Škodlivé činitele ruží
Na listoch a výhonkoch ruží škodí viac druhov piliarok.
- Piliarka dreňová (Monophadnus elongatulus). Imago (dospelec) má dĺžku 6 až 8 mm, krídla má čierno zakalené. Larvy sú v dospelosti dlhé 1 až 1,5 cm, belavé, rovné s tmavšou hlavou. Dospelci sa v prírode objavujú v máji a v júni. Oplodnené samičky kladú vajíčka do stoniek listov ruží v mieste, kde prisadajú na výhonok. Vyberajú si spravidla vrcholové listy, ktorých stonky zospodu narežú a do štrbiny ponoria len jedno vajíčko, ktoré vyklenie pokožku opačnej strany listovej stonky do tvaru veľkej bradavky 2 až 3 mm. V jednej listovej stonke býva len jedno vajíčko, iba zriedkavo sú dve. Asi po 10 dňoch sa liahnu larvy, ktoré sa vžierajú do výhonku a v dreni vyhlbujú chodbičku smerom odspodu hore. Chodbička býva dlhá 9 až 15 cm. Napadnutý výhonok zaostáva vo vzraste, uvädne, usychá a hynie. V dolnom bode uvädnutého výhonku je otvorček, ktorým vypadáva trus a drvina. Piliarky vyhryzávajú na boku výhonku okrúhle okienka, ktorými vyliezajú a spúšťajú sa na zem. Zaliezajú do zeme, kde zimujú v zámotku. Kuklia až na jar nasledujúceho roku.
- Piliarka poplazová (Ardis brunniventris) je dlhá asi 6 mm, čierna. Larvy sú smotanovožlté dlhé 1 až 1,2 cm, s 11 pármi nôh. Piliarky lietajú v apríli a máji. Oplodnené samičky kladú vajíčka pod pokožku mladých vrcholových listov, spravidla tesne do blízkosti hlavnej žilky. Larvy sa hneď po vyliahnutí zavrtávajú do výhonku a vyžierajú dreň od vrcholu smerom k báze. Vzniká pozdĺžna dlhá chodbička 4 cm. Larvy možno na rastline vidieť v júni. Piliarky opúšťajú výhonok bočným otvorom, padajú na zem. Zavrtávajú sa do hĺbky 10 až 12 cm. Kuklia na jar budúceho roku. Výhonky napadnuté larvami vädnú a ohýbajú sa smerom dolu, zasychajú a hynú. Ochrana: Výhonky ruží odrezávame a zničíme ešte v období, pokiaľ sú v nich larvy. Pôda pod ružami sa na jeseň lebo v zime zrýľuje a posype vápnom. Z chemických prípravkov sú účinné látky so systémovým účinkom, ktoré sú však pre človeka veľmi jedovaté a preto ich záhradkári nemajú k dispozícii. Správna, dôsledná a skorá mechanická ochrana však dáva veľmi dobré výsledky.
- Piliaročka ružová (Arge rosae) - dospelec dosahuje ver veľkosť 7 až 10 mm, má žltú farbu. Jej larva je dlhá až 2 cm, modrozelená, na chrbte žltá s priesvitnou chrbtovou cievou. Má 9 párov nôh, na každom článku tri priečne rady - leskločiernych bradaviek, alebo škvŕn, ktoré sú opatrené štetinkami. Má dve generácie do roka. Oplodnené samičky prvej generácie lietajú v máji a kladú vajíčka do mladých výhonkov ruží, niekoľko cm pod vrchol. Kladú ich do pozdĺžnej rady po 16 až 18 ks hlboko pod pokožku. Poškodené miesta sú hnedé a výhonky sa ohýbajú; spravidla sa už na nich nevytvorí kvet. Larvy sa liahnu veľmi skoro a rozliezajú sa po listoch, ktoré najskôr skeletujú a ponechávajú spodnú pokožku nedotknutú. Neskôr ohrýzajú čepele listov zboku. Na listoch sedia tak, že zadoček je zdvihnutý dolu, alebo je zakrivený hore do tvaru písmena S. Dospievajú asi za mesiac, kedy padajú na zem, kde sa kuklia. V júli a auguste sa liahnu piliarky druhej generácie, ktorej larvy škodia podobne ako larvy prvej generácie. Škodca najviac napáda remontantky a šípové ruže. Čajové ruže a Rosa rugosa ním takmer netrpia. Ochrana: Napadnuté ohnuté konce výhonkov odrezávame a spálime ešte pred vyliahnutím lariev. Proti larvám na listoch postrekujeme (0,2 %) Metationom E 50.
