo neplesnivejú. Rezné rany zasýpame dreveným uhlím, alebo mletou sírou.
