Zber cibule a cesnaku

Cibuľa

Cibuľa je veľmi hodnotná zelenina. Cenná je najmä pre obsah fytoncídov, ktoré podporujú pravidelné trávenie, upravujú krvný obeh, podporujú činnosť obličiek a majú aj niektoré špecifické účinky proti plesniam, baktériám a ďalším mikroorganizmom v ľudskom tele. Najhodnotnejšia je čerstvá cibuľa a cibuľová vňať. Počas vegetácie sa cibuľa okopáva, ale len plytko, aby sa nepoškodili korienky. Záhon musí byť bez burín. V období dlhšie trvajúceho sucha treba cibuľu polievať. Nepolievame ju však v druhej polovici vegetačného obdobia. Počas vegetácie sa nesmie k cibuli prihŕňať zemina, lebo by utvárala dlhé krky. Ak niektoré rastliny začnú tvoriť kvetné stvoly, treba ich tesne pod súkvetím odlomiť, aby sa nezastavil ďalší rast cibule. Cibuľa sa zberá v období, keď jej začínajú žltnúť listy. Cibuľa sa zaťahuje a šupka hnedne. Keďže rastie veľmi plytko, stačí, keď ju chytíme za vňať a vytiahneme zo zeme. Pri pestovaní vo veľkovýrobe sa necháva istý čas ležať na poli, aby obschla. Aj v záhradke môžeme vytrhanú cibuľu nechať ležať priamo na hriadke. Keď potrebujeme záhon pre ďalšiu plodinu, sušíme ju na inom vhodnom mieste. Rastliny, ktoré utvorili cibule s dlhými krkmi vytriedime a čo najskôr spotrebujeme. Ostatnú cibuľu uskladníme:

Cibuľa určená na neskoršiu spotrebu sa uskladňuje dvojakým spôsobom

Po odstránení všetkých zvyškov korienkov a nadzemných častí sa uloží do plochej debničky a uskladní sa v suchom, ale dostatočne vzdušnom prostredí, kde ani v zime teplota neklesá pod -3°C. Aby uskladnená cibuľa nezačala koncom zimy vyrastať, odporúča sa poukladať ju na liesky podcibulím nahor. Druhý spôsob uskladňovania cibule je veľmi obľúbený najmä na vidieku. Cibuľa ktorá nemá celkom suchú vňať sa zapletie do vrkoča, ktorý možno zavesiť na stenu, hradu, alebo na iné vhodné miesto v dome. Pletenie vrkoča je pomerne jednoduché. Najprv vezmete jednu veľkú cibuľu a priviažete ju na koniec dvojitej šnúry za zvyšok zasychajúcej vňate. Postupne k nej pridávate ďalšie cibule. Ich vňať prevlečiete tak, aby pevne držali vo vrkoči. Cibule visia okolo šnúry zo všetkých strán vo vrkoči, z ktorého môžete podľa potreby zhora postupne cibuľu odtŕhať.

Cesnak

Ďalším dôležitým druhom zeleniny bez ktorého by sme sa ako v kuchyni, tak aj v potravinárskom priemysle ťažko zaobišli, je cesnak. Rovnako ako cibuľa a ostatné cibuľoviny obsahuje cesnak aj značné množstvo antibiotických látok, ktoré majú mimoriadny vplyv na tráviace orgány ľudského organizmu. Antibiotiká ktoré cesnak obsahuje majú blahodarný vplyv na odolnosť ľudského organizmu proti infekčným chorobám. Okrem toho má aj veľmi dobré antiparazitálne účinky. Cesnak patrí medzi zeleninové druhy, ktoré sú veľmi náročné na pôdne i klimatické podmienky. Najlepšie znáša pôdy ľahšie, t. j. piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté, alebo aj pôdy piesočnaté, ak sú bohaté na humus a obsahujú dostatok živín. Počas vegetácie mu venujeme podobnú starostlivosť ako cibuli. Cesnak zberáme v druhej polovici júla, vo vyšších polohách až v auguste. Zbery neodkladáme. Len čo vňať zožltne, ale pokiaľ sa ešte drží na cibuli, riadky pokryjeme a rastliny vytiahneme. Pri veľkovýrobnom pestovaní úrodu ihneď odvezieme a rozložíme v stodolách, alebo vo vhodných kôlňach na rošte a pomocou ventilátorov dosušujeme. Uvedený postup je nevyhnutný najmä za vlhkejšieho počasia. Pri pestovaní v malom rastliny necháme niekoľko dní rozložené na riadkoch a až potom skladujeme vo vhodnom prostredí. Rastliny môžeme aj s vňaťou zväzovať do kytíc a potom ich zavesené na povale uchováme za dostatočného prístupu vzduchu. Rastliny môžeme aj dočistiť a to tak, že ich zbavíme vonkajších obalových listeňov, odrežeme zvyšky koreňov, ako aj vňať a to asi 30 mm nad cibuľou. Dočistený cesnak skladujeme v lieskach, alebo v debničkách v suchom prostredí a pri nízkych teplotách. Pri zbere sa riadky cesnaku podorávajú, alebo podrývajú.