- Piliaročka tmavokrídla (Arge pagana) je drobnejšia ako piliarka ružová. Hlavu a hruď má čierne, zadoček žltočervený. Predné krídla má akoby zadymené. Larva sa tiež podobá larve piliarky ružovej. Samičky kladú vajíčka v dvoch radoch do mladých výhonkov ruže. Poranené výhonky neskôr praskajú a mierne sa ohýbajú. Ochrana: ako pri piliaročke ružovej.
- Piliarka drobná (Blennocampa pusilla). Larvy škodcu sa vyvíjajú v listoch zvinutých pozdĺž strednej žilky. Imágo je dlhé asi 4 mm. Larvy dorastajú do dĺžky 8 až 9 mm. Zo začiatku sú bielej farby, neskôr rožkovito prehnuté, svetlozelené. Hlava je tmavo hnedá, tvárová časť je žltohnedá, oči a tykadlá sú čierne. Každý článok nesie bradavky, z ktorých vyrastajú spravidla 3 krátke, biele štetinky. Piliarky lietajú od polovice mája do júna a oplodnené samičky kladú vajíčka po jednom, alebo po 2 až 3 v rade na okrajoch listov ruží. Mladé larvy zvinujú čeper rovnobežne s pozdĺžnou žilkou rubom dovnútra, takže vznikajú dve pozdĺžne rúrky oddelené hlavnou žilkou. Larvy v júli opúšťajú zvinuté listy a zavŕtavajú sa do pôdy. Kuklia na jar nasledujúceho roku. Škodca menej napáda ruže s hladkými lesklými listami a kultivary skupiny Rugosa. Ochrana: Metationom E 50 (0,2 %) pri zistení prvých príznakov poškodenia (pozor, nepostrekovať kvitnúce ruže !). Napadnuté výhonky, listy odrezať a spáliť. V jeseni alebo v zime, pôdu pod ružami zrýľovať a posypať vápnom.
- Piliarka ružová syn. Piliarka obrúčková (Emphytus cinctus). Imága (dospelce) majú dĺžku 7až 10 mm, sú čiernej farby. Krídla sú žltkastej farby. Samičky kladú vajíčka na rub l istov ruží, zriedkavejšie na rub listov jahôd. Larvy ožierajú listy, alebo vyžierajú diery do listových čepelí. Dospelá larva meria 1 až 1,5 cm. Je tmavozelená, so svetlejšie presvitajúcou chrbtovou cievou. Tmavá farba chrbta je na každom článku ohraničená čiernou škvrnou. Boky sú zelené nad koreňom každej nohy pozdĺžne sivé škvrny. Hlava je žltohnedá s tmavou škvrnou na temene. Na jednotlivých článkoch sú nepatrné biele bradavičky opatrené tŕňom. Larva v k kľude sedí na rube listu zvinutá, pri dotyku padá na zem. Najčastejšie kuklí v zrezaných výhonkoch, kde v dreni vyžiera chodbičku dlhú asi 2 cm, ktorej otvor upchá drťou. Ináč môže kukliť aj v listoch, alebo v štrbinách stien a pod. V našich podmienkach má dve generácie za rok. Ochrana: Pri objavení lariev postrekujeme prípravkom Metationom E 50 (0,2 %).
