Potreba vody a závlahový režim plodín v záhradkách

Voda a rastliny

Jedna z najdôležitejších zložiek rastlín je voda, ktorá predstavuje v zelenom stave 80 - 90% ich objemu. Táto voda, ktorá je vlastne stavebnou zložkou rastlín, je však len nepatrnou časťou vody, ktorú rastliny čerpajú z pôdy. Až okolo 98% koreňmi prijatej vody rastlinou len prechádza a spotrebuje sa na transpiráciu, t.j. na odparovanie z povrchu listov. Transpiráciou regulujú rastliny svoj tepelný a vodný režim a v čase letných horúčav sa tak chránia pred prehriatím. Veľkosť povrchu listov, ktorá je rozhodujúca pre veľkosť transpirácie, predstavuje pri zapojenom poraste 800-1200 m2 na 100 m2 pôdy. Vnútorný aktívny povrch bunkových blán listov, pomocou ktorých sa voda odparuje, je však 12-18 krát väčší. V dôsledku toho je spotreba vody pri transpirácii 6-10 krát vyššia, ako pri vyparovaní z povrchu pôdy (evaporácia). V našich klimatických podmienkach je úroda poľnohospodárskych plodín priamo úmerná intenzite transpirácie, preto ju neobmedzujeme, ale naopak, podporujeme jej plynulý chod – najmä závlahou. Závlahou vlastne dopĺňame rozdiel medzi množstvom vody, ktorú rastlina potrebuje a množstvom, ktorú má k dispozícii v pôde, či už z prirodzených zrážok alebo z podzemnej vody.

Nároky rastlín na vodu

Množstvo vody, ktoré rastlina potrebuje pre svoj rast, vývin a dosiahnutie vysokej úrody, nazývame celková vlahová potreba. Na jej stanovenie je dôležité poznať vodný režim rastlín vo vzťahu k fotosyntéze, k rastu vegetatívnych orgánov i k tvorbe úrody. Vieme, že napr. rodiaca jabloň pestovaná v tvare zákrpku odparí počas horúceho letného dňa 50-150 l vody, za vegetačné obdobie 2000 až 3500 l vody. Na vytvorenie 1 kg mrkvy sa spotrebuje 15-20 l vody, papriky 20-25 l, zeleru 25-30 l a uhoriek nad 30 l vody. Toto množstvo vody spotrebuje sama rastlina, nesmi me však zabúdať, že voda sa vyparuje aj z okolitej pôdy, čím sa jej spotreba zvyšuje o ďalších 20 až 40%. Väčšina vody vyparenej z pôdy nemá vplyv na vývin rastliny, tento výpar je teda neproduktívny, a preto sa ho snažíme obmedzovať. Celková vlahová potreba rastlín, ako vyplýva z toho čo sme si už povedali, je vlastne súčet vody vyparenej cez listy a z povrchu pôdy - evapotranspirácia. Jej veľkosť je rozličná nielen podľa jednotlivých druhov a kultivarov, ale závisí aj od klimatických faktorov (teplota vzduchu a jej vlhkosť) a od charakteru agrotechnických zásahov. Napr. vlahová potreba pri ovocných drevinách je 400-700 mm, pri zelenine 200-500 mm, pričom 100 mm je 100 l vody na 1 m2 za celé vegetačné obdobie.

