Trváca bylina z čeľade krtičníkovitých (Scrophulariaceae) krátko chlpatá, s vretenovitým koreňom. Má 10-60 cm dlhú poliehavú zakoreňujúcu sa, na konci vystúpavú stonku, protistojné, obrátenovajcovité, alebo eliptické, na okraji pílkovité, krátkostopkaté listy a priame husté klasovité strapce drobných belasofialových, niekedy aj bielych kvietkov. Plody sú tobolky. Kvitne od júna do augusta.
Výskyt
Rastie v hornatých krajoch na výslní lesov, na trávnatých stráňach, suchých lúkach, medzi krovím a pod.
Zber
Zbierame kvitnúcu vňať. Odrezávame ju nad zemou, ale tak, aby sme rastlinu nevyničili. Sušíme v tenkých vrstvách pri teplote do 35°C bez obracania, pričom dbáme, aby si zachovala pôvodnú farbu a aby kvety neodpadli. Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom.
Droga
Herba veronicae (syn. betonicae albae). Slabo aromatická, horkastej chuti.
Obsahové látky
Obsahuje triesloviny, horčinu, glykozid aukubin, stopy éterického oleja, živicu, vosk, organické kyseliny a iné látky.
Osoží pri chorobách dýchacích ústrojov (kašeľ, záduch, tuberkulóza atd.), pri zápale močových ciest, pri poruchách trávenia, povzbudzuje chuť do jedenia, podporuje potenie, zvyšuje vylučovanie hlienu i moču, napomáha látkovej premene.
Upozornenie
Nezamieňať s príbuznými, alebo podobnými druhmi. Je ich veľký počet a preto sa pred zberom musíme s rastlinou náležite oboznámiť.
Poznámka
Liečivou drogou je i vňať veroniky potočnej (VeTonica beccabunga L., č. rozrazil potoční), rudove bobovník, ktorá má vystúpavú až priamu stonku bez chĺpkov a sýtomodré kvety. Rastie na vlhkých miestach, pri prameňoch potokov, popri brehoch vôd a pod.
Vňať veroniky sa uplatňuje i pri chorobách pohybových ústrojov a pod. spolu s brezovými listami, bazovým, hlohovým a lipovým kvetom, vňaťou betoniky, medovky, pŕhľavy, tužobníka, vresu, zlatobyle, vŕbovou kôrou, valeriánovým koreňom atd. v čajovine antireumatickej: za hrnček teplého, medom sladeného čaju vypiť večer pred spaním.