- Piliarka listová (Caliroa aetiops) je drobná, čierna lesklá piliarka. Oplodnené samičky kladú vajíčka do vnútra listov ruží. Vyliahnuté larvy potom skeletujú na líci listov, zriedkavejšie na rube. Vyžierajú pokožku i listové pletivo tak, že protiľahlú pokožku nechávajú nedotknutú. Podobne nechávajú nedotknuté aj silnejšie listové žilky. Larvy nachádzame od konca júna počas celého leta. Sú dlhé 6 až 10 mm. Podobajú sa drobným slimáčikom. Majú žltkastú farbu, na chrbte sú spravidla trávovozelené, takže sú prispôsobené farbe listov. Dospelé larvy si pradú v zemi riedke kokóny, v ktorých kuklia. Majú väčšinou do roka iba jednu generáciu. Larvy piliarok spravidla nepoškodzujú ruže s hladkými lesklými listami a ruže zo skupiny Rosa rugosa. Ochrana: Pri zistení výskytu lariev postrek Metationom - E 50 v (0,2 %) koncentrácii.
- Žlabatka ružová (Rhodites rosae) spôsobuje na konárikoch kmienkoch šípových i záhradných ruží zelené až hnedé strapaté, nádorovité novotvary. Škodca nemá väčší hospodársky význam, je skôr chybou krásy. Novotvary sa najčastejšie vyskytujú na výhonkoch, ale môžu sa objaviť aj na listoch i kvetoch. Ich veľkosť dosahuje v priemere 1 až 5 cm. Majú povrch rozstrapatený, s machovitými výrastkami, ktoré sú zo začiatku mäkké červenkasté, neskôr sú tvrdé, krehké hrdzavohnedej farby. Vo vnútri novotvarov sú komôrky s jednotlivými larva mi škodcu. Škodca prezimuje vo forme larvy. Na jar sa zakukľuje. Rojenie imág prebieha od polovice apríla až konca júna. Samička kladie vajíčka do púčikov. Asi 3 týždne po nakladení vajíčok, na miestach vpichu pre nakladenie vajíčka, sú dobre viditeľné vyvíjajúce sa novotvary. Ochrana: Od mája do júna pozorujeme ruže, ak zistíme charakteristický novotvar, napadnutý výhonok, konárik s novotvarom odrezávame. Mechanickú ochranu vykonávame najneskôr do konca zimy, do obdobia rezu ruží. Spoľahlivý chemický prostriedok na ničenie tohto škodcu nemáme.
- Bzdôšky (Lygus sp.) cicaním štiav poškodzujú veľa druhov rastlín. Bzdôšky a ich larvy sa často zhlukujú do menších spoločenstiev, na rastlinách nachádzame rozličné druhy rodu Lygus, alebo Calocoris, ktoré cicajú na listoch. Listy poškodené cicaním dospelcov a lariev majú drobné červené škvrny, ktoré sa zväčšujú a hnednú. Neskôr sa listy rastom trhajú a deformujú. Poranené a jedovatou slinou otrávené vrcholové výhonky prestávajú rásť. Rast vedľajších púčikov spôsobí metlovitý vzrast kra. Zo bzdôšôk, na ružiach najčastejšie škodí bzdôška zemiaková (Lygus pabulinus). Najškodlivejšie sú mladé larvy prvej generácie, ktoré cicajú v apríli a máji. Táto bzdôška škodí aj na jabloniach, hruškách, zemiakoch, fazuli, hrachu a chryzantémach.
- Cikádočka ružová (Typhlocybe rosae) je cicavý hmyz dlhý asi 2,5 až 3 mm žltkastej až svetlozelenej farby. Posledný pár nôh má nápadne dlhý s výrastkami. Larvy a imaga (dospelce) cicajú rastlinné šťavy na rube listov. Zo začiatku drobné žlté škvrny po vpichu signalizujú škodlivosť, neskôr celý list uschne. Ak napadnutou rastlinou zatrasieme, hromadnez nej odskakujú cikádočky. Najčastejšie cikádočka ružová škodí na popínavých ružiach, alebo na ružiach vysadených pri výslnných stenách. Samička kladie vajíčka na mladé výhonky. Prezimuje vo forme vajíčka. Má dve generácie ročne. Ochrana: Veľká časť prezimujúcich vajíčok sa zničí pri predjarnom reze. Počas vegetácie a pri zistení prvých príznakov poškodenia ruží postrekujeme MetationomE 50 v (0,2 %) koncentrácii.