Pestovanie zelenej fazule v každom ročnom období

Zelené struky skupiny záhradných kultivarov fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris L.) sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provítamín A. Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave. Nerozpustné glycidové zložky, tzv. hrubé vlákniny sa nachádzajú vo fazuľových strukoch vo výške asi 1 %. Táto zložka, ktorú skôr pokladali za balast, nadobúda dnes - vo svetle nových poznatkov z odboru fyziológie výživy - podstatný význam. Jej vzťah k rýchlosti posunu potravy zažívacím traktom je všeobecne známy. Zistilo sa, že táto rýchlosť je v korelácii s častosťou výskytu vážnych chorôb zažívacieho ústrojenstva, pričom rýchlejší postup objemnejšej tráveniny zažívacím traktom častosť týchto ochorení znižuje. Vzhľadom na to treba hrubú vlákninu tiež počítať k látkam, ktoré sú z hľadiska biologickej hodnoty cenné. V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbu aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A. Pri porovnávaní s inými druhmi zeleniny sú fazuľové struky energeticky bohatšie. Fazuľa obyčajná pochádza z tropických a subtropických oblastí Severnej a Južnej Ameriky. Do Európy ju priviezli začiatkom 16. storočia španielski moreplavci. Rýchlo zdomácnela a v nasledujúcom storočí sa fazuľová kultúra rozšírila po celej Európe. Z európskych záhrad úplne vytlačila katjang (Vigna sinensis STICK M. Savi) - rastlinu podobnú fazule. Pochádza tiež z trópov a pestovala sa na zelené struky i na suché semeno, avšak pre naše podmienky s menej výhodnými hospodárskymi vlastnosťami. Rozšírením fazule obyčajnej sa znížil význam aj bôbu obyčajného (Faba vulgaris Moench.), ktorého pestovanie bolo predtým dosť rozšírené. Plocha, na ktorej sa v súčasnosti v SR pestuje fazuľa záhradná, je v porovnaní s ostatnými druhmi zeleniny jedna z najmenších. Pritom prevažná časť plôch, takmer štyri pätiny, pripadá na miesta, kde sú pre pestovanie fazule výhodnejšie klimatické podmienky, najmä v južných oblastiach. Zásobovanie trhu čerstvými fazuľovými strukmi z poľného pestovania je v našich klimatických podmienkach podobne ako zásobovanie inými druhmi zeleniny - sezónnou záležitosťou a obmedzuje sa na krátky čas letných mesiacov. Pri úvahách o možnostiach pestovania fazule aj v ostatných obdobiach roka musíme vychádzať z jej vlastností, ktoré podmieňujú nároky na pestovanie vo voľnej pôde. V našej zemepisnej oblasti je fazuľa rastlinou jednoročnou. Záhradné kultivary sa pestujú vo dvoch formách, kríčkovej a kolíkovej. Ich pravdepodobnou divo rastúcou formou z ktorej boli vypestované, je liana vysoká 3 až 4 m. Od vzídenia až do začiatku semennej zrelosti potrebuje oveľa dlhšie obdobie ako kultúrna fazuľa obyčajná a tiež čas kvitnutia i zrenia je dlhší, pričom je charakteristická určitá remontantnosť. Dedičné vlohy pre túto vlastnosť majú aj kultúrne rastliny fazule, na ktorých remontantnosť môžeme vyvolať otrhávaním zelených strukov. Týmto spôsobom môžeme zvýšiť produkciu strukov a tiež rozšíriť ich zber na dlhšie obdobie. Fazuľa je rastlinou teplomilnou. Na klíčenie potrebuje teplotu asi 10 °C a v tomto období je veľmi citlivá na nižšie teploty, pri poklese k 0°C hynie. Fazuľa ani neskôr neznáša chladno. Tým je daná nutnosť neskorších termínov výsevu pri pestovaní vo voľnej pôde. Výsev volíme tak, aby nedošlo k poškodeniu rastlín neskorými jarnými mrázikmi. Pri kozmopoliticky rozšírených kultúrnych formách, ktoré vznikli z divokorastúcich druhov a pôvodne rástli v úzko vymedzenej oblasti, je závislosť ich rastu od dlžky dňa veľmi oslabená, alebo vôbec neexistuje. Došlo k tomu cez dlhé obdobie šľachtiteľskej činnosti, keď sa z šľachtených druhov vyberali formy nezávislé od dĺžky dňa, alebo sa ľahko prispôsobovali svetelnému režimu v novej oblasti. Týmto spôsobom sa z pôvodnej formy vypestovali i súčasné kultivary fazule. Pôvodná forma bola síce prispôsobená vo svojej pravlasti tamojšiemu krátkemu dňu, avšak úspešné zavedenie fazule do európskych podmienok umožnilo výskyt foriem s fotoperiodickými vlastnosťami, ktoré sa síce v pravlasti fazule neuplatnili, ale pre prechod do Európy boli nevyhnutné. Nezávislosť fazule od svetelného režimu dňa umožňuje postupné výsevy od jari až do leta. Posledný termín treba voliť tak, aby s ohľadom na klimatické podmienky danej oblasti a na vegetačné obdobie pestovaného kultivaru dosiahli struky konzumnú zrelosť ešte pred prvými mrázikmi. Môžeme využiť aj remontantnú schopnosť fazule a rozdiely v skorosti jednotlivých kultivarov. Vhodnou kombináciou týchto faktorov môžeme docieliť postupný zber čerstvých strukov pri pestovaní vo voľnej pôde tak dlho, ako to dovolia teplotné podmienky v danej oblasti - u nás v priemere asi 3 - 4 mesiace. Ak vytvoríme pre fazuľu vhodné tepelné podmienky v skleníku, môžeme vzhľadom na jej nenáročnosť na svetelný režim dňa zberať zelené struky prakticky po celý rok. Nedostatok čerstvých strukov na trhu sa v určitom období nahradzuje výrobkami mraziarenského a konzervárenského priemyslu, t. j. sterilizovanými a mrazenými fazuľovými strukmi. Z nich najmä mrazený výrobok sa svojou senzorickou hodnotou približuje vlastnostiam čerstvých strukov. V súčasnosti si môže aj drobný pestovateľ spracovať časť svojej produkcie fazule na kvalitný výrobok. Keď však má vo svojej záhradke skleníček s vhodnými teplotnými podmienkami, nič mu nestojí v ceste, aby svoju domácnosť zásobil čerstvými fazuľovými strukmi v ktoromkoľvek ročnom období.