Lišajník z čeľade diskovitých (Parmeliaceae) s kríčkovitou asi 15 cm vysokou, nepravidelne vidlicovito rozkonárenou stielkou, na jednej strane tmavší, olivovej až zelenkastohnedej farby, na druhej strane bledší, škvrnitý. Suchá stielka je chrupkovitá, lámavá, vlhká stielka je mäkká, kožovitá a vonia hubou. Ak savarí s vodou (1 : 20), vznikne po ochladnutí horko chutiaci rôsol.
výskyt
Nachádza sa na vlhkých pasienkoch, rúbaniskách a lesnatých kopcoch hornatých krajov, ale najmä na vresovitej pôde, zväčša medzi trávou, alebo machom. Rastie veľmi pomaly (za rok 3-5 mm). Často vytvára celistvý chrupkajúci koberec.
Zber
Zbierame celú stielku a to suchú, bez cudzích primiešanín, takmer po celý rok, najlepšie v lete po daždi keď sa tak nemrví. Odtŕhame ju ručne od zeme, keď sme miesto predtým dôkladne očistili. Sušíme krátko prirodzeným teplom (umelým pri teplote do 30 °C), lebo neobsahuje mnoho vody (spočiatku možno presušiť na mieste ako seno a potom dosušiť). Uschovanú občas prezeráme, lebo ľahko prijíma vlhkosť a znehodnocuje sa.
Droga
Lichen islandicus - islandský lišajník (Thallus Cetrariae islandicae). Má slabý charakteristický pach a horkú chuť.
Obsahové látky
Obsahuje sliz vytvárajúci rozpustením rôsol, v ktorom sa nachádza lichenín a izolichenín, ďalej horkú kyselinu fumarovú a cetrarovú (predtým cetrarín, alebo cetrarová horčina), antibakteriálnu kyselinu usnovú, vitamín A, pomerne značné množstvo jódu a iné látky.
Súčasť liekopisnej prsnej čajoviny a iných prípravkov. Osoží pri chorobách dýchacích ciest a pľúcnej tuberkulóze (v sirupe: 100 g karamelovaného cukru zaliať 3/4 l vody a variť asi 1/2 h na slabom ohni s 10 g drogy). Povzbudzuje činnosť žliaz, obličiek, upravuje trávenie, napomáha látkovej premene. Náhradka cukru pre diabetikov. Horkú chuť lišajníka odstránime máčaním vo vode, do ktorej sme pridali trocha sódy, alebo potaše (na 1 liter 5 gramov) a po 24 h premyjeme.
Upozornenie
Rastlina vo väčších dávkach spôsobuje hnačku, prípadne nevoľnosť.
Poznámka
Stielka (thallus), tvoriaca telo lišajníkov, pozostáva z dvoch v symbióze žijúcich zložiek: jednou je huba, ktorá tvorí prevažnú časť a obstaráva nerastné živiny, druhou je sinica, alebo zelená riasa, ktorá vykonáva činnosť asimilačnú.
