Choroby a škodcovia kuchynskej cibule

Kuchynská cibuľa nie je napádaná takým množstvom patogénov ako niektoré iné druhy zelenín, avšak pestovanie tejto obľúbenej zeleniny nie je bez problémov. Z najdôležitejších štyroch patogénov, o ktorých sa v stručnosti zmienime, býva vírusové ochorenie, ktoré podľa príznakov nazývame prúžkovitosť cibule.

Prúžkovitosť cibule

Najväčšie škody spôsobuje v semenách, ale i na cibuli pestovanej zo semena a najmä zo sadzačiek. Virózne cibule sa horšie uskladňujú. Tak ako proti všetkým vírusovým chorobám i v tomto prípade je boj proti prúžkovitosti dosť obmedzený. Virózne rastliny nemožno žiadnym spôsobom liečiť, iba v určitom stupni im predchádzať. Základným opatrením je skoré odstránenie napadnutých rastlín. Poznáme ich podľa žltých pásikavých listov, ktoré sú často sploštené a poprehýbané. Významným opatrením sú i postreky prípravkami proti voškám (napr. Pirimorom), ktoré sú prenášačmi tejto virózy. V záhradkárskej praxi to možno robiť tak, že pri postrekoch (ovocných stromov, ruží. hlúbovín a pod.) proti voškám postriekame i porasty cibule. Posledným opatrením, ktoré možno v záhradke urobiť, je dodržovanie zásad správnej výživy, pretože jednostranné hnojenie dusíkom podporuje chorobu.

Peronospóra cibule

Najobávanejšími a taktiež najškodlivejšími chorobami kuchynskej cibule sú nasledujúce dve choroby hubového pôvodu. Pleseň cibuľová, často tiež podľa svojho pôvodcu nazývaná peronospóra cibule, znižuje v dôsledku predčasného poškodenia vňate úrody o 15-20 %. Šírenie choroby podporuje vysoká vzdušná vlhkosť a priamosť voľnej vody na rastlinách, preto najvhodnejším pestovateľským stanovišťom sú slnečné a vzdušné miesta, kde je dostatočné prúdenie vzduchu. Dôležité je tiež nepestovať cibuľu v hustom spone. Zalievanie kropením, alebo rosením na list, najmä neskoro poobede, alebo večer je nevhodné. Podobne ako pri predchádzajúcej chorobe, tak i v tomto prípade je výskyt choroby nepriaznivo ovplyvňovaný nadmerným dusíkatým hnojením. Vo vlhkejších polohách sa nezaobídeme bez chemickej ochrany. Používané chemické prípravky iba zabraňujú vzniku infekcie, ale neobmedzujú už priebeh choroby v rastlinách, ktoré už boli infikované. Preto sa odporúča preventívne postrekovať už od štádia bičíka v týždenných až štrnásťdenných intervaloch (závisí od počasia) až do zrelosti vňate. Proti cibuľovej plesni možno použiť Kuprikol 50, Neroxon 50, Perozin 75 B, alebo zatiaľ najúčinnejší prípravok Dithane M 45. Vzhľadom na to, že listy cibule majú na svojom povrchu voskovú vrstvičku, ktorá značne znižuje priľnavosť prípravkov, do postrekových kvapalín pridávame zmáčadlá (Citowett, Agral80, Sandovit conc., Monillant C 7444). Vypomôcť si môžeme i inými znáčadlami, napr. prípravkami na umývanie riadu (Pur, Jar) v koncentrácii 1 ml na 10 L postrekovej kvapaliny.

Antraknóza cibule

Druhou obávanou chorobou hubového pôvodu je antraknóza cibule. Infekcia rastlín sa prejavuje počas rastu, i keď vlastná hniloba väčšinou v skladovacom priestore. Ako táto hniloba vyzerá sa netreba príliš zmieňovať, pretože ju pozná nielen každý záhradkár, ale i každá gazdinka. Najsilnejším faktorom ktorý rozhoduje o tom, či bude cibuľa pri skladovaní hniť, je priebeh počasia na koniec vegetácie a počas zberu cibule. Ak je počasie vlhké, môžeme počítať so silným výskytom hniloby. Pri preventívnych opatreniach na obmedzenie výskytu hniloby je potrebné dodržiavať všetky opatrenia uvedené pri cibuľovej plesni (stanovište, odstránenie burín, zalievanie, hnojenie a pod.). Na dlhodobé uskladňovanie dávame prednosť cibule vypestovanej zo semena pred cibuľou vypestovanou zo sadzačky. Veľký význam pri obmedzovaní strát hnitím cibule počas uskladňovania má obdobie a spôsob zberu. Najvhodnejšie je zberať, keď sú už poľahnuté, ale ešte zelené listy a kŕčik je šťavnatý. V tomto období cibuľu aj s vňaťou vytiahneme zo zeme a takto necháme na záhone 7-10 dní. Až potom odstránime vňať a očistenú cibuľu uložíme. Spôsob uskladnenia je posledným faktorom, ktorý ovplyvňuje výskyt hniloby. Najlepšie je uskladňovať cibuľu pri teplote len niekoľko stupňov nad nulou v priestore bez väčších tepelných rozdielov. Dlhšie možno uskladňovať iba mechanicky nepoškodenú cibuľu. Počas uskladňovania je vhodné cibuľu niekoľkokrát prezrieť a včas odstrániť všetky pučiace i hnijúce cibule.

Kvetárka cibulová

Z niekoľkých škodcov, ktoré môžu spôsobovať škody na cibuliach, môžeme v niektorých oblastiach za vážneho škodcu považovať kvetárku cibuľovú. Larvy tejto nápadnej muchy vyžierajú pletivá cibúľ. Poškodenie je vždy sprevádzané mäkkou bakteriálnou hnilobou, ktorú ľahko poznáme podľa nepríjemného zápachu. Škody spôsobujú larvy dvoch generácií jarnej i letnej. Nebezpečnejšia je jarná generácia, pretože napáda ešte mladé rastlinky a tým, že sú ešte malé, zničí väčší počet. Účinná ochrana proti tomuto škodcovi sa nezaobíde bez chemickej ochrany. Kde sa vyskytuje tento škodca pravidelne, postrekujeme Metationom v období náletu múch a kladenia vajíčok (t. j. v polovici mája a začiatkom júna). Vhodné je tiež morenie osiva prípravkom Primicid 20 SD, alebo zalievanie vyrastajúcich rastliniek prípravkom Basudin 60 EC (0,1 %,) alebo Birlane 24 EC (0,2 %) v dávke 0,5 l kvapaliny na bežný meter riadku. Výskyt kvetárky cibuľovej podporuje hnojenie hnojom z chlievov a časté pestovanie cibule na jednom mieste.