Závlahový režim

V našich klimatických podmienkach nezabezpečujú atmosferické zrážky vo väčšine rokov pre rastliny také množstvo vody, ako je ich celková vlahová potreba. To neznamená, že by rastliny hynuli, ale zhoršuje sa ich vývin a tým sa znižujú úrody. Aj v rokoch, keď je celkový súčet zrážok nadnormálny, môžu rastliny trpieť nedostatkom vody, lebo ju nedostali v tých obdobiach, kedy ju najviac vyžadovali. Pri sledovaní fyziologických pochodov rastlín, najmä ich vodného režimu, sa ukázalo, že v období jednotlivých fenofáz sa nároky rastlín na vodu menia. V určitých fázach má nedostatok vody silne negatívny vplyv na ďalší vývin rastliny, teda práve vtedy by sme mali zabezpečiť dostatok vody v pôde. Tieto obdobia nazývame kritické fázy nárokov rastlín na vodu a sú jedným z najdôležitejších kritérií pre určovanie termínov zavlažovania. Množstvo vody, ktorým dop1ňame vlahový deficit, t. j. rozdiel medzi celkovou vlahovou potrebou a vodou využiteľnou rastlinami zo zrážok alebo z nižších pôdnych horizontov, nazývame celkové závlahové množstvo. Celkové závlahové množstvo sa u nás pohybuje v rozpätí od 60 mm (napr. zimný šalát, skorý hrach) až do 310 mm (karfiol, zeler). Poznámka: 1 mm = 1l vody na 1 m2 = 10 m3 * ha-1. Prirodzene, že toto množstvo vody nedodávame do pôdy naraz, ani rovnomerne, ale aplikujeme ho vo forme jednotlivých závlahových dávok podľa fyziologickej potreby rastlín, podľa zásob vody v pôde a v súlade s meteorologickou situáciou. Veľkosť závlahových dávok je tiež premenlivá a má byť taká, aby sa závlahová voda dostala do tej hĺbky, v ktorej sa nachádza zhodujúca časť aktívnych koreňov rastlín. Pritom platí priamy vzťah, že čím je väčšia závlahová dávka, tým hlbšie voda presiakne do pôdy. V tabuľke 1 je uvedené, do akej hĺbky by sme mali jednotlivé plodiny zavlažovať a akou závlahovou dávkou. Potrebná hĺbka prevlhčenia pôdy a zodpovedajúca veľkosť závlahových dávok Skupina Druh Potrebná hlbka pre vlhčenia pôdy v m Veľkosť závlahovej dávky v mm Hlúboviny kapusta, kel, karfiol, kaleráb 0,20-0,40 0,10-0,30 20-40 10-35 Plodové zeleniny paprika, rajčiaky uhorky, melóny 0,20-0,30 0,15-0,35 20-35 15-40 Listové zeleniny šalát, špenát čakanka 0,10-0,20 10-30 Cibuľoviny cibuľa, cesnak pór 0,10-0,20 10-25 Koreňové zeleniny mrkva, petržlen zeler, cvikla 0,20-0,40 0,25-0,45 20-45 25-50 Strukoviny fazuľa, hrach 0,20-0,30 20-40 Ovocné dreviny jabloň, marhuľa broskyňa 0,40-0,60 35-50 Drobné ovocie jahody, ríbezľa egreš, malina 0,20-0,30 0,30-0,45 15-25 25-35 Vinič 0,40-0,70 35-55 Vidíme, že navrhované závlahové dávky sú relatívne veľké. Tieto hodnoty je však potrebné dodržať nielen z toho dôvodu, aby sa voda dostala do potrebnej hĺbky, ale aj z dôvodov zabezpečenia zásoby vody v pôde, ako i úspory času. Výhodnejšie je zavlažovať primeranými dávkami a menej často (raz za 7 až 10 dní), ako malými a častými dávkami, pričom sa značná časť vody odparí už z povrchu pôdy. Nemenej dôležitou otázkou je aj termín aplikácie závlahových dávok. Najskôr musíme zistiť stav vlhkosti pôdy a fyziologické požiadavky rastlín. Nesmieme pripustiť, aby sa vlhkosť pôdy znížila až do stavu preschnutia. Už vtedy, keď poklesne obsah vody na 7 až 12 % je táto voda viazaná v pôde takou silou, že rastliny ju nemôžu odčerpať (bod vädnutia). So zavlažovaním by sme mali teda začať vtedy, keď je obsah vody v pôde 15 až 20 % z celkového objemu, čo zodpovedá mierne suchej alebo navlhnutej pôde. Nakoľko záhradkári nemajú zatiaľ možnosť presnejšie zistiť percento obsahu vody v pôde, pomôžeme si vizuálnou metódou. Hranicu medzi navlhnutou a suchou pôdou poznáme podľa toho, že hrudky sa miernym stlačením drvia, nedajú sa formovať, zemina sa v ruke nelepí a nemaže, vyvoláva mierny pocit chladu, ruku neovlhčuje. Tu sa žiada ešte dodať, že trvale vysoká vlhkosť pôdy je tiež nevhodná, pretože pôda a koreňový systém potrebujú aj prevzdušnenie, podmienky pre rozvoj mikroorganizmov a prirodzený biorytmus. Fyziologické požiadavky na dodanie vody sú odlišné podľa skupín, druhov i kultivarov plodín a uvádzame ich pri jednotlivých plodinách.

Zásady zavlažovania zeleniny

O nutnosti zavlažovania zeleniny nie je potrebné žiadneho záhradkára či záhradníka presviedčať. Zavlažovaná zelenina lepšie využíva živiny, čím vytvára vyššie úrody, plody sú väčšie, majú krajší vzhľad i vyššiu nutričnú hodnotu. Pre správne zavlažovanie zeleniny je nutné dodržiavať tieto hlavné zásady: V prípade, že na jar je pôda suchá, zavlažujeme už pred vysádzaním či sejbou. Táto závlaha má byť vykonaná včas a dôkladne, aby bola pôda dobre spracovateľná a nemiešala sa suchá zemina s vlhkou. Pôda musí umožniť dobré obalenie semien a korienkov. V prvých fázach rastu zavlažujeme menšou intenzitou a drobnejšími kvapkami, aby sme nepoškodili rastliny a neporušovali štruktúru pôdy, ktorá ešte nie je chránená porastom. Neskôr zavlažujeme radšej väčšími dávkami, pretože pri malých dávkach vzniká plytšia koreňová sústava. Závlahový režim zeleniny Zelenina Celkové závlahové množstvo počas vegetácie v mm Mesiace, v ktorých sa odporúča zavlažovať Počet závlahových dávok Baklažán 160 máj - júl 4-7 Cibuľa zo sadzačky 30 máj - jún 1-2 Cibuľa zo semena 50 máj - júl 2-3 Čakanka listnatá (šalátová) 80 júl - august 2 Cvikla 150 jún - september 3-4 Fazuľa záhradná 90 máj - jún 2-3 Hrach siaty 80 máj - jún 2-3 Kaleráb - letný 240 máj - júl 6-10 Kaleráb - neskorý 200 august - september 5-8 Kaleráb - skorý 250 apríl - máj 6-10 Kapusta - letná 270 máj - júl 5-9 Kapusta - neskorá 280 máj - august 6-10 Kapusta skorá 240 apríl - jún 4-8 Karfiol - letný 310 jún - júl 8-14 Karfiol - neskorý 270 júl - september 8-12 Karfiol - skorý 260 apríl - máj 8-12 Kel - letný 260 máj - júl 7-10 Kel - neskorý 200 jún - august 6-8 Melón, tekvica 150 máj - august 5-8 Mrkva obyčajná 100 máj - august 4-6 Mrkva - karotka 90 máj - júl 3-6 Paprika - kareninová 150 máj - august 5-7 Paprika - zeleninová 200 máj - august 6-10 Petržlen - koreňový 80 jún - august 2-4 Pór - jarný výsev 180 júl - september 5-7 Pór - letný výsev 140 august - september 4-6 Rajčiaký 150 máj - júl 3-6 Reďkovka - jarná 80 apríl - máj 4-8 Reďkovka - letná 100 júl - august 4-8 Salát hlávkový -letný 150 jún - júl 6-10 Salát hlávkový - neskorý 150 júl - september 6-10 Prezimovaný šalát 60 jún - september 2-5 Salát - skorý 130 marec - máj 5-9 Spenát - neskorý 60 august - september 3-5 Spenát - skorý 70 máj - jún 4-6 Uhorky nakladačky 90 máj - júl 4-7 Uhorky - šalátové 240 máj - júl 6-12 Zeler 290 máj - september 8-12 Zemiaky - skoré 120 máj - júl 3-4 V teplejšom období zavlažujeme ráno, kedy sú rastliny a pôda chladnejšie. Po večernom zavlažovaní zostávajú rastliny dlho mokré. Zavlažovanie cez teplé dni môže zhoršiť fyziologickú činnosť rastlín. Veľmi výhodné je zavlažovať po miernom daždi, kedy sú rastliny i pôda pripravené na príjem vody a stačí dodať menšiu závlahovú dávku. Na povrchu pôdy nesmú počas závlahy vznikať kaluže alebo povrchový odtok vody. V takom prípade je vhodné znížiť intenzitu postreku, alebo závlahu prerušovať. Teplota závlahovej vody by nemala byť menšia ako teplota pôdy o viac ako 5 °C. Závlahová voda musí byť hygienicky nezávadná a nesmie obsahovať látky, ktoré škodia rastlinám či pôde (chloridy, sírany a pod.). Pri závlahe postrekom nezavlažujeme počas kvitnutia plodín. Po každej závlahe treba povrch pôdy prekypriť, čím znížime evaporáciu. Z hľadiska praktického uplatnenia poznatkovo vlahovej potrebe rastlín, kritických fázach, závlahových dávkach a pod:. je pre nás zaujímavý navrhovaný závlahový režim. V tabuľke 2 je uvedené potrebné závlahové množstvo pre jednotlivé zeleniny za vegetačné obdobie i počet závlahových dávok. Tieto údaje platia pre stredne suchý rok, teda vo veľmi suchom roku závlahové množstvo ešte zvýšime a vo vlhkom znížime.

Hlúboviny

Kapusta hlávková a kel hlávkový vyžadujú vyššiu a rovnomernú vlhkosť pôdy, v opačnom prípade drevnatejú, majú menší vzrast a sú viac napádané chorobami. Prvé 1-2 menšie závlahové dávky sú nevyhnutné po vysadení. Po zakorenení je možná kratšia prestávka, ale v čase narastania hlávok zavlažujeme pravidelne každý týždeň dávkami 20-25 mm. Zavlažovať prestaneme pri dozrievaní konzumnej časti. Pri nasadzovaní hlávok, najmä pri neskorých kultivaroch, závlahu čiastočne obmedzujeme, aby hlávky dobre vyzreli a nepukali. Kapustu určenú na uskladnenie alebo strúhanie prestaneme zavlažovať 15 až 20 dní pred zberom. Náročné na vlahu sú aj kel ružičkový a pekinská kapusta, ktoré sejeme až v lete a bez závlahy sa nezaobídu. Karfiol má vysoké nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť a bez závlahy nedosiahneme kvalitnú úrodu. Po vysadení zavlažujeme karfiol dávkami 5 až 15 mm každé 2 až 4 dni, neskôr dávkami 15 až 20 mm po 6 až 10 dňoch. Kritické nároky na vodu sú po zakorenení a pri zakladaní ružíc. Skorý karfiol zavlažujeme až do zberu. Jesenný nevysádzame v čase vysokých teplôt (júl), pretože často ani závlaha nepomôže k dobrému ujatiu sadiva. V septembri, keď klesá teplota vzduchu, závlahu obmedzujeme. Kaleráb vyžaduje najviac vody v období intenzívneho rastu buľvy. Zavlažujeme ho raz za týždeň, dávkami 20 až 25 mm. Po závlahe nemôžeme pripustiť väčšie preschnutie pôdy, pretože po ďalšej závlahovej dávke môže dôjsť k praskaniu buliev. Kaleráby často pukajú aj po nočnej závlahe. Do závlahovej vody sa odporúča pridávať hnojivý roztok, najlepšie do 2 až 4 dávok v čase narastania buliev v 1 až 1,5 % koncentrácii.

Listové zeleniny

Šalát hlávkový má plytkú koreňovú sústavu, a preto vyžaduje menšie a častejšie závlahové dávky (každé 3 - 4 dni). Najviac vody potrebuje prvé tri týždne po vysadení, kým nezakryje pôdu. Avšak zvýšené nároky na vodu má i 2 až 3 týždne pred zberom. Po vytvorení hlávok volíme dlhšie časové intervaly. Odporúčaná veľkosť závlahových dávok je 10 až 20 mm. Špenát siaty má najvyššie nároky na vlahu 3 až 4 týždne pred zberom, avšak primeranú vlhkosť potrebuje počas celého vegetačného obdobia. Zavlažujeme ho dávkami 10 až 15 mm každých 5-7 dní. Koreňové zeleniny Mrkva obyčajná a petržlen koreňový nie sú príliš náročné na vodu, avšak závlaha na začiatku vegetačného obdobia nielenže urýchľuje ich vývin, ale prispieva aj ku skvalitneniu úrody. Skoré kultivary zavlažujeme dvoma dávkami v máji a júni, neskoršie kultivary v júli a auguste. Vhodné sú dávky 20 až 25 mm, ktoré priaznivo pôsobia na tvarovanie koreňa. Závlaha preschnutej pôdy môže spôsobiť popraskanie koreňa. Zeler buľvový je vodomilná zelenina a vyžaduje stále prevlhčenú pôdu. Závlahu obmedzíme pri zakoreňovaní (vytvorenie silnejšej koreňovej sústavy), potom zavlažujeme pravidelne dávkami 20 až 25 mm, ešte aj v priebehu septembra. Reďkovka intenzívne rastie a má relatívne malú koreňovú sústavu, preto potrebuje dobrú a vlhkú pôdu. Zavlažujeme ju po celé obdobie rastu dávkami 10 až 15 mm.

Plodové zeleniny

Uhorka potrebuje veľa vody, ale aj prevzdušnenú pôdu. Preto ju zavlažujeme opatrne, aby sme pôdu neprevlhčili. Zvýšený nárok na vodu má v čase kvitnutia a potom počas celého obdobia rastu plodov. Uhorky sú citlivé na podchladenie a neodporúča sa ich zavlažovať pri nízkych teplotách vzduchu ani príliš chladnou vodou. Výhodnejšie je zavlažovať ich napúšťaním vody do jarkov každých 5 až 10 dní. Zeleninová paprika má vysoké nároky na vodu, ale i na teplo. Závlahou sa zväčšuje veľkosť plodov, zlepšuje sa ich pravidelný tvar a predlžuje sa vegetačné obdobie. Prvú závlahovú dávku vyžaduje paprika pri vysádzaní, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas celého obdobia rodivosti vyžaduje pravidelné zavlažovanie každých 7 až 10 dní dávkami 15 až 25 mm. Závlahovú dávku sa snažíme dodať v krátkom čase, pretože zbytočné navlhčovanie povrchu listov a plodov papriky má nepriaznivé účinky na fyziologické pochody a podporuje rozvoj chorôb. Rajčiaky zavlažujeme 20 až 30 mm dávkami. Prvú závlahovú dávku vyžadujú po vysadení, ďalšiu pred začiatkom kvitnutia. Najviac vody potrebujú v čase narastania plodov, kedy by sme mali zavlažovať každých 8 až 12 dní. Závlahu ukončíme v čase hromadného dozrievania plodov. Výhodné je zavlažovať rajčiaky brázdovým podmokom a do závlahovej vody pridávať prírodné dusíkaté hnojivá (močovka, hnojovica).

Cibuľové zeleniny

Cibuľa kuchynská má väčšie nároky na vlahu len na začiatku vegetačného obdobia, kedy sa odporúča dodať 1 až 3 závlahové dávky. Neskôr ju zavlažujeme len v prípade väčšieho sucha. Pred zberom ju nezavlažujeme, aby sme nezhoršili jej uskladňovaciu kvalitu. Pri pestovaní cibule priamo zo semena a pri pestovaní cibule semenačky zavlažujeme častejšie. Pór má väčšie nároky na vodu ako cibuľa a pravidelným zavlažovaním, dávkami 15 až 25 mm počas celého letného obdobia, dosiahneme vysokú a kvalitnú úrodu. Cesnak kuchynský vyžaduje vlhkú pôdu len od vysádzania do začiatku tvorby cibúľ, kedy ho môžeme zavlažiť jednou až dvoma dávkami po 15 mm. V ďalšom období ho nezavlažujeme.

Strukoviny

Zo strukovín vyžadujú závlahu fazuľa, hrach, bôb a sója. Závlahové dávky je vhodné dodať pred kvitnutím, pri nasadzovaní strukov a pri tvorbe prvých semien. Odporúčaná veľkosť závlahových dávok je 15 až 20 mm a za vegetačné obdobie postačia 2 až 4 dávky. Pri letnej sejbe je výhodná zásobná závlaha pred sejbou.

Zavlažovanie v krytých priestoroch

Skleníky, fóliové kryty a pareniská chránia rastliny pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a umožňujú dopestovanie úrody, príp. priesad od nástupu jari až do neskorej jesene. Pestujeme tu predplodiny s krátkym vegetačným obdobím (reďkovka, šalát, kaleráb) a hlavné plodiny (paprika, uhorky, rajčiaky a pod.). Z hľadiska uplatnenia závlahového režimu sú pre pestovanie v zakrytých priestoroch charakteristické dve skutočnosti: - absencia prirodzených zrážok, - vysoká teplota vzduchu. Týmto podmienkam sa musí prispôsobiť aj závlahový režim, ktorý je pri jednotlivých zeleninách odlišný. Reďkovka a kaleráb vyžadujú stálu a rovnomernú pôdnu vlhkosť, avšak kaleráb je na prevlaženie citlivý. Šalát potrebuje najviac vody prvé tri týždne po vysadení, kým listy nezakryjú povrch pôdy a nevytvoria sa hlávky. Uhorky vyžadujú pravidelnú závlahu pokiaľ sa nerozrastú. Rajčiaky sú náročné na pôdnu vlhkosť najmä po vysadení a po vytvorení plodov. Zvlášť dôležité je udržiavanie správnej vlhkosti pôdy počas celej vegetácie pri paprike. Paprika znáša skutočne len krátkodobé zníženie pôdnej vlhkosti, v opačnom prípade dochádza k opadávaniu kvetov a malých plodov, najmä pri prvej násade. Kolísavá teplota a nerovnomerná vlhkosť sa prejavuje aj v menšej veľkosti plodov a ich deformácii. Najintenzívnejšiu závlahu vyžaduje rýchlená paprika po násade prvých plodov. V krytých priestoroch sa má dodávať závlahová voda každých 10 až 14 dní v takých dávkach, aby sa prevlažila pôda do hĺbky 0,20 m (pri mladých rastlinách), neskôr do 0,30 m. V priemere tomu zodpovedajú dávky 20-30 mm. V uvedených podmienkach je ešte dôležitejšie ako vonku kontrolovať vlhkosť pôdy a nepripustiť jej dlhodobé a vysoké prevlaženie. Informatívne možno uviesť, že za celé vegetačné obdobie je potrebné dodať na 1 m2 krytého priestoru vyše 500 l vody a počas horúcich letných dní to môže byť až 10l m2 za 24 hodín. Okrem doplnkovej závlahy, ktorou vyrovnávame deficit vody v pôde, má v skleníkoch a fóliových krytoch veľký význam aj klimatizačná závlaha. Aplikujeme ju 5 až 15 minútovým postrekom, čím znížime teplotu vzduchu a zvýšime jej vlhkosť. Z hľadiska použitia závlahovej techniky môžeme zavlažovať v krytých priestoroch podpovrchovým spôsobom, povrchovými systémami a postrekom. Podpovrchová bodová závlaha pozostáva z polyetylénových perforovaných rúrok, ktoré sú uložené 0,30 až 0,40 m pod povrchom pôdy a voda vyteká priamo ku koreňom rastlín. Hustota výtokových otvorov i potrubia závisí od druhu pôdy i zavlažovaných rastlín. Pri povrchových systémoch sa voda môže napúšťať do brázd vyhĺbených pozdĺž riadkov, alebo sú tu uložené hadice z plastov, ktoré prepúšťajú vodu. V niektorých prípadoch sa môže použiť aj kvapková závlaha. Výhodou povrchových a podpovrchových systémov je to, že voda sa nedostáva do styku s povrchom rastlín a znižuje sa nebezpečenstvo šírenia hubových chorôb. Pre závlahu postrekom sa používajú rozličné dýzy a rozstrekovače, ktoré môžu byť namontované na samostatných stojanoch, alebo na priebežnom potrubí zavesenom na konštrukcii skleníka či fóliovníka. Viaceré typy dýz sú v obchodnej sieti, vyžadujú však čistú vodu, inak sa upchávajú. Výhodou závlahy postrekom je rovnomerné zavlaženie celej plochy a možnosť klimatizácie vzduchu.