Bojujeme proti škodcom a chorobám ruží

Každý rok prináša okrem radosti z kvetov ruží, aj starosti s ich ochranou proti chorobám a škodcom. Výskyt chorôb nie je každý rok rovnaký. Veľmi ho ovplyvňujú poveternostné podmienky, ale aj používaná agrotechnika.

Najznámejšie poškodenia ruží

V pôdach, ktoré obsahujú veľa vápnika, fosforu, alebo sú príliš kyslé, trpia ruže na žltačku (chlorózu). Liečime ju opakovanou zálievkou 1 % roztokom síranu železnatého (zelenej skalice). alebo ošetrením dovážaným prípravkom Sequestrene. Žltačka môže vzniknúť aj po namrznutí. Niekedy je krik taký zoslabnutý, že ani po včasnom zásahu sa nespamätá. Najlepšie je ho vykopať a nahradiť odolnejším kultivarom. Z hubových chorôb je najobávanejšia múčnatka, ktorú spôsobuje múčivka ružová (Sphaerotheca pannosa). Napáda najmä ruže, ktoré majú mäkké, matné listy. Múčivka prezimuje na rastlinách buď vo forme guľovitých plodničiek, alebo v púčikoch. Niekedy napáda mladé výhonky už v máji a pokrýva ich múčnatým povlakom. Napadnuté výhonky odstrihujeme. Veľmi dôležitý je postrek hneď po jarnom reze 1 % Sulkou, alebo 1 % Polybaritom. Týmto postrekom ničíme aj roztoče. Je dôležité, aby denná teplota bola okolo 20°C. Počas vegetácie postrekujeme každých 14 dní 0,5 % Sulikolom, 0,05 % až 0,1 % Fundazolom, Benlate 0,05 % alebo Topsinom 0,06 až 0,08 %. Veľmi účinný sa ukázal nový prípravok Fademofr. Ďalším nebezpečným ochorením je čierna škvrnitosť ruží. Spôsobuje ju huba marsonína ružová (Marsonina rosae), ktorej zárodky prezimujú na opadaných listoch a čiastočne na dreve. Preto pred zazimovaním listy vyhrabeme a spálime. Ochorenie sa prejavuje niekedy už koncom mája na spodných listoch v podobe hnedých až čiernych škvŕn. Listy postupne ožltnú a opadajú. Náchylné kultivary zostanú už v lete bez listov. Ruže nemôžu asimilovať, tvorbou nových výhonkov sa veľmi vysiľujú a ľahko zamrznú. Aj proti tejto chorobe je dôležitý preventívny postrek. Postrekujeme buď po opadnutí listov pred zazimovaním, alebo po jarnom reze bordeauxskou zmiešaninou, alebo 1 % Kuprikolom. Postrekujeme aj zem okolo kríkov. Počas vegetácie postrekujeme pravidelne Dithanom M 45 0,25 až 0,3 %, Perozinom 0,4 %, Fundazolom, alebo Benlate 0,05 % až 0,075 %. Veľmi účinný je Kuprikol 0,5 %, len niektoré kultivary sú naň citlivé. Postreky proti múčnatke a čiernej škvrnitosti môžeme striedať a zároveň nimi bojujeme proti ostatným hubovým chorobám, akými sú hrdza ruže, sivá pleseň a peronospóra ružová. Proti živočíšnym škodcom použijeme Metation 0,2 %, Anthio 0,15 % a špeciálne proti voškám Pirimor 0,05 až 0,07 %. Postrekujeme podvečer tak, aby sme zasiahli aj spodok listov. V zahraničnej literatúre, napriek veľkému výberu účinných chemických ochranných prostriedkov, ponúkajú drobným pestovateľom na vyskúšanie aj staré recepty prírodných prostriedkov, ktoré nezamorujú životné prostredie. Proti múčnatke:

• Výluh z rebarbory 6 až 7 listov rebarbory aj so stonkami pokrájame na kúsky, nalejeme na ne 20 až 25 I dažďovej vody a necháme 2 až 3 dni stáť. Potom ho zlejeme a precedíme cez plátno. Vhodný je aj pre iné rastliny a ovocné dreviny.
• Výluh zo žihľavy 1 kg žihľavy varíme 30 minút v 10 I vody. Necháme až 15 dní kvasiť. Odvar pred použitím riedime s vodou v pomere 1:20. Pri väčšom výskyte škodcu použijeme silnejšiu koncentráciu.
• Výluh zo žihľavy bez varenia Čerstvú vňať žihľavy zalejeme vodou a necháme 4 až 5 dní kvasiť, občas pomiešame drevenou palicou. Proti múčnatke a voškám môžeme použiť aj jemný prášok, ktorý si urobíme tak, že pálené vápno polievame petrolejom, až kým sa rozhasí. Potom ním poprášime napadnuté kríky.

Menej známe poškodenia ruží

Ruže trpia rôznymi chorobami a škodcami. Sú medzi nimi také, proti ktorým je potrebná pravidelná chemická ochrana (napr. vošky, múčnatka, čierna škvrnitosť), ale i také, ktoré sa síce bežne a každoročne vyskytujú, ale väčšinou nespôsobujú vážnejšie škody, preto proti nim vo väčšine prípadov chemické zásahy nevykonávame. Aj tieto poškodenie sú však nápadné a pestovateľov ruží zaujíma, čo ich vyvoláva. Mozaika je najbežnejším vírusovým ochorením ruží. Vyskytuje sa na rôznych druhoch i kultivaroch tak pri rýchlení, ako aj vo voľnej prírode. Jej najčastejším príznakom sú žlté kresby pripomínajúce dubový list, ale môže sa vyskytovať aj v podobe drobných pľuzgierov, chlorotických škvŕn ap. Farba kvetov infikovaných rastlín v porovnaní so zdravými býva často bledšia a rastliny majú celkove slabší vzrast. Vírus mozaiky sa prenáša očkovaním a vrúbľovaním. Prenos voškami zatiaľ nie je jednoznačne dokázaný. Ochrana: na očkovanie treba brať očká iba zo zdravých rastlín. Peronospóra ružová (Peronospora sparsa) patrí medzi málo známe hubové ochorenia ruží, pretože u nás sa zatiaľ vyskytuje iba v skleníkoch a fóliovníkoch. Na vrchnej strane infikovaných listov vytvára žltozelené až fialkasté, rýchlo zasychajúce škvrny. Tieto príznaky môžu niekedy pripomínať aj popálenie listov pesticídmi hlavne preto, lebo peronospóra ružová nevytvára na rube listov taký hustý povlak konídionosičov, ako to poznáme napr. pri peronospóre viniča, čo niekedy sťažuje jej determináciu. Výskyt choroby podporujú predovšetkým nevhodné pestovateľské podmienky, ako napr. vysoká vzdušná vlhkosť, nedostatočné vetranie a silné kolísanie teplôt v rýchliarniach. V ochrane sa treba zamerať v prvom rade na zlepšenie pestovateľských podmienok. Ak ochorenie predsa prepukne, tak ihneď po zistení prvých príznakov postrekujeme organickými, alebo meďnatými prípravkami, napr.: Dithane M 45 (0,3 %), Polyram combi (0,3 %), Kuprikol 50 (0,4 až 0,5 %). Na listoch ruže, ktoré majú čepele preložené okolo strednej žilky smerom nahor, sa nachádza niekoľko desiatok červenkastých asi 2,5 mm veľkých, beznohých larvičiek byľomora ružového (Wachtliella rosarum). Tieto larvičky prežijú celý svoj život vo vytvorenej hálke, ktorú opúšťajú až po dorastení. Vtedy zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Približne o 14 dní sa liahnu asi 3 mm dlhé komáriky s tmavou hruďou a červenkastým zadočkom. Byľomor ružový má do roka 2 až 3 generácie. Larvy poslednej generácie prezimujú v pôde. Hálky sa najčastejšie vyskytujú na podpníkoch, na pôvodných druhoch a na niektorých popínavých kultivaroch ruží. Ochrana nebýva potrebná, postačuje včasné odstraňovanie a ničenie napadnutých listov aj s larvami. Dlhé hadovité chodbičky (míny) s čiernym trusom uprostred, vyžierajú ploché, žlté, 3 až 4 mm dlhé húseničky drobníka ružového (Stigmella centifoliella), ktorého 2 generácie môžeme nájsť v listoch ruží v júli a v septembri až októbri. Dorastené húseničky opúšťajú chodbičky a zakukľujú sa v hnedých kokónoch. Kukly druhého pokolenia prezimujú. Motýliky drobníka ružového sa liahnu v máji až júni a kladú vajíčka jednotlivo na listy ruží. V jednom liste sa nachádza obyčajne iba jedna chodbička. Ochrana nie je potrebná, pretože míny zaberajú veľmi malú časť listovej čepele. Piliarka ružová (Emphytus cictus) má chrbtovú časť sfarbenú zeleno, brušnú sivožltú. Pripomína húsenicu motýľa, ale má o tri páry končatín viac. Preto sa nazýva aj nepravou húsenicou. Dospelá piliarka ružová je asi 10 mm dlhá, čierna a na piatom článku zadočku nesie charakteristický priečny belavý pásik. Do roka máva dve generácie. Prezimuje v štádiu dospelej larvy v rôznych úkrytoch, alebo v lístí. Na jar sa kuklí a v apríli vyletuje imágo. Samičky zapúšťajú vajíčka pod pokožku spodnej strany listov. Čerstvo vyliahnuté bledozelené larvičky sa spočiatku zdržujú na rube listov a vyžierajú drobné okienka v pletivách. Staršie larvy však už konzumujú (najmä vo večerných hodinách) celé listy, z ktorých sa zachová často iba nervatúra. Ochrana spočíva vo včasnom mechanickom zničení mladých larvičiek. V prípade potreby môžeme proti húseniciam použiť Metation (0,2 %) alebo Soldep (0,2 %). Čalúnnicu ružovú (Megachille centuncularis) na poškodených rastlinách márne hľadáme, pretože z listov ruží iba vyhrýza charakteristické výkrojky potrebné na stavbu buniek pre svoje potomstvo. Čalúnnica ružová je včela samotárka pripomínajúca včelu medonosnú, od ktorej je však o niečo menšia. Čalúnnice si stavajú bunky najčastejšie v dutinách stromov a ukladajú ich v radoch za sebou. Každú bunku naplnia zmesou peľu a nektáru, položia jedno vajíčko a uzatvoria ďalšími výkrojkami. Hlavným obdobím letu čalúnnic je jún až september. V tomto období si postupne zhotovujú bunky, súčasne navštevujú kvety a hromadia zásoby pre budúce larvy, ktoré sa pomaly vyvíjajú a do zimy dosiahnu štádium tzv. predkukly. V tomto štádiu prezimujú, na jar sa zakuklia a v máji sa objavujú prvé imága. Škody, ktoré čalúnnice spôsobujú, bývajú málokedy veľké, skôr iba nápadné. Na druhej strane, pri hromadení zásob pre potomstvo sa zúčastňujú pri opeľovaní kvetov a tým sú zase užitočné.