Kultivary nekefkatých kosatcov sa zatiaľ na Slovensku prakticky nepestujú, zato však sa v našich záhradkách a alpínach môžeme stretnúť s prírodnými druhmi Iris sibirica. Nekefkaté kosatce možno úspešne rozsádzať a presádzať iba v období jesenného rastu koreňov. Zaujímavé je, že nie sú ochotné rásť, ak sa presádzajú v období letnej dormancie. Inak tieto kosatce majú takmer rovnaké nároky na pestovanie, výživu a ošetrovanie ako kefkaté kosatce (Iris barbata), ktorým venujeme časť článku.
Na rozdiel od ľalií, alebo gladiol môže vysoké kefkaté kosatce s uspokojivými výsledkami pestovať každý záhradkár. Väčšina kultivarov sa totiž dokáže prispôsobiť a uskromniť vo všetkých našich podmienkach a pôdach, pričom znesie aj miernu kyslosť aj zásaditosť pôdnej reakcie (pH 6 až 8). Niektoré kultivary v horších životných podmienkach rastú však veľmi bujne, ale nekvitnú.
Preto len taký záhradkár, ktorý je schopný a ochotný venovať týmto cenným kvetinám osobitnú pozornosť a plnú starostlivosť, dosiahne dokonalé výsledky. Kosatce sa mu odvďačia zdravým rastom a krásnym súkvetím.
Väčšina predkov moderných kultivarov pochádza z miernejších zemepisných šírok s celoročnou vegetáciou. U nás sú kosatce donútené k zastaveniu, alebo aspoň úplnému spomaleniu životných procesov cez najchladnejšie týždne zimy. Aktívny rast začína na jar a je najintenzívnejší krátko pred a počas vyrastania kvetných stoniek spomedzi listov. V tomto štádiu sa všetka energia rastliny spotrebuje na vytváranie listov a kvetov. V tomto období sa nevytvárajú nové púčiky na podzemkoch.
Po odkvete, v období ďalších 5 až 7 týždňov, dorastajú a dozrievajú bočné podzemky, ktoré v budúcom roku kvitnú. Každý podzemok vyprodukuje stonku len jediný raz. Po odkvitnutí, keď odrežeme stonku, slúži ešte po určitý čas ako zásobáreň živných látok. Potom rastlina v lete odpočíva.
Korene kosatcov majú 2 fázy intenzívneho rastu. Prvá začína od začiatku jari, keď treba rastlinu zásobovať výživou pre kvitnutie a dozretie podzemkov. V období letnej dormancie (čiastočnej) vädnú a odumierajú korene z predchádzajúceho roka. Ďalšia fáza rastu nastáva koncom leta alebo začiatkom jesene, keď zvýšená vlhkosť povzbudí kosatce k ďalšej rastovej činnosti. Osobitnú pozornosť si zasluhuje rast koreňov z pribúdajúcich bočných púčikov podzemkov, ktoré dorastú a dozrejú až v budúcom roku. Rast sa zastavuje až príchodom silnejších mrazov.
Kosatce, najmä v klimaticky drsnejších polohách nášho územia, kde sa kosatcom najlepšie darí, vysádzame na výslnné miesta čiastočne chránené od severu a severozápadu.
Darí sa im v každej priepustnej záhradnej pôde v starej sile. Kosatce nie sú náročné na hnojenie. Ako základné hnojenie sa odporúča aspoň mesiac pred výsadbou kosatcov obohatiť pôdu do zásoby draslom a fosforom priemernou dávkou síranu draselného a superfosfátom. Prihnojovanie dusíkom sa vôbec neodporúča, radšej použijeme malé množstvo kombinovaných hnojív, napr. Cererit a to po výsadbe až v 2. a 3. roku.
Kosatce je najlepšie vysádzať, rozsádzať, presádzať v období letnej neaktivity (dormancie) rastlín, teda v auguste. Vysadené rastliny do príchodu zimy dobre zakorenia. Pri sadení do trávnika môžeme podzemky umiestňovať do hniezd po 3 až 4 kusoch (s odstupom 0,4 až 0,5 m vzdialenosť hniezd od seba 2 až 3 metre), alebo jednotlivo. Pamätáme vždy na to, že tráva (ako ani burina) nesmie prísť do styku s rastlinami. Ak sme pre kosatce určili celú hriadku, odstupy rastlín volíme podľa toho, či ich budeme rozsádzať každé dva roky, alebo zriedkavejšie (od 0,6 do 1 m). Sadíme vždy tak, aby rastlina zostala po uľahnutí pôdy radšej na kopčeku ako v priehlbine. Sadence pochádzajú obvykle z 2 až 3-ročného trsu podzemkov. Keď chceme takýto trs rozsádzať, najlepšie je použiť po rozmočení pôdy vinohradnícke vidly, ktorými z 2 až 3 strán trs postupne nadvihneme a celý vyberieme. Po umytí vodou môžeme jednotlivé podzemky od seba oddeliť odlomením, alebo odrezaním. Listy nožom podstatne skrátime (na 150 až 200 mm), korene neskracujeme.
Podzemok sadenca odporúčame z vlastnej skúsenosti sadiť takto: vyhĺbiť tesne vedľa seba dve podlhovasté jamky (dlhé asi 250 mm, hlboké 150 až 200 mm) s kužeľom, alebo hrebeňom neskyprenej pevnej pôdy medzi nimi. Korene podzemku, ktorý umiestnime na vrchol hrebeňa, zníženého asi o 40 mm oproti úrovni terénu, rozdelíme do dvoch strán, polovicu koreňov zahrnieme do jednej a druhú polovicu do druhej jamky. Každú polovicu koreňov v príslušnej jamke sa ešte snažíme vejárovite rozložiť, aby korene tvorili akúsi výstuž pri namáhaní nadzemnej časti rastliny vetrom. Pôdu potom trochu utlačíme a zalejeme vodou. Povrch podzemku môže byť zakrytý pôdou asi 20 mm, v ľahkej piesočnatej pôde až 50 mm.
Po vysadení až do príchodu zimy rastlinám odstraňujeme odumreté listy a občas ich okopávame, najmä po výdatných dažďoch. Len výnimočne, ak po sadení nastúpi obdobie mimoriadneho sucha, sadence podľa potreby zavlažujeme. Zimné obdobie je pre zdravie moderných kosatcov najnebezpečnejšie, striedaním mrazivých a vlhkých dní. V drsnejších klimatických podmienkach sa odporúča nad novovysadené rastliny zhotoviť ochranný kryt stanovej konštrukcie s vetraním pri zemi, alebo aspoň zakryť pôdu čečinou. S odstraňovaním odumretých listov treba začať už v teplejších dňoch februára, najneskôr v marci, kedy sa kosatce už hlásia k životu. Potom až do obdobia kvitnutia pokračujeme občasným plytkým kyprením. V celom jarnom období už podzemky pôdou nezakrývame. Je dôležité, aby slnečné lúče mali priamy prístup k ich povrchu.
Kosatce sú vhodné do okrasnej časti záhradky i na rez (s výnimkou bežných tmavofialových, z ktorých pri vädnutí kvapká farebná šťava). Stonku odrezávame celkom pri zemi, teda aj s listami. V žiadnom prípade po odkvitnutí nenecháme dozrieť semenníky, aby sa rastlina nevyčerpávala.
Záhradkár, ktorý sa venuje pestovaniu kosatcov vo väčšej miere nesmie zabúdať na včasné ochranné postreky insekticídmi proti kvetovke, prípadne iným škodcom. Osobitne sa cez celé vegetačné obdobie musí zamerať na ochranu a predchádzanie hubovým chorobám i bakteriálnej hnilobe.