Poloker z čeľade rutovitých (Rutaceae), 20-80 cm vysoký, s perovitozloženými, na rube zväčša žltozelenými, na líci do modra oinovatenými listami a s bohatými metlinami zelenkastožltých kvetov. Plody sú drobné mnohosemenné tobolky. Kvitne od júna do septembra. U nás sa vyskytuje len subsp. hortensis (Mill.) Gams = ruta voňavá záhradná. Aromatická, medonosná.
Pestovanie
Darí sa jej v ľahšej až strednej suchšej vápnitej živnej pôde v slnečnej polohe chránenej pred vetrom. Rozmnožujeme ju semenami, ktoré vysievame na priesadu. Na zimu je dobre prikryť ju slamou a na jar zrezať staré stonky.
Zber
Zbierame vňať (list), t. j. mladé bylinné časti prv, ako rastlina vykvitne. Zrezávame ju čo najnižšie, aby sa dobre rozrástla a to 2-3 krát do roka. Najkrajšie kusy nechávame kvitnúť na semeno. Sušíme oddelene, riedko rozložené, pri teplote do 35°C (silicová droga). Schne pomaly. Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom. Citlivé osoby musia byť pri manipulácii s rastlinou veľmi opatrné.
Droga
Herba rutae. Má svoj pach a korenistohorkastú chuť.
Obsahové látky
Obsahuje toxický éterický olej (hlavná zložka ketón), flavónový glykozid rutín, alkaloidy, horčinu, triesloviny, živicu a iné látky.
Upotrebuje sa v lekárnictve (na získavanie silice, rutínu atď.), vo voňavkárstve a v likérnictve. Podporuje trávenie a zvyšuje vylučovanie moču. Osoží pri cievnych poruchách najmä v súvislosti s vysokým krvným tlakom, ako aj pri nepravidelnej, alebo bolestivej menštruácii, pri chorobách žlčníka, pri bolestiach hlavy a závratoch. Zvonku slúži na vyplachovanie očí, najmä ľuďom pokročilejšieho veku. V liehovom výluhu dráždi kožu a znižuje tak vnímanie reumatických a iných bolesti.
Upozornenie
Jedovatá rastlina. Vnútorne vo väčších dávkach spôsobuje otravu. Prekrvuje malú panvu a preto je nebezpečná ťarchavým ženám. Bez lekárskej rady neužívať.
Poznámka
Rutín je chemicky príbuzný látke, pôvodne nazvanej vitamín P(citrín): znižuje lámavosť kapilár (krvných vlásočníc) a zabraňuje krvácaniu (najmä v mozgu a na sietnici). Novšie sa tieto látky označujú ako bioflavonoidy. Obsahujú ich v pomerne väčšom množstve, ako napriklad aj citrónovník (citrónová, pomarančová šťava), paprika ročná, pohánka tatárska, rakytník rešetliakovitý, ríbezľa čierna, ruža šípová (šípky), sofora japonská a i